Turk: Univerzity by nemali odmeňovať priemernosť

Vlády by mali prestať odmeňovať priemerné univerzity v mene rovnostárstva a začať odmeňovať výnimočnosť. Hoci je takýto prístup nepopulárny, je potrebný, tvrdí v rozhovore pre EurActiv Žiga Turk, slovinský minister pre hospodársky rast.

Žiga Turk
Žiga Turk, slovinský minister pre hospodársky rast

“Verím, že vlády musia vytvoriť prostredie, v ktorom sa univerzity samé môžu stať výnimočnými”, hovorí slovinský minister zodpovedný za rast, Žiga Turk, v rozhovore pre portál EurActiv.

Slovinský minister považuje súčasný európsky systém vysokého školstva za zlý. Problémom je predovšetkým systém financovania:

  • Plat akademikov sa mnohokrát neodvíja od ich výsledkov a schopností, ale od platovej tabuľky štátneho zamestnanca. Rozdiely medzi priemernými a nadpriemernými vedcami sa stierajú.
  • Nedostatočný princíp zásluh nemotivuje akademikov z univerzít vyvíjať komerčné aktivity a spolupracovať so súkromnou sférou.
  • Štát garantuje dotáciu na každého univerzitného študenta. Je preto pre vysoké školy výhodnejšie prijať viac študentov a tým si zabezpečiť príjem, než získavať zdroje z vlastného vedeckého výskumu. Univerzity preferujú kvantitu študentov na úkor ich kvality.

Proti vyjadreniam slovinského ministra sa ako prví ozvali francúzski študenti a tamojšie organizácie učiteľov a akademikov. Nie je to prvýkrát, čo vyjadrili nesúhlas. V minulom roku vyšli do ulíc, aby protestovali proti reformnému návrhu prezidenta Sarkozyho, ktorý garantoval univerzitám väčšiu autonómiu v hospodárení s finančnými prostriedkami a pri výbere svojich zamestnancov.

Univerzitám treba dopriať viac voľnosti v podnikaní, myslí si Turk. Rovnako je podľa neho potrebné zostaviť vhodnú schému oceňovania výnimočnosti. Súčasný systém stimulácie sa zakladá na vynútenej účasti na spolufinancovaných vzdelávacích a výskumných projektoch.

“Ak chcete niekomu darovať viac slobody, musíte mu dôverovať”, myslí si slovinský minister. Preto je potrebné, aby bolo medzi univerzitami a vládami ustanovené partnerstvo, nie stav podriadenosti. Univerzity by si preto mali slobodne organizovať svoje vnútorné veci a tie, ktoré dosahujú výnimočné výsledky, mali by získať ako odmenu širšiu mieru autonómie a moci.

Ak univerzity začnú hovoriť jazykom trhu, veľmi rýchlo nájdu spoločnú reč s podnikateľmi a súkromným sektorom. Minister je presvedčený, že v takomto prípade môžu nájsť obe strany spoločný záujem veľmi rýchlo.

“Čo by mohlo byť nepopulárnym, je, že by to samozrejme mohlo vytvoriť rozdiely medzi najlepšími a priemernými profesormi – medzi tými, čo robia z hľadiska priemyslu relevantný výskum a tými, čo ho nerobia”, dodal Turk. Priepasť by sa týkala aj študentov, ktorí sa zapájajú, resp. nezapájajú do spomenutých výskumných projektov.

Na strane myšlienok slovinského ministra stojí aj Európska komisia. V máji 2006 predstavila komuniké, v ktorom ponúkla konkrétne odporúčania pre modernizáciu systému vyššieho vzdelávania v Európe. Nosnou myšlienkou reformy je posilnenie spolupráce medzi akademikmi a súkromnými firmami. Rovnako je potrebné posilniť zdieľanie a mobilitu poznatkov a skúseností.


Úplné znenie rozhovoru so slovinským ministrom Žigom Turkom v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA