Bielorusko posunie vpred až ďalšia generácia

Mladí sú málo aktívni a Lukašenkovmu režimu takmer nikto nevzdoruje, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk jedna z najpopulárnejších bieloruských autoriek.

Masha Cheriakova
(zdroj: Nadácia Pontis)

V minulosti ste žili v Holandsku, následne ste sa rozhodli prísť do Bieloruska a dnes ste už späť v Holandsku. Počuli ste niekedy o Bielorusku úplne nepravdivé predsudky?

Myslím, že v tom sú ukryté 2 otázky. Ľudia vedia o Bielorusku len veľmi málo. Je to akási mysteriózna, takmer exotická krajina. Vie sa, samozrejme, že prezident je diktátor. Niektorí možno aj tušia, kde sa nachádza. To tiež nie je všetkým jasné.

Otázka na diktatúru je veľmi ošemetná. Podľa mňa je autoritatívny režim obzvlášť zlý, ak ho ľudia nemajú radi a odporujú mu. V Bielorusku to platí čiastočne. Ľudia Lukašenka podporujú, no voľbám neveria. Myslím teda, že sú zmierení, inak by vyšli do ulíc. Ani mentalita tomu nie je naklonená. Lukašenko robí niečo, čo majú ľudia radi: Dáva im stabilitu.

Prebieha aspoň nejaká liberalizácia?

Nemyslím si, že je tam nejaký posun. S Lukašenkom pri moci to takto ostane.

Čo sa vám podarilo dosiahnuť, keď ste v Bielorusku propagovali sociálne podnikanie?

Osobne si veľmi cením, že sme v tomto smere vyškolili vyše 60 ľudí. Týchto 60 ľudí robí dnes niečo úžasné. Nie všetci sa dokázali stať podnikateľmi, no prekonali istú zmenu myslenia. Dnes chápu, že si môžete nechať zaplatiť aj keď robíte niečo prospešné. 60 ľudí pomohlo stovkám ďalších. Na to som veľmi hrdá.

Bol výsledkom vašej snahy nejaký výnimočný projekt?

Jeden z veľmi pekných projektov sa volá Mivia. V prvej fáze nášho projektu v UNDP k nám prišli 2 dievčatá. Jedna je architektka a druhá robila tak trochu všetko. Spoločne chceli vybudovať infraštruktúru pre zdravotne postihnutých ľudí v budovách, najmä štátnych, kde prístup pre invalidov chýbal.

Vypracovali sme trojmesačný biznisplán, ktorý ponúkal vstupy, toalety a vlastne všetko. Mivia napokon od ľudí získala osvedčenie za svoj prínos a s tým súvisiace logo a známku.

Má vláda záujem podporovať sociálne podnikanie?

Vláda ani nevie, čo to je. Toto je hlavným problémom sociálneho podnikania v rozvojových krajinách. Len čo zaznie slovo podnikanie, tak sa to stáva podozrivé. Snažíme sa vlády vzdelávať, no jednoducho neveria. Presvedčiť by ich mohli dobré príklady.

Odporučili by ste podnikateľom zo Západu, aby som biznis rozšírili aj do Bieloruska?

Áno, chcela by som to dosiahnuť. Je to dlhodobý plán. Neviem, či viete, ale v Bielorusku je množstvo programátorov a darí sa im skvelo. Chcem, aby z domu pracovali aj pre holandské firmy.

Váš blog Eto Belarus detka o všednom Bielorusku sa stal tak populárny, že dnes je z neho kniha…

Áno, začali sme v novembri 2014 a každý ho zbožňoval. Mali sme veľa lajkov na Facebooku  a komentáre nás nabádali pokračovať. Aj diaspóra mala konečne niečo, s čím sa dokáže identifikovať. Napríklad s tým, ako musia vždy vysvetľovať, kde je Bielorusko.

Počul som, že niektoré národné charakteristiky, vrátane vlajky, sú zámerne potláčané.

V Minsku sú obchody, kde si s s motívom vlajky kúpite celú škálu suvenírov, vrátane magnetiek či kníh na túto tému. Viem o tom, že ich vláda potláča, no stále existujú. Úplne nedávno si štyria stredoškoláci obliekli vlajku pod školské uniformy. Keď ich na znak opozície ukázali, tak ich zo školy vylúčili. Tieto veci môžete robiť tajne, no takto zmýšľajúca skupina ľudí je malá.

Považuje sa Rusko za hodné nasledovania?

Pre staršiu generáciu určite. Sú dokonca schopní povedať, že by boli radi súčasťou Ruska. Viem, že mládež je na strane Európy. Je to teda istý stret generácií, no tá mladšia nič nerobí. Ja očakávam, že až tá ďalšia povie: Hotovo. Je načase sa pohnúť.

Pozadie

Masha Cheriakova je aktuálne najpredávanejšou bieloruskou knižnou autorkou. Popularitu jej zabezpečil blog Eto Belarus detka, kde uverejňuje v troch jazykoch. V Bielorusku pôsobila aj ako konzultantka Rozvojového programu OSN (UNDP).

Rozhovor vznikol 19. októbra na konferencii Rozvoj a demokracia 2015, ktorú organizovala Nadácia Pontis a spolufinancovali SlovakAid, Európska komisia, UNDP a Medzinárodný vyšehradský fond.

REKLAMA

REKLAMA