Leonard Orban: Viacjazyčnosť nie je len étosom, ale i konceptom a filozofiou

Komisár Leonard Orban počas svojej návštevy v Bratislave vysvetlil dôvody, pre ktoré nie je postačujúce mať jeden oficiálny jazyk, ale potrebám EÚ vyhovuje viac súčasný lingvistický režim. V krátkosti načrtol jeho súčasnú podobu. Vyjadril presvedčenie, že jazyková rôznosť sa stala jednou z ústredných myšlienok európskeho integračného projektu. Veľkú pozornosť jej bude venovať aj nová Komisia, ktorá nahradí súčasný Barrosov tím v novembru na budúci rok. Orban pôsobí od 1. januára 2007 ako člen Európskej komisie, ktorý je zodpovedný za viacjazyčnosť.

Leonard Orban
Komisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban
  • Komisár, prečo je užitočné mať na komunitárnej úrovni 23 oficiálnych jazykov?

Ak rozmýšľame o 23 oficiálnych jazykoch, musíme sa vrátiť do histórie. Keď sa vytvárali Európske spoločenstvá, niekdajší vojnoví nepriatelia sa posadili za jeden stôl. Kľúčovou myšlienkou bolo garantovať každému z nich isté hracie pole. Otázka znela: ako to zabezpečiť? Jednoducho, okrem iného aj právom pre používanie rodného jazyka, materinskej reči. Vôbec prvé nariadenie z roku 1958 hovorí o nároku každej členskej krajiny požiadať o uznanie svojho jazyka za oficiálny jazyk Európskych spoločenstiev. Začínali sme so 6 členskými krajinami a 4 jazykmi, dnes máme 27 krajín a 23 jazykov.

Hlavným dôvodom je prijímanie legislatívy na komunitárnej úrovni, teda legislatívy, ktorá sa vzťahuje na každého občana. Ako možno zabezpečiť, aby obyvatelia rozumeli významu práva, svojim právam a povinnostiam? Jednoducho, prekladaním legislatívy do ich materinských rečí. Ak sa pozrieme na štatistiky, takmer polovica populácie hovorí len svojím rodným jazykom. V konečnom dôsledku je to tiež otázka demokracie, ktorá je dobrým dôvodom pre to, aby sme mali 23 oficiálnych jazykov.

  • Na druhej strane, nebudujeme istý druh jazykového labyrintu? Naviac, takýto labyrint sa môže zdať ako plytvanie prostriedkami daňových poplatníkov.

Často sa o viacjazyčnosti hovorí ako o labyrinte alebo Babylonskej veži. V skutočnosti sa však potrebujeme posunúť za tieto zjednodušené predstavy. Dovoľte mi najskôr povedať niečo o nákladoch na viacjazyčnosť. Inštitúcie EÚ vynaložia na preklady a tlmočenie ročne 1,1 mld. eur, čo predstavuje percento európskeho rozpočtu. Ak sumu podelíme počtom obyvateľov, zistíme, že ide o 2,5 eura na jedného obyvateľa za rok. Vonkoncom si nemyslím, že by šlo o veľké peniaze. Je to jeden z nákladov na demokraciu, ktorá je skutočnou hodnotou, ktorú aj viacjazyčnosť podporuje. Stala sa súčasťou genetického kódu európskeho projektu. Naším mottom je „jednota v rôznosti,“ čo znamená, že našim cieľom nie je vytváranie jednotnej kultúry alebo podpora jednotného jazyka. Oslavujeme rôznosť, čo predstavuje príležitosť pre každého komunikovať, vyjadrovať názory a podporovať svoju kultúru v materinskom jazyku. Nie je to len étos, ale i koncept a filozofia.

  • Čo si myslíte o námietke, že viacjazyčnosť v konečnom dôsledku prispieva k podpore jedného jazyka, ktorým je angličtina?

Dnes máme 23 oficiálnych, viac ako 60 regionálnych a nakoniec okolo 175 jazykov, ktorými hovoria migranti. Rozdielnosť je realitou, ktorá ukazuje, že viacjazyčnosť je novým rozmerom EÚ. Vráťme sa však späť k otázke. Nemyslím si, že by viacjazyčnosť prispievala k podpore žiadneho špecifického jazyka či k niečomu, čo sa označuje ako linguafranca.

Každý si môže všimnúť, že angličtina je v EÚ prítomná stále viac a viac, ale súčasne je menej a menej postačujúca. Spôsobujú to viaceré príčiny: kultúra, zamestnateľnosť, či osobná motivácia. Zatiaľ, čo sa miera výučby angličtiny zvyšuje, súčasne rastie záujem aj o štúdium iných rečí. Viacjazyčnosť hovorí: rešpektuj svoj jazyk a jazyk ostatných. V tomto kontexte má angličtina dôležité miesto, ale vôbec nemožno povedať, že by bola unikátnou rečou. Aj nová stratégia pre viacjazyčnosť, ktorú sme predstavili pred niekoľkými týždňami v septembri, nám hovorí, že angličtina je dôležitá, ale nepostačujúca. Vývoj v rôznych členských krajinách nám dáva za pravdu a to nás povzbudzuje.

  • Konkrétnym príkladom, z ktorého viacjazyčnosť môže vychádzať ako prekážka, je koncept Jednotného európskeho patentu. Myšlienka má medzi členskými krajinami širokú podporu, ale na druhej strane stroskotáva na výbere jazyka, v ktorom by sa mal patent vydávať…

Viacjazyčnosť nie je prekážkou, ale skutočnou príležitosťou, ktorá so sebou prináša mnoho výziev, vrátane praktickej otázky, akou je Jednotný európsky patent. Spája sa s priemyslom, prístupom k trhu a posilňovaním konkurencieschopnosti. Moja odpoveď znie, že je potrebné byť veľmi kreatívnymi a inovatívnymi, aby sme našli kompromis a najlepšie riešenie. Inými slovami, mali by sme skombinovať rešpekt voči našim jazykom s procesom výučby cudzích rečí. Viacjazyčnosť je v tomto prípade o premene výziev na reálne príležitosti.

  • Ďakujem za diplomatickú odpoveď, ale skúste si predstaviť situáciu, že existujú iba dve možnosti: mať Jednotný európsky patent vydávaný v jednom jazyku alebo nemať nič. Berúc do úvahy konkurencieschopnosť európskych firiem, ktorý scenár je podľa vášho názoru lepší?

Nechcem zachádzať do tejto problematiky, pretože nespadá do mojich právomocí. Ostatní členovia Európskej komisie sú zodpovední za to, aby pre Jednotný európsky patent našli konkrétne riešenie. Chcel by som ale pripomenúť, že jazyky nie sú bremenom, teda ani jarmom v diskusii o patente. Povzbudzujem svojich kolegov, aby našli riešenie, ktoré bude prínosom pre všetkých.

  • Komisár, v júni 2007 ste v rozhovore pre EurActiv.com povedali: „S viacjazyčnosťou mám príležitosť budovať niečo nové.“ Rok po týchto slovách, aké sú výsledky vašej práce?

Je príliš skoro na to, aby som hodnotil finálne výsledky práce na poste komisára. V Komisii budem ešte rok. Počas nasledujúcich týždňov a mesiacov odštartujeme viacero iniciatív, medzi nimi napríklad aj veľkú konferenciu, ktorá sa zameria na kultúrny preklad. Ide napríklad o tému voľného pohybu umelcov a ich kultúrneho diela v rámci EÚ.

Zatiaľ som veľmi spokojný s výsledkami, ktoré sme dosiahli. Napríklad, v septembri sme prijali novú Stratégiu pre viacjazyčnosť. Jasne demonštruje, že viacjazyčnosť nie je len o výučbe jazykov, ale súčasne aj o ich prepájaní s inými politikami. Dokázali sme ju prezentovať ako jeden z hlavných prúdov v rámci EÚ, stala sa uholným kameňom dialógu medzi kultúrami, dotýka sa zamestnania, mobility na pracovnom trhu, sociálnej kohézie, zdokonaľovania súdnictva, komunikácie s obyvateľmi a mnohých ďalších oblastí. Stratégia pre viacjazyčnosť rieši aj otázku konkurencieschopnosti európskych firiem. Ako možno vidieť, hovoríme o nej v širšom zmysle. To sú konkrétne výsledky našej práce.

Ako som už povedal, predstavili sme novú stratégiu. Teraz očakávame závery stretnutia Rady ministrov, ktorá sa zíde v novembri. Súčasne čakáme na pozíciu Európskeho parlamentu. Ak budeme poznať názory všetkých zúčastnených strán, budeme môcť začať podporovať veľmi dôležité projekty v celej Európe, ktoré sa nezamerajú len na inštitúcie, ale najmä na občanov. Naznačuje to, že viacjazyčnosť je politikou pre každého človeka.

  • V septembri 2008 ste oznámili, že na podporu viacjazyčnosti nebudú z európskych peňazí vyčlenené žiadne dodatočné prostriedky. Prečo? Nemožno to okrem iného chápať aj ako vyjadrenie druhoradosti vášho portfólia medzi ostatnými európskymi politikami?

Áno, pre niekoľko dôvodov nebudú na viacjazyčnosť vyčlenené žiadne ďalšie prostriedky. Prvým je skutočnosť, že pre obdobie do roku 2013 sú už financie pre jednotlivé politiky rozdelené a dosiahnutý kompromis nemožno upraviť. Zmeny sa udejú až v období po roku 2013. Musíme byť veľmi realistickí a musíme brať do úvahy aspekty finančných procedúr v rámci EÚ. Diskusie o finančných perspektívach sú vždy náročné. Ako politik nevidím do roku 2013 žiadny priestor pre posuny v rozpočte.

Druhým dôvodom je skutočnosť, že sme zatiaľ len na začiatku. Po roku 2013 budeme môcť lepšie zhodnotiť strednodobé výsledky projektov a s ohľadom na ne sa budeme môcť rozhodnúť pre jasnejšie finančné perspektívy. Odpoveď by som uzavrel tak, že sme veľmi realistickí a máme na pamäti súčasné rozpočtové obmedzenia.

Akokoľvek, nevyčlenenie dodatočných prostriedkov neznamená, že by bola viacjazyčnosť nejakou bočnou politikou, ktorá nepatrí do mainstreamu alebo ktorá by nebola dôležitou.

  • Bude mať podľa vás viacjazyčnosť svoje miesto aj po 1. novembri 2009, kedy úrad prevezme nová Komisia? Akým budúcim výzvam bude čeliť?

Áno, nová Komisia sa ujme úradu 1. novembra 2009, ale možno i neskôr, ak by došlo k nejakému predlžovaniu funkčného obdobia alebo istým omeškaniam. Nikto však nevie, kto bude predsedom ďalšej Komisie a teda nemôžeme ani predpokladať, ako sa rozhodne rozdeliť jednotlivé portfóliá. Som ale naozaj presvedčený, že viacjazyčnosť bude mať svoje miesto, či už ako samostatná agenda alebo v kombinácii s inými politikami. V budúcnosti bude veľmi ťažké ignorovať takéto portfólio.

Pred novou Komisiou bude ležať niekoľko výziev. Nový komisár, ktorý bude zodpovedať za viacjazyčnosť, bude musieť pokračovať v implementácii projektov, ktoré sme už začali. Súčasne sa pred ním objaví viacero iných výziev, ktoré bude musieť brať do úvahy. Pôjde najmä o tématiku udržateľnosti súčasného lingvistického režimu.

  • Prijali by ste post komisára pre viacjazyčnosť v budúcej Komisii za predpokladu, že by tu bola taká možnosť?

Nerád špekulujem. Jediné, čo môžem odpovedať, je, že som presvedčený, že nová Komisia bude pokračovať v podpore viacjazyčnosti.

REKLAMA

REKLAMA