Bernard Poignant: Pozor na ruský mocenský apetít

Ruská snaha získať čo najväčšiu časť arktického regiónu je súčasťou širšej stratégie, ktorou chce Moskva znovu získať postavenie vo svete, pretože sa cíti obkľúčená, hovorí v interview francúzsky europoslanec Bernard Poignant.

Bernard Poignant
Bernard Poignant (Francúzsko, Socialisti)

Ruský prezident Dmitrij Medvedev minulý týždeň (17. september) vyhlásil, že chce pevne určiť hranice v arktickej oblasti podľa priebehu kontinentálneho šelfu. Moskv tvrdí, že sa kontinentálny šelf rozkladá po Lomonosovov chrbát – horský hrebeň prebiehajúci dnom Arktického mora. Ostatné krajiny s arktickým pobrežím to však popierajú.

Päť arktických krajín – Rusko, Kanada, USA, NórskoDánsko – sľúbilo, že bude riešiť svoje vlastnícke nároky na pôde OSN. Do mája 2009 majú dať najavo svoje pozície.

Francúzsky europoslanec (Socialisti) Bernard Poignant však varuje, že ruský prístup je politikou „fait accompli“. „Nepáči sa mi tá ruská vlajka na dne Severného pólu“, povedal s odkazom na minuloročné symbolické umiestnenie ruskej vlajky z titánu do dna mora pod Severným pólom.

Poignant verí, že v regióne by mala svoju úlohu zohrávať aj EÚ, no kvôli schopnosti Moskvy podkopávať jednotu EÚ27 by mala konať prostredníctvom užšieho okruhu krajín. Inými slovami, formát 27 členských krajín neuspeje, povedal europoslanec, ktorý je súčasne členom Výboru parlamentnej spolupráce EÚ-Rusko.

Podľa francúzskeho socialistu je kontextom ruskej politiky ak pocit obkľúčenia, vyvolaný neokonzervatívnou politikou súčasnej americkej administratívy.

„Rusi nemajú radi, keď je americká armáda príliš blízko pri nich, ako v Gruzínsku. Keď sa pozrieme na Čierne more a vidíme Turecko, člena NATO, kontrolujúce prielivy, RumunskoBulharsko ako tiež členov NATO, Ukrajinu a Gruzínsko, ktoré sa chcú do NATO dostať, musíme tiež vidieť, čo ostáva na pobreží Čierneho mora pre Rusko“, povedal Poignant a varoval pred možným konfliktom na Kryme, podobným ako nedávno v Gruzínsku.

Poignant, pôvodne historik, hovorí o historickej chybe sovietskeho lídra Nikitu Chruščova, ktorý daroval Krym Ukrajine. Ruskosi teraz námornú základňu Sevastopoľ prenajíma, no kontrakt vyprší v roku 2017 a Moskva asi nebude chcieť nechať nič na náhodu. Najmä ak by sa mala stať Ukrajina členom NATO.

„Ukrajinci by mohli byť aktívnejší v tlaku na členstvo v EÚ a menej pri členstve v NATO.“

Šancu na zmenu medzinárodnej klímy vidí po prezidentských voľbách v USA, neočakáva však žiadne rýchle zmeny. „Prezident sa môže zmeniť, no štrukturálna politika (USA) sa tak veľmi nemení“, prehlásil Poignant.

Plné znenie interview vo francúzskom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA