Potrebujeme diskusiu o hodnote života a spoločenskej solidarite

Pretlak nekvalitných a čiastkových informácií by mal motivovať pacienta k vzdelávaniu, hovorí odborník v oblasti farmácie PharmDr. Dominik Tomek, MHP, PhD. Dospelý človek musí byť podľa neho účastníkom rozhodovania o sebe samom v každej životnej situácii.

Dominik Tomek
Zdroj: http://www.ispor.org/

Venujete sa vzdelávaniu a aktivizácii pacientov. Aké výhody má pre systém zdravotníctva  informovaný pacient?

Informovaný pacient, samozrejme správne informovaný, je náchylnejší akceptovať niekedy aj nepopulárnu liečbu a lepšie spolupracuje s lekárom a ostatným zdravotníckym personálom.

Užíva napríklad lieky presnejšie, nevynechá toľko dávok ako bežný pacient, neužíva toľko zbytočných liekov ako iní pacienti. Informovaný v mojom ponímaní, t.j. ponímanie vysokoškolského pedagóga, znamená hlavne VZDELANÝ pacient.

Čo by malo ľudí pri  dnešnom pretlaku informácií (rôznej kvality) k takémuto vzdelávaniu motivovať?

Ak hovoríme o serióznom vzdelávaní, v mojom ponímaní zase najlepšie na pôde univerzity, vysokej školy, tak práve pretlak nekvalitných alebo čiastkových, dá sa povedať necertifikovaných informácií, by mal motivovať pacientov k hľadaniu vzdelávania s overiteľnou kvalitou a objektivitou.

Nejde do určitej miery o prenesenia zodpovednosti za liečbu na pacienta?

V žiadnom prípade, dospelý, mentálne zdravý jedinec musí byť účastníkom rozhodovania o sebe samom v každej životnej situácii. A práve choroba, niekedy veľmi závažná resp. aj smrteľná, je tá najdôležitejšia životná situácia, ktorú by mal mať pacient, resp. jeho blízki a príbuzní ak treba, pod kontrolou. Je to väčšinou nerovná hra, pacient je viac – menej odkázaný na mieru kompetencií a ľudskosti lekára a iného zdravotníckeho pracovníka. O to dôležitejšie, je čo najviac „byť v obraze“, vedieť položiť správnu otázku v správny čas, pochopiť podstatu ochorenia a liečby a vidieť pred sebou tú „cestičku nádeje“, ktorá ho povedie často veľmi ťažkým procesom.

Nový zákon o úhrade liekov z verejného zdravotného poistenia presne definuje cenu jedného získaného roku života štandardizovanej kvality (QALY). Dá sa to pacientovi vysvetliť, ak to určuje či liečbu dostane alebo nie?

Dá sa, ale je to skutočne neľahká úloha. Pojem QALY a teória s tým spojená obsahuje veľa subjektívnych premenných, o ktoré sa opiera. Kvalitu života vieme merať rôznymi metódami, ale vždy to bude nakoniec nejaká extrapolácia subjektívnych pocitov dopytovanej vzorky populácie. Vysvetliť teóriu QALY a kvality života sa ešte dá, ale asi ťažko očakávať, že vážne chorý človek akceptuje, že práve on nedostane napríklad liek, ktorý by mu mohol predĺžiť životné očakávanie alebo zlepšiť kvalitu života len preto, že náklady na túto liečbu prekročia nejakú – pre pacienta imaginárnu – hranicu. Táto problematika si vyžaduje skutočne vytrvalú a korektnú osvetu, vrátane diskusie o hodnote života -nie cene!- a spoločenskej solidarite.

Pacienti sa dnes u nás na žiadnom z oficiálnych rozhodnutí orgánov o schvaľovaní liečby do úhrad nepodieľajú. Je to v iných krajinách inak?

Je to rôzne krajina od krajiny, v krajinách západnej Európy, povedzme stará EÚ15, sú v tejto oblasti najďalej. Pacienti sú často súčasťou rozhodovacieho procesu ale hlasovacie právo nemajú, môžu sa ale vyjadrovať. Treba povedať, že aj bez formálneho zakotvenia účasti pacientov v rozhodovacích procesoch, napríklad v kategorizácii liekov, majú možnosť vyjadrovať sa k tejto problematike, nakoľko celý tento proces je vec verejná. Je už len vecou motivácie a zvládnutia danej problematiky a procesov, do akej miery pacienti resp. skôr asi ich zástupcovia v pacientskych organizáciách, dokážu vyjadriť a presadiť svoje priority. Osobne nejakú formu účasti pacientov v rozhodovaní (vo forme pozorovateľov napríklad) podporujem, ale musí to byť starostlivo pripravené a transparentné.

Netreba vzdelávať aj druhú stranu (lekárov, lekárnikov, úrady…), aby bola pripravená na interakciu so vzdelaným pacientov?

Lekárnici sa u nás vzdelávajú v oblasti komunikácie s pacientmi aj po ukončení školy, Farmaceutická fakulta UK robila niekoľko rokov úspešný program Excelentná lekáreň, kde bola aj táto oblasť. O lekároch nemám túto vedomosť, že by sa v tejto oblasti vzdelávali aj po ukončení školy. Lekári sa ale bežne zúčastňujú aktívne na pacientskych podujatiach, seminároch, rekondičných pobytoch a podobne, kde sa venujú aj problematike komunikácie pacienta s lekárom a naopak. Počul som už niekoľko skutočne pekných a podnetných prednášok na túto tému s živou interakciou zo strany pacientov.

Tematický kurz kontinuálneho vzdelávanie „Pacient a liek“ sa rozbehol u nás na Slovenskej zdravotníckej univerzite. S akou perspektívou?

Pevne veríme, celý tým pracovníkov, ktorí sa na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity venujeme tomuto vzdelávaniu, že toto vzdelávanie má perspektívu a bude sa rozrastať čo do kvality aj rozsahu. My ponúkame v rámci 2 x 1 deň v roku pacientom základné informácie o vzťahu liek – pacient, základy racionálneho užívania liekov, bezpečnosť lieku ako aj spoluúčasť pacientov pri formovaní štátnej liekovej politiky. Práva  a povinnosti vo vzťahu k čerpaniu zdravotnej starostlivosti všeobecne a liekov osobitne, prehľad o fungovaní zdravotného a poistného systému a o systéme liekového reťazca. Kompetencie v oblasti zdravotníckej a liekovej legislatívy, ktorou sa riadi poskytovanie liečby a liekov, z pohľadu pacienta. Počas kurzu majú účastníci dostatočný priestor na kladenie otázok a diskusiu. Ciele kurzu sú ďalej zvýšenie povedomia a spoluúčasť laickej verejnosti v oblasti racionálneho užívania liekov, poskytnutie praktickej orientácie v aktuálnych možnostiach získavania objektívnych informácií o vybraných ochoreniach a medicínsky efektívnych možnostiach liečby (práca laika s medicínskymi informáciami a informáciami o liekoch).

Našou snahou je tiež zlepšiť právne povedomie a orientáciu ohľadom možností riešenia administratívnych alebo organizačných prekážok dostupnosti medicínsky indikovanej liečby (čakacie listiny, geografická nedostupnosť, iné formálne a neformálne prekážky). Taktiež zvýšiť pochopenie a schopnosť adekvátneho riešenia situácií konfliktu medzi názorom lekára a pacienta ohľadom medicínskej indikácie alebo zabezpečenia finančne náročnej liečby a zlepšenie efektivity využívania služieb modernej lekárenskej starostlivosti.

Pozadie

PharmDr. Dominik Tomek, MPH, PhD. pôsobí na Fakulte farmácie Univerzity Komenského v Bratislave a na Slovenskej lekárskej univerzite v Bratislave.

REKLAMA

REKLAMA