Keď si kupujete čokoládu, vplývate tým na niekoho život

Rok 2015 bude EÚ tematicky venovaný rozvoju a rozvojovej spolupráci. Peter Ivanič zo Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj v rozhovore vysvetľuje, čo bude jeho pridanou hodnotou a ako súvisí rozvoj s globálnym vzdelávaním.

Peter Ivanič
Zdroj: PI

Budúci rok venuje Európska únia tematicky rozvojovej spolupráci. Čo si sľubovať od Európskeho roka rozvoja 2015?

Po prvýkrát pôjde o európsky rok, ktorý sa zaoberá nie situáciou vo vnútri EÚ, ale smerom navonok. Verejnosti tak chce Únia, ktorá je najväčším realizátorom rozvojovej spolupráce na svete, ukázať prečo robíme to, čo robíme, že rozvoj je obojstranne výhodný proces, nie je len posielanie peňazí kamsi do zámoria a zároveň verejnosť možno aj trochu primäť k akcii. Hlavným koordinačným orgánom aktivít na Slovensku je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a realizátorom aktivít bude Platforma mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá bude aktivity implementovať pod vedením ministerstva. Podieľať sa na nich budú členské organizácie Plaformy, zároveň tam má aktivity aj Združenie miest a obcí Slovenska. Myslím si, že sa k tomu pristúpilo aktívne. Pre nás ako rozvojové organizácie je to veľká príležitosť zviditeľniť našu prácu a rozvojovú politiku ako takú. 

V akom štádiu sú prípravy?

Platforma písala projekt, do ktorého vložili viaceré z členských organizácií svoje „miniprojekty“. My (Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj) sa podieľame súťažou EUSTORY pre stredoškolákov, ktorí budú písať o rozvojovej spolupráci Slovenska za posledných 90 rokov. Prvá rozvojová iniciatíva Slovenska – s názvom Interhelpo – sa totiž datuje do roku 1925, kedy združenie esperantistov zo Žiliny išlo s plným nadšením budovať sovietske Kirgizsko. Sadli do vlaku a boli trochu prekvapení, keď prišli na miesto, nakoľko to bolo horšie ako očakávali. Žili tam skoro 17 rokov. Detstvo tam prežil aj Alexander Dubček.

Časť Slovákov tam vtedy aj ostala, však?

Časť ľudí tam ostala, alebo boli počas stalinistických čistiek odstránení, alebo sa vrátili naspäť. Študenti by v rámci súťaže mali prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí zmapovať rozvojovú spoluprácu od tohto roku, kedy ešte nebola úplne inštitucionalizovaná, až po súčasnosť. Medzitým sme tu mali Československo, ktoré v určitých obdobiach dávalo na  rozvojovú pomoc približne 1 % HDP, čo je skutočne dosť, samozrejme, otázne je, aká tá pomoc bola. Najviac sme dávali v 80. rokoch spriateleným krajinám ako Angola, Sýria či Líbya.

Zapájajú sa aj iné organizácie, napríklad Človek v ohrození, sa zapája festivalom Jeden svet, Nadácia Pontis sa zapája konferenciou, ktorú robí pravidelne s Ministerstvom zahraničných vecí a podobne. Teraz je celý projekt na posúdení v Európskej komisii. Oficiálne by sa mal u nás Európsky rok rozvoja spustiť v januári.

Ako sa podieľa Platforma na formulovaní oficiálnej stratégie v oblasti slovenskej rozvojovej spolupráce?

Platforma má s ministerstvom zahraničia podpísané memorandum o spolupráci a na tomto základe sa podieľame na tom, čo sa deje v oblasti rozvojovej spolupráce. Na podnet OECD napríklad vzniká nový zákon o rozvojovej spolupráci a Platforma a jej členské organizácie sa zapájajú do jeho pripomienkovania. Podnety z OECD súvisia aj s tým, že  Slovensko minulý rok vstúpilo do elitného krúžku donorov OECD DAC. Hoci sme možno formálne kritériá úplne nesplnili. Náš pomer výdavkov na rozvojovú pomoc je totiž hlboko pod únijnými hodnotami a našimi medzinárodnými záväzkami.

Zapájali ste sa aj do prípravy strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce, čím je z vášho pohľadu zaujímavá?

Do procesu prípravy sa zapájala Platforma MVRO, na základe spomínanej spolupráce. Išlo znova o zavádzanie odporúčaní OECD. Stratégia zúžila počet krajín na 3 základné programové krajiny – Afganistan, Moldavsko a Keňu. Zadefinovali sa projektové krajiny, predovšetkým krajiny tzv. Východného partnerstva a Balkánu. Samostatný štatút má Južný Sudán, kde pôsobilo veľa slovenských organizácií, ošetril sa teda „bokom“, aby sa nezrušila kontinuita. Momentálne je to tam však veľmi nepokojné. Dovedna je tých prioritných krajín desať.

Je podľa vás väčšie zacielenie slovenskej rozvojovej spolupráce dobré?

Má svoju logiku, ale zároveň sa mi ten fokus celkom nepozdáva. Hovorím to, samozrejme, z pohľadu našej organizácie, ktorá sa orientuje na Strednú Áziu a bývalý Sovietsky zväz. My sme tým stratili možnosť realizovať projekty napríklad v Kirgizsku.  Robíme to teraz po vlastnej linke alebo cez EuropeAid. Osobne si myslím, že Slovensko ako súčasť bývalého sovietskeho bloku malo svoju komparatívnu výhodu práve tam, nie v krajinách ako Keňa, či Sudán, hoci sa tam za 20 rokov iste podarilo veľa. V bývalom sovietskom priestore ale Československo pôsobilo od spomínaného Interhelpa a značka tam stále rezonuje. Zo svojho subjektívneho pohľadu to považujem za chybu.

Kde vidíte najväčšiu pridanú hodnotu slovenskej rozvojovej spolupráce?

Slovensko môže odovzdávať svoje transformačné skúsenosti. Je to veľký prínos a z veľkej časti je na tom založená naša rozvojová spolupráca. Ak to porovnáme s európskou, tá stojí viac na Miléniových rozvojových cieľoch a potláčaní chudoby. Slovensko toto priamo veľmi nerieši, skôr sa sústreďuje na budovanie kapacít a inštitúcií, či už je to v Keni, Afganistane alebo  v Moldavsku. Staviame napríklad školy, čo v konečnom dôsledku speje k potláčaniu chudoby, ale nie je to ten prioritný cieľ.

Je podľa Vás trend stagnácie, či len veľmi mierneho rastu slovenských výdavkov na rozvojovú spoluprácu iba dôsledok aktuálnej rozpočtovej politiky, alebo to prestáva byť priorita?

Politická priorita to asi nebola nikdy. Ďalší problém je, že klesá pomer bilaterálnej rozvojovej spolupráce. Dávame peniaze do multilaterálnej rozvojovej spolupráce, povedzme do rozpočtu EÚ, Európskeho rozvojového fondu, OSN či MMF, ktoré pomoc následne distribuujú. Počíta sa to v jednom balíku, ale pomer toho, čo robíme priamo, čo robia slovenské organizácie, stále klesá. Nebudujeme vlastné kapacity, vlastnú značku.

Dôvody relatívnej stagnácie či veľmi, veľmi mierneho rastu, sú aj rozpočtové – dochádza k určitej korekcii vzhľadom k systému financovania projektov – a odhaduje sa, že po čase začnú výdavky rásť aktívnejšie. Otázka je, či sa budú zvyšovať aj výdavky na bilaterálne projekty, alebo nie. Nehovorím, že pomoc napríklad cez UNDP nemôže byť efektívna, ale nemáme na to žiadny dosah a nebuduje sa značka SlovakAid. Rozvojová politika je súčasťou zahraničnej politiky a rozvojová pomoc pod vlastnou značkou má svoju pridanú hodnotu.

Pozorujete u našich inštitúcií posun vo vyhodnocovaní efektivity rozvojovej pomoci?

Je tu posun dopredu. Ešte prednedávnom sa písali správy viac naratívne, momentálne sa viac prechádza na kvantifikované indikátory orientované na výsledky. Zároveň sa podľa mňa vďaka tomu ľahšie píšu správy. Otázka je, nakoľko tieto indikátory ukazujú úspech, respektíve čo sa vlastne dá považovať za úspech. Projekt môže byť z nášho pohľadu dobrý a aj z pohľadu naplánovaný indikátorov veľmi úspešný, ale vstupuje do toho veľmi veľa vonkajších faktorov, ktoré nevieme vyhodnotiť.

Čomu sa primárne venuje Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (SCCD)?

Jedna časť je rozvojová spolupráca, ktorú realizujeme hlavne v krajinách Strednej Ázie,  predovšetkým v Kirgizsku. Podporovali sme miestnych roľníkov tým, že sme im pomáhali certifikovať miestnu autochtónnu odrodu ryže, ktorá bola na vymretie.  Pestovatelia sú pod veľkým tlakom čínskej ryže, ktorá sa ľahšie pestuje. Táto ich ryža je červená a vyrábajú z nej národné jedlo, aj inak chutí. Pri certifikácii nám pomáhal Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch, dostali európske razítko a s miestnym technologickým inštitútom založili šľachtiteľskú stanicu.

Podporujeme aj miestne ženy, hlavne prostredníctvom výroby ručných suvenírov, ktoré sa predávajú u nich, alebo aj tu. Mali sme rozvojové projekty aj na Ukrajine, kde sme podporovali spoločenskú zodpovednosť firiem, preniesli sme tam súťaž, ktorú máme aj na Slovensku: „Zamestnávateľ ústretový k rodine.“

Druhú časť aktivít SCCD tvorí globálne vzdelávanie. Aká je filozofia za globálnym vzdelávaním?

Globálne vzdelávanie nie je samostatný predmet, je to vzdelávacia alternatíva a pedagogický koncept. Malo by poukázať na globálnu prepojenosť a globálnu zodpovednosť nás všetkých. Ak si kúpime rifle alebo čokoládu, sme zapojení do svetového obchodného reťazca a vplývame tým na život niekoho iného. Toto si musíme uvedomiť.

Rozvojové vzdelávanie, z ktorého, zjednodušene povedané, globálne vzdelávanie vychádza, vzniklo na to, aby legitimizovalo v očiach verejnosti rozvojovú pomoc. Globálne vzdelávanie sa posunulo ďalej a kritizuje. Ak to veľmi zjednoduším, tak rozvojové vzdelávanie hovorí, že v Afrike sú ľudia chudobní a preto im donesieme peniaze. Globálne vzdelávanie hovorí, že v Afrike sú ľudia chudobní, vysvetľuje, prečo to tak je a čo s tým môžeme spraviť, respektíve, ako sa nás to týka a aký podiel na tom nesieme.

Cieľom je vložiť do vzdelávania globálnu dimenziu. Na Slovensku nám ide napríklad aj o to, aby sa študenti a žiaci neučili iba obrovské množstvo informácií, ale aby sa zmenil prístup k učeniu, aby bolo viac participatívne, aby sa viac zameriavalo na hodnoty, názory, postoje či zručnosti, než na samotné znalosti. Študenti by mali globálnej situácii porozumieť, nájsť svoju rolu v nej, mali by mať schopnosť zadefinovať svoju úlohu v jej riešení. Informácií je dnes totiž veľa a nie je problém ich získať, skôr je problém ich filtrovať a dávať do súvislostí. Zavádzať tieto myšlienky do praxe je však náročné, keďže školstvo je samo o sebe mimoriadne konzervatívna inštitúcia.

Aké aktivity v oblasti globálneho vzdelávania robíte?

Vedieme knižnicu o globálnom vzdelávaní s 1500 titulmi, vrátane časti venovanej metodickým materiálom. Zároveň poskytujeme poradenské služby o globálnom vzdelávaní aj samostatných globálnych témach. Ak nejaký učiteľ chce vytvoriť učebný plán, alebo chce workshop, my mu s tým pomôžeme podľa jeho potrieb. Tiež robíme rôzne školenia, ako napríklad teraz s Európskym kontaktným bodom a Združením miest a obcí Slovenska, na ktorých účastníkom predstavujeme, čo je to Európsky rok rozvoja a čo je to vlastne rozvoj a rozvojová spolupráca.

Posledný rok sme začali aktívne pracovať aj v podpore vzdelávania online, v ktorom vidíme obrovský potenciál do budúcnosti a na využívanie týchto technológií kladie dôraz i Európa. Práve finišujeme veľký e-learningový potál www.monda.eu, ktorý obsahuje 11 modulov o tzv. globálnych témach, ako je napríklad globalizácia, ľudské práva, svetová ekonomika, rozvoj či rodové otázky. Je vo viacerých jazykoch, plus esperanto. V každom jazyku je obsah zároveň prispôsobený miestnym reáliám. Napríklad ľudsko-právne problémy na Slovensku sa riešia z nášho pohľadu a našich príkladoch, bulharské zas na bulharských a podobne. Návštevníci tak napríklad zistia, čo sa dá urobiť, ak sú niekoho ľudské práva porušované a podobne.

Vaša prvá cieľová skupina sú teda učitelia?

Nedefinoval by som to takto, záleží od jednotlivých projektov. Ale áno, aj. Je veľmi dôležité pracovať s učiteľmi. Existuje  platná stratégia pre globálne vzdelávanie pre roky 2012 až 2016, o ktorú sa pritom môžeme oprieť. Aj tak však realita závisí skôr na tých aktívnych učiteľoch, než na nejakých stratégiách určených zhora.

Zaoberáte sa aj korporátnou zodpovednosťou? Napríklad témou pracovných podmienok v odevnom priemysle v treťom svete, kde šijú veľké módne značky?

Táto téma dnes veľmi rezonuje, veľa projektov bolo schválených cez EuropeAid a majú výsledky. My aktuálne realizujeme kampaň medzi ľuďmi s názvom Ušili to na nás, ktorá sa zaoberá práve pozíciou šičiek. Cielime to k 7. októbru ako Svetovému dňu dôstojnej práce a jej koniec máme naplánovaný na 10. decembra, teda v Medzinárodný deň ľudských práv. Budúci rok toho bude veľa, projekty na zvyšovanej povedomia o tejto téme sú zdá sa jedna z kľúčových priorít, keďže podľa mojej vedomosti bolo schválených viacero podobne zameraných projektov.

Pozadie

Od roku 2013 vedie neziskovú organizáciu Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, v ktorej sa zaoberá predovšetkým rozvojovou spoluprácou a globálnym vzdelávaním. V organizácii sa začal angažovať ako dobrovoľník ešte počas štúdia politológie. Je členom predsedníctva Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.

REKLAMA

REKLAMA