Problém nám musia vysvetliť spoločenské vedy

Pobádame všetky vedné disciplíny, vrátane spoločenských a humanitných vied, aby vystúpili zo svojej pohodlnej zóny a zapojili sa to interdisciplinárneho výskumu, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk komisárka zodpovedná za výskum, inovácie a vedu.

Maire McGeoghegan-Quinn
Zdroj: Amcham

Odkedy sme si zadefinovali ciele v rámci stratégie Európa 2020, vrátane toho, ktorý sa týka výdavkov na vedu a výskum už prešiel nejaký čas. Je asi stále skoro na hodnotenie, ale napriek tomu, ste spokojná s doterajším vývojom?

Pôvodný cieľ bol 3% HDP na výskum a inovácie. Potom sme mali špecifické, realistickejšie, no rovnako ambiciózne, ciele definované v spolupráci s členskými štátmi. Úzko spolupracujeme so všetkými štátmi vrátane Slovenska, aby sme sa uistili, že sa blížia k cieľovým hodnotám. Myslím si, že na Slovensku chýba skutočná synergia medzi výskumnou a akademickou komunitou na jednej strane a súkromným sektorom a biznis komunitou na strane druhej. O tomto sme sa rozprávali aj dnes ráno na konferencii. Nie je to však len prípad Slovenska. Akademická komunita si musí čím skôr uvedomiť, že musíme poznať aké sú potreby biznisu a priemyslu, malých a stredných podnikov.  Následne by akadémia mala na tieto záujmy zareagovať tým, že poskytne terciálne vzdelanie, ktoré spoločnosti potrebujú, aby našli pracovníkov s potrebnými zručnosťami.

Je dnes Európska komisia schopná ponúknuť osvedčené postupy alebo mechanizmus na podporu takéhoto prepojenia?

Je to jedna z vecí, o ktorej sme sa rozprávali.  Sme presvedčení, že kombináciou programu  Horizont 2020 a štrukturálnych fondov sa Slovensko môže vyvíjať smerom k excelentnosti, čo je veľmi potrebné. Toto môžeme podporiť v prvom rade z programu Horizont 2020 a tiež prostredníctvom European Research Area Chairs. Môžeme podporiť akademické inštitúcie, ktoré sú schopné dosahovať excelentnosť  tým, že prilákajú svetové kapacity zo zahraničia s cieľom pomôcť výskumu na Slovensku. Z takejto excelentnosti vzíde ďalšia excelentnosť. Zároveň môžu štrukturálne fondy financovať samotnú infraštruktúru, hardware, priestory, ich vybavenie, atď. V rámci programu Horizont 2020 vieme podporiť twinning, dohody medzi akademickými inštitúciami tu a v zahraničí, kde môže dochádzať k prenosu osvedčených postupov, podľa ktorých sa potom tunajšie inštitúcie môžu rozvíjať ďalej. Sme presvedčení, že kombinácia programu Horizont 2020 a štrukturálnych fondov poskytuje tieto skvelé možnosti.

Horizont 2020 sa tiež opiera o podporu excelentného výskumu, v slovenskej akademickej komunite sú obavy, nakoľko sa náš výskum na ňu kvalifikuje. Ako teda bude excelentnosť definovaná?

Treba si uvedomiť, že program Horizont 2020 ale aj ktorýkoľvek iný rámcový program doteraz je vždy založený na excelentnosti. Tú získate tak, že budete spolupracovať s členmi konzorcia po celej Európe alebo aj svete kde budú najmenej tri (v niektorých prípadoch viac) rôzne entity pracovať na jednom výskume. To bude platiť aj pre Horizont 2020, ale budeme financovať aktivity, ktoré budú bližšie trhu. To je veľmi dôležité pre európsky priemysel, či už ide o malé a stredné podniky alebo o väčší priemysel. Slovensko by sa malo sústrediť na veľké zdroje, ktoré sú alokované pre Európsku výskumnú radu, pretože hoci excelentnosť dnes nenachádzame všade, potenciálne môže byť kdekoľvek. Preto ju chceme rozvinúť po celej EÚ a priniesť ju do častí Únie, ktoré cítime, že ešte nie je etablovaná.

Na Slovensku, tak ako aj inde, je potrebná tzv. chytrá špecializácia. Krajina a vláda sa musia pozorne pozrieť na to, aké má Slovensko silné stránky a investovať do nich. Nemyslím si, že je rozumné, aby mala každá univerzita centrum excelentnosti v každej disciplíne. Musíte si vybrať: inžinierstvo, technológie, sociálne vedy, počítačové vedy, alebo čokoľvek iné. Potom sústredíte pozornosť a financie na tieto oblasti, kde viete pomôcť. Hrať na svoje silné stránky je pre Slovensko veľmi dôležité.  Treba prepojiť akademickú sféru s priemyslom, tak, aby školy vychovávali budúcich zamestnancov, alebo zamestnávateľov v tejto krajine. Keď príde na Slovensko zahraničný investor a chce tu investovať, povie si: OK, je to dobrá krajina, daňový systém nám vyhovuje, ale vieme tu nájsť zamestnancov s potrebnými zručnosťami? Preto je vysokoškolské vzdelanie veľmi dôležité a malo by sa sústrediť na tieto schopnosti.

Spomenuli ste spoločenské vedy. Na Slovensku prebieha transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorej cieľom je v podstate zlepšiť transfer poznatkov a získať i mimorozpočtové zdroje. Spoločenské vedy sa ale cítia byť znevýhodnené, keďže komercializácia ich výstupov nie je vždy možná. Ako vidí EK podporu sociálnych vied?

Spoločenské vedy sú podľa mňa zásadne dôležité. V programe Horizont 2020 žiadame všetky smery, vrátane spoločenských a humanitných vied, aby vystúpili zo svojej pohodlnej zóny a zapojili sa to interdisciplinárneho výskumu. Rada by som videla vedcov zaoberajúcich sa spoločenskými vedami, aby si sadli s inžiniermi a technikmi. Spoločenské vedy nám môžu pomôcť pochopiť, o čom je vlastne táto kríza v eurozóne, prečo sa to stalo a čo môžeme urobiť pre to, aby sme niečomu takému v budúcnosti zabránili. Takisto firma vyvíjajúca technológiu pre autá potrebuje vedieť, či ju akceptujú zákazníkmi (vodiči, či pasažieri), či budú využité efektívne a či splní požadované funkcie. Na to, aby mohli vytvoriť takúto technológiu, potrebujú pochopiť, ako zareaguje zákazník. Pre mňa sú spoločenské vedy vo všetkých troch pilieroch programu Horizont 2020 – v pilieri excelentnosti, v priemysle a technológii a aj v spoločenských výzvach, či už ide o klímu, dopravu alebo aktívne starnutie. Potrebujeme spoločenské vedy, aby vysvetlili problém nám a hlavne tým, ktorí sa snažia nájsť riešenia. Pobádame všetkých, aby vystúpili z pohodlia vlastnej disciplíny a zapojili sa do multidisciplinárnych tímov, aby sme mohli dosiahnuť čo najlepšie výsledky.

Pozadie

Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti konferencie Európa 2020, ktorú organizovala Americká obchodná komora (AmCham) na Slovensku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku pod záštitou podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
REKLAMA

REKLAMA