Mobilita je veľkou devízou EÚ

Prezident AIESEC Slovensko Lukáš Jakubička hovorí o prínosoch európskej integrácie pre mladých ľudí a zmenách vo vzdelávaní, ktoré by mladým pomáhali uspieť.

Lukáš Jakubička, AIESEC
Lukáš Jakubička, prezident AIESEC Slovensko
  • Organizácia AIESEC oslávila 60 rokov od vzniku, EU slávila nie tak dávno pol storočie existencie. V čom podľa vás zmenila európska integrácia najviac život, možnosti mladých ľudí?

Jedným z hlavných dôvodov spolupráce medzi štátmi západnej Európy, a tak začiatkov európskej integrácie v 50. rokoch 20. storočia bolo zabezpečenie mieru na Európskom kontinente, čo je podobné aj našej vízii (mier a naplnenie ľudského potenciálu), a zároveň dôvodom prečo AIESEC v roku 1948 vznikol. Európska integrácia jednoznačne umožnila väčšiu slobodu pohybu, čo hlavne z hľadiska mladých ľudí znamenalo slobodu cestovať, pracovať v zahraničí a spoznávať nové kultúry. Myslím si, že mladí ľudia sa so zahraničnými skúsenosťami dokážu na trhu rýchlejšie zorientovať a presadiť, sú aktívni a prichádzajú s novými nápadmi a riešeniami.

  • Jednou zo základných slobôd EU je sloboda pohybu osôb. Čo prináša mladým ľuďom možnosť mobility, možnosť odísť do zahraničia študovať či pracovať?

Toto je jedna z veľkých devíz EU. Ak sa pozriem na možnosti mobility, ktoré mali mladí ľudia 20-30 rokov dozadu, tak sme naozaj urobili veľký krok vpred. S novými technológiami, budovaním komunikačných infraštruktúr, bezvízovým stykom a pomocou programov rôznych inštitúcií a organizácií sa Európa stala pre nás svetom na dlani. Rôzne príležitosti dávajú mladému človeku možnosť cestovať, získať zahraničnú skúsenosť, postaviť sa na vlastné nohy a nájsť samého seba. Budovanie medzinárodnej siete kontaktov, väčší prehľad o európskom trhu a príležitostiach sú ďalšími výhodami mobility pre mladých.

  • Občas sa objavujú obavy, že sa mladí ľudia nebudú chcieť vrátiť a Slovensko tak „stratí ich potenciál“. Ako teda mladých ľudí „udržať“, či „pritiahnuť späť“?

Slovensko musí byť krajinou, kde mladí ľudia chcú vidieť svoju budúcnosť. Pri tak otvorenom trhu a možnostiach, aké v EÚ (a nielen v EÚ) máme, už nestačí len to, že sa človek narodí v krajine a bude v nej chcieť zostať žiť na stálo. Myslím, že Slovensko má na to, aby zaujalo mladých, nielen Slovákov, ale aj tých zo zahraničia. Sám poznám zopár ľudí, ktorí sa rozhodli na Slovensku žiť, pretože sa im tu páči a našli tu svoje uplatnenie. Podľa mňa je však hrozba „straty potenciálnu“ aktuálna, a preto musíme Slovensko začať viac profilovať a prezentovať (nielen v zahraničí ale aj doma na Slovensku) ako krajinu s množstvom príležitostí . Na druhej strane si myslím, že taktiež my mladí si musíme uvedomiť, že rozvoj a budúcnosť Slovenska je naša zodpovednosť. Kto iný, ak nie my?

  • AIESEC sa snaží podporovať u mladých ľudí podnikateľské, líderské schopnosti. Čo podľa vás najviac chyba v našom vzdelávacom systéme pre podporu mladých talentovaných lídrov?

Na Slovensku v školách učíme študentov memorovať, pamätať si informácie. Pre mňa ideálny vzdelávací systém by mal učiť ľudí rozmýšľať a vedieť použiť informácie v praxi, nie nevyhnutne ich držať v pamäti a nevedieť čo s nimi. Ďalšou oblasťou, ktorá nám vo vzdelávacom systéme chýba je vzdelávanie zamerané na seba samého – poznanie toho čo ma baví, v čom som dobrý, aké sú moje silné stránky a pod. Ak by som sa opýtal našich absolventov na ich silné stránky, len málo z nich by mi vedelo odpovedať, čo tiež podáva obraz o našom vzdelávacom systéme.

  • Občas sa objavujú rôzne porovnania ktoré tvrdia, že európski mladi ľudia nie sú v porovnaní napríklad s USA veľmi „podnikaví“, uprednostňujú istotu zamestnania pred rizikom podnikania. Je to tak? Ak áno, prečo?

Úroveň podnikavosti u mladých ľudí je v krajinách EÚ rôzna a neviem, či sa môžeme rozprávať o nejakej spoločnej úrovni pre celú EÚ. Myslím, že jedným z koreňov podnikavosti je história krajiny a národa, čo dáva krajinám EÚ určitú rôznorodosť na rozdiel od USA. Napríklad štáty, ktoré sa v minulosti neustále bili za slobodu a nebáli sa stáť si za svojim majú viac vyvinutého podnikateľského ducha ako tie ktoré dlhé roky žili v pohodlí. Ďalším faktorom je určite politika a postoj štátu. Ak štát vytvára platformu pre vznik a implementáciu nových myšlienok a zároveň dáva zodpovednosť do rúk ľudí, tak podnikavosť sa pre viacerých stáva cestou úspechu.

  • AIESEC aktívne komunikuje a spolupracuje s firmami – tie nie sú len jeho sponzormi a podporovateľmi, ale aj partnermi v projektoch. Prečo by malo byt pre firmy takáto spolupráca zaujímavá? Je to pre nich len CSR, filantropia?

AIESEC na Slovensku znamená viac ako 300 aktívnych mladých ľudí, 7 pobočiek, zastúpenie na 10 univerzitách. Študentom a čerstvým absolventom pomáhame nájsť a rozvíjať ich potenciál. U nás získavajú schopnosti viesť svoj tím, manažovať ľudí a projekty, majú medzinárodné skúsenosti a chuť meniť veci k lepšiemu. AIESEC rozvíja 4 charakteristiky mladých lídrov – kultúrnu citlivosť, spoločenskú zodpovednosť, aktívny prístup k učeniu a podnikavosť. Toto je dôvod prečo spoločnosti s nami spolupracujú. Veľa spoločností hľadá správnych ľudí na svoje pozície, kde často krát nestačí iba titul z vysokej školy. Absolventi musia disponovať určitými schopnosťami a kompetenciami, aby uspeli na trhu práce. Spoluprácou s AIESEC na rôznych aktivitách si firma buduje medzi študentmi imidž prestížneho zamestnávateľa alebo svoju konkurencieschopnosť zamestnaním zahraničných stážistov pomocou nášho medzinárodného výmenného programu. Nemyslím si preto, že AIESEC je pre firmy filantropia, skôr investícia.

REKLAMA

REKLAMA