Slovenskí vedci sa musia pripraviť na zahraničnú konkurenciu

Ak na národnej úrovni existuje nástroj podpory vedy na pdobnom princípe ako je Európska rada pre výskum (ERC), výskumníci sú úspešní aj pri získavaní grantov od samotnej ERC, hovorí riaditeľ SOVVA Daniel Straka.

Daniel Straka
http://euractiv.sk

Aké možnosti ponúka Európska výskumná rada (ERC) slovenským vedcom?

Je to prvý európsky nástroj, ktorý podporuje základný výskum „zospodu – nahor“. Na rozdiel od ostatných foriem si pri tomto výskumník vyberá svoju tému a rieši výskum taký, ako sám chce. Pritom jediným kritériom je excelentnosť výskumníka a jeho výskumného projektu. Pre Slovensko je to dôležité z toho pohľadu, že takýto nástroj na Slovensku neexistuje a na slovenské pomery ide v ERC o mimoriadne veľké granty. Výska môže dosiahnuť až 2 a pol milióna eur pre jedného výskumníka, resp. pre jeden výskumný tím. Priemerná výška grantu je 1,9 milióna. Ešte dôležitejším faktorom je, že vďaka ERC projektu získava výskumník nezávislosť a dokáže si na 5 rokov zabezpečiť financie pre svoj výskum.

Navyše ide o veľmi prestížnu záležitosť, grantov sa udeľuje iba niekoľko stoviek ročne a držitelia grantov sú držitelia Nobelových cien a Fieldsových medailí, čo znamená, že sú naozaj vyberaní tí najlepší výskumníci z celej Európy.

Na Slovensku nemáme grantovú schému, ktorá by fungovala podobným spôsobom?

V APVV existuje tzv. všeobecná výzva, ktorá by sa mala vyhlasovať každý rok, tie výzvy sú však obmedzené, celkový rozpočet je tam možno 15-20 miliónov eur. Neexistuje však v takej forme ako ERC. Navyše výber projektov nie je totožný ako v ERC. Naši výskumníci sa tak nedokážu na národnej úrovni pripraviť na vyššiu konkurenciu, ktorá funguje v Európe. Navyše existujú analýzy, ktoré poukazujú na to, že ak na národnej úrovni existuje nejaký nástroj, ktorý je podobný ako ERC, tak výskumníci sú úspešní aj pri získavaní grantov od ERC.

V akej synergii funguje ERC s inými programami podpory výskumu?

ERC je súčasťou 7. Rámcového programu (FP7), takže synergia tam je. V iných štátoch funguje aj na národnej úrovni systém podpory prípravy ERC projektov, na Slovensku to zatiaľ nie je. Ostatné štáty pristúpili tiež k zaujímavej forme podpory a síce, po prvých úspechoch a mimoriadnom záujme vedcov o ERC sa rozhodli na národnej úrovni podporovať projekty, ktoré prešli hodnotením a boli úspešné, ale už nemohli byť financované kvôli nedostatku rozpočtu. Krajín, ktoré s takto rozhodli je v súčasnosti 20. Na Slovensku sa niečo podobné snaží robiť Slovenská akadémia vied, nie je to teda na národnej úrovni. Takýto nástroj by určite zvýšil záujem našich výskumníkov o ERC. Skúsenosti z Českej republiky hovoria, že na 8 projektov financovaných z ERC pripadá 8 projektov financovaných z národných zdrojov.

Všeobecnejšia otázka. Dá sa zhodnotiť, aká je dnes zapojenosť slovenských vedcov do medzinárodnej spolupráce a projektov? Do akej miery sa to líši podľa oblasti výskumu?

Ak si zoberieme FP7 tam je to veľmi nízke. Podľa väčšiny kritérií sme na 25. mieste z 27 krajín. Dokonca sme za niektorými krajinami, ktoré nie sú členom EÚ. Švajčiarsko, Izrael a Nórsko sú možno prirodzené, ale v niektorých ukazovateľoch aj za Srbskom a Chorvátskom. V niektorých oblastiach sme aj za africkými krajinami.

V ktorých?

Napríklad v zdraví. Samozrejme je to dané aj konkrétnymi výzvami, no platí, že niektoré africké krajiny získali viac prostriedkov na výskum v tejto oblasti ako Slovensko.

Dá sa to pripísať všetko slabej podpornej infraštruktúre na Slovensku?

Najčastejšie sa hovorí, že základný problém sú štrukturálne fondy a že väčšina vedcov sa sústredila na štrukturálne fondy a nemali čas, chuť či priestor zapájať sa do medzinárodných konzorcií alebo do FP7 a tam je to aj vidieť, že napríklad v roku 2007 sme pri prvých výzvach v FP7 mali 700 slovenských účastí vo výzvach, v roku 2008 kedy začali štrukturálne fondy to padlo na polovicu.

Uchádzať sa o FP7 je náročnejšie, projekty sa podávajú v angličtine, okrem ERC musí mať človek konzorcium z troch členských krajín. Pri ERC sa zasa hodnotí nie len excelentnosť návrhu, ale aj excelentné CV vedca. Nové členské krajiny majú v tomto nevýhodu lebo nie každý vedec od nás študoval napríklad na Oxforde alebo Cambridgi.

V ktorých oblastiach by sa napr. SK mohli zapojiť?

Z analýz, ktoré sme si robili nám vyplýva, že sa najviac zapájame v oblasti IKT, materiály, nanotechnológie, čiastočne biotechnológií. Veľmi úspešní sme v bezpečnosti, čo je presah IKT, materiálov a socio-humanitných vied, v ktorých sme tiež pomerne dobrí napriek tomu, čo sa na Slovensku hovorí. Čiastočne je to zdravie, čo sa dosť podporovalo zo štrukturálnych fondov ale zatiaľ sa veľmi na medzinárodnej úrovni nepreukázalo. Zaujímavé je, že na Slovensku sú vedci, ktorí vôbec neriešia štrukturálne fondy, ale sú veľmi úspešní v 7RP. 

Kde môžu veci získať podporu, informácie a asistenciu pri spracovaní projektu ?

V každej členskej krajine sú tzv. národné kontaktné body, ktorý slúžia na to, aby sa človek na ne obrátil, keď niečo potrebuje pri príprave projektu, pri hľadaní partnera do konzorcia alebo keď potrebuje nejaké informácie. Na Slovensku to v súčasnosti to robíme my v SOVVA, koordinujeme kontaktné body a národných delegátov. U nás sa snažíme ľuďom pomáhať, či už poskytovaním informácií, organizáciou podujatí a pomocou pri príprave a implementácií projektov.

Do akej miery registrujete záujem o tieto služby?

Čím ďalej tým sa to zlepšuje, po minulé roky to bolo dosť roztratené. SOVVA to robí od konca roku 2011 a hlavne sme sa snažili dostať do povedomia informáciu o tom, že tu niečo také ako 7. Rámcový program je. Organizovali sme rôzne semináre, informačné dni a medzinárodné konferencie. Už sa dnes začínajú ľudia na nás obracať či už s požiadavkou na hľadanie partnera alebo konzultáciu ich projektových návrhov.

Rozhovor s prezidentkou ERC, profesorkou Helgou Nowotny nájdete na tejto linke.  

Rozhovor so slovenským držiteľom grantu ERC Jánom Tkáčom nájdete na tejto linke.

Pozadie

Daniel Straka je výkonným riaditeľom Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá je slovenským národným kontaktným bodom úre ERC. Venuje sa analýze v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

REKLAMA

REKLAMA