Expertka na migráciu: Grécki azyloví pracovníci majú najhoršiu robotu na svete

Grécko o pomoc EÚ nepožiadalo skôr, pretože sa oprávnene obávalo, že bude naviazaná na podmienku, že všetci prichádzajúci utečenci musia ostať v Grécku, hovorí v rozhovore s EurActiv.sk Angeliki Dimitriadi.

AP/TASR
AP/TASR
Migranti držia grécku a nemeckú zástavu pri plote na hranici s Macedónskom

Dr. Angeliki Dimitriadi je výskumná pracovníčka v Gréckej nadácii pre európsku a zahraničnú politiku (ELIAMEP) a hosťujúcou výskumníčkou v Európskej rade pre zahraničné vzťahy (ECFR). V Bratislave vystupovala na konferencii Globsec.

 

 angeliki

Európska komisia nedávno predstavila dva scenáre, ako reformovať a harmonizovať európsky azylový systém, vrátane posilnenej solidarity. Ako dlho s týmto podľa Vás meškáme?

Veľmi dlho. Mnoho z toho, čo sa stalo v roku 2015 je výsledkom systematických problémov v azylovom systéme EÚ. Doteraz sme mali regulácie, ktoré sa snažili systém harmonizovať, no prevedenie bolo do veľkej miery na členských štátoch. Komisia nedávno spustila 19 konaní (infringement), pretože členské štáty nesprávne implementovali novelizáciu súvisiacich smerníc. Už len to dáva obraz o tom, ako sme pozadu.

No ako s mnohými vecami, ktoré sa robia v čase krízy, nie som si istá, či to, čo je na stole je nevyhnutne správnou cestou vpred.

V akom zmysle? Oba scenáre, hoci v inej miere, napríklad rátajú s prerozdeľovaním utečencov medzi členské štáty, čo môže byť problematické.

Jeden z návrhov predpokladá značné zdieľanie bremena, ten, kde by sa mali žiadatelia o azyl prerozdeľovať už od začiatku. Ja si myslím, že týmto smerom by sme mali ísť. Druhý návrh však ponecháva spracovávanie na štátoch prvej línie, čo je najmä Grécko a Taliansko. Od týchto krajín sa naďalej očakáva, že budú robiť registráciu, spracovávanie žiadostí o azyl, záchyty aj návraty. V prípade, že budú mať veľký nápor a spracované žiadosti o azyl, potom návrh počíta s distribučným mechanizmom, podobným tomu, ktorý by sme mali realizovať teraz. Jeden návrh teda udržiava status quo a snaží sa ho adaptovať na krízové obdobie tým, že ho spravia flexibilným. Ten druhý je zásadnejšie prekopanie systému.

Komisia prišla aj s ďalšími návrhmi. Radi by napríklad penalizovali pohyb v rámci EÚ. Snahou je zabezpečiť, aby osoba zostala v krajine, kde požiadala o azyl. Návrh je trestať ich napríklad obmedzením toho, čo im štát prizná v podobe finančného príspevku na ich základné potreby. Navrhujú, aby sa prešlo na ne-finačný príspevok. Na stole sú aj ďalšie návrhy.

 

Ak by sme zharmonizovali systémy integrácie, pravdepodobne by sme obmedzili aj sekundárny pohyb.

 

Sú však problematické, pretože systém by nemal ľudí trestať, ale motivovať ich, aby v krajine ostali niekoľko rokov a potom to ideálne otvoriť voľnému pohybu. Mnohí si iste myslia, že by sa všetci presunuli, ale na to nie je žiadny dôkaz. Pohyby v rámci EÚ sa dejú buď kvôli spájaniu rodín alebo keď zlyháva integrácia. Ak by sme zharmonizovali systémy integrácie, pravdepodobne by sme obmedzili aj sekundárny pohyb.

V rámci schémy prerozdeľovania utečencov (relokácia) malo od sekundárneho pohybu odrádzať to, že možnosť legalizovať svoj status bol naviazaný na krajinu relokácie. Bol to zlý prístup?

Ak sa utečencov spýtate, do ktorej krajiny by chceli ísť, väčšina spomenie najviac 5 krajín. Pre to ale existujú dôvody, na ktoré sa nepozeráme. V prvom rade tam idú lebo tam majú rodinu, čo je aj dôležitý faktor pre integráciu. No hlavný aspekt je, že väčšina členských štátov v skutočnosti neponúka žiadnu asistenciu v procese usídľovania. Zoberte si Grécko. Grécko zmenilo v rokoch 2010, 2011 svoj azylový systém. Na papieri má perfektný azylový systém.

V praxi ale vláda neponúka žiadnu podporu. Ak raz dostanete štatút utečenca ste doslova na všetko sám. Aby ste si zaobstarali jedlo, ubytovanie, integrovali sa, naučili sa jazyk. Neexistuje žiadny štátny systém podpory, ktorý by utečencom umožnil stáť sa produktívny členom spoločnosti. Ak sa pozriete na Nemecko alebo Švédsko, majú systém, ktorý na všetko, čo som spomínala myslí. Nie je to však o peniazoch, je to o procese, o tom, že existuje systém, ktorý jednotlivcovi umožňuje cítiť sa užitočný a produktívny. Sú tam jazykové kurzy, rekvalifikačné kurzy a perspektíva zamestnať sa – čo je samozrejme ďalší veľký problém v mnohých štátoch, ktoré čelia nezamestnanosti. V krajinách, ktoré prepojili azylový systém s integráciou sa tí, čo prichádzajú nakoniec môžu stať sebestační a časom aj vracať do systému hosťovskej krajiny. Väčšina utečencov nechce byť žobrákmi alebo byť závislá od štátu, chcú byť produktívni. No teraz v EÚ neexistuje integračný systém, ktorý by to umožňoval.

Sú nejaké výskumné údaje o tom, ako migranti v rámci súčasnej vlny reagovali na zmeny, podmienok, za ktorých mohli vstúpiť do európskych krajín?

V rámci výskumného projektu sme mali výskumníkov na gréckych ostrovoch počas leta, keď prichádzali Sýrčania, práve v čase nemeckého “Willkomen”. Dopad tejto politiky sa dal na ceste pozorovať. Nemyslím si, že mal vplyv na výber konečnej destinácie, myslím, že tou bolo Nemecko od začiatku, ale toto oznámenie spôsobilo, že sa tam chceli dostať rýchlejšie, lebo v pozadí bola stále obava, ako dlho bude tento postoj trvať. V druhej fáze projektu sa pozrieme na to, ako rozhodovanie utečencov ovplyvnila dohoda medzi EÚ a Tureckom a relokačné schémy. Bude zaujímavé zistiť, aký vplyv má predĺžená doba zadržiavania v detenčných centrách, ku ktorej teraz dochádza na gréckych ostrovoch pre tých, ktorí spadajú pod dohodu s Tureckom.

Stredoeurópske krajiny odmietajú dohodnuté prerozdelenie utečencov. Nachádzate v ich argumentácii niečo, čo na takýto postoj oprávňuje?

Pre mnohé členské krajiny, alebo skôr mnohých lídrov je utečenecká kríza niečo, na čom sa dá ľahko “povoziť”. Väčšina utečencov, ak nie všetci, v skutočnosti utekajú pred tými istými hrozbami, ktorým čelíme aj my. Utekajú pred Daíš, pred Al Káidou, občianskymi vojnami a konfliktami.

 

Bol to Paríž, ktorý drasticky zmenil diskurz. Paríž a Kolín.

 

Sú sami bezpečnostnou hrozbou? Nie. Bol to Paríž, ktorý drasticky zmenil diskurz. Paríž a Kolín. V prípade parížskych udalostí je to zarážajúce, pretože veľa hystérie bolo okolo toho, že (útočníci, pozn. red) prišli cez Grécko. Ich pasy však boli skontrolované, no v systéme nebolo žiadne varovanie. Ak by bolo, zastavili by ich. A boli prípady, kedy sa tak stalo. Problém je teda v zdieľaní spravodajských informácií, nie to, že utečenci umožňujú teroristom dostať sa do EÚ. To neznamená, že nepotrebujeme registráciu, naopak, je životne dôležité vedieť, kto prichádza do EÚ.

Prerozdeľovanie utečencov nebolo myslené ako riešenie pre celú škálu migračného problému. Ako veľmi je ale podľa Vás dôležité ako jedno z opatrení?

Bolo to veľmi dôležitý politický krok, pretože to bolo po prvýkrát, čo členské štáty mohli skutočne ukázať solidaritu. Bol to veľmi konkrétny krok. Fakt, že nefungoval je tiež veľmi konkrétnym indikátorom toho, ako vážne solidaritu berieme. Nie je to riešenie ale bol to signál štátom v prvej línii krízy, že v tom nie sú sami, a že ostatní sú pripravení pomôcť.

Mali sme pozitívny signál, ktorý prišiel z Európy, no vo fáze implementácie sme dostali presný opak. Samozrejme, treba si uvedomiť, že neúspech relokačnej schémy nie je úplne len vina členských štátov. Je síce pravda, že neponúkli dostatok miest (na premiestnenie), ale boli tu problémy aj na gréckej strane z čisto technických a administratívnych dôvodov. Chýbali ľudia na spracovanie registráciu pre účely relokácie, nie je dostatok ľudí na spracovávanie žiadostí o azyl.

Dá sa povedať, že je priamy súvis medzi dopadmi ekonomickej a dlhovej krízy, v ktorej sa Grécko nachádza a jeho schopnosťou zvládať súčasnú utečeneckú krízu?

V niektorých ohľadoch áno. Napríklad pokiaľ ide o azylovú službu. Keďže sa azylovej služby dotkli úsporné opatrenia, nemohli nabrať nových ľudí z vonka, mimo verejnej správy, napríklad ľudí, ktorí už mali dlhodobé skúsenosti s prácou s utečencamii z prostredia mimovládok. Museli nájsť štátnych úradníkov na iných postoch, ktorí boli ochotní nechať sa preložiť do azylovej služby, prejsť tréningom a začať pracovať. Ako si asi viete predstaviť, nie je až tak veľa ľudí, ktorí boli ochotní. V tomto ohľade to teda stopercentne súvisí s dlhovou krízou. Podobne je to pri gréckej pobrežnej stráži. Má 6 tisíc ľudí pre celé pobrežie, teda Egejské more, Krétske more, Iónske more a všetky ostrovy. To je nemožné. Taktiež ale mali zákaz prijímať nových ľudí.

Pokiaľ však ide o prijímaciu kapacitu, tam ten súvis nie je, pretože teoreticky sme mali tieto zariadenia mať od roku 2006 a 2007.

Nebola to priorita?

Toto ale pre Grécko nie je nový problém. Súčasné počty sú, ale mali sme vlny migrantov a utečencov aj predtým, no nikdy sme do prijímacích centier neinvestovali a celkovo sme mali až do 2010 veľmi zlý systém.

Slovenský minister vnútra hovoril, že Grécku trvalo príliš dlho, kým vôbec požiadalo o pomoc EÚ a členské štáty? Je to tak?

Áno, to je absolútna pravda.

Prečo? Ochota na strane EÚ tam totiž asi bola skôr.

 

V roku 2015 prešlo cez Grécko 890 tisíc ľudí.

 

Áno, ochota tam bola najmä pokiaľ ide o peniaze a Frontex. Tam bola Európa ochotná pomôcť a relatívne rýchlo. Myslím si, že to, že Grécko nežiadalo o pomoc malo dva dôvody. Po prvé, naozaj si mysleli si, že to vedia zvládnuť. Po druhé, bola tam obava – a to oprávnená – že takáto pomoc bude spojená s podmienkou, že všetci budú musieť ostať v Grécku. V roku 2015 prešlo cez Grécko 890 tisíc ľudí. Ak má Nemecko problém spracovať 700 000 žiadostí o azyl ak je 10 krát väčšie ako Grécko, nehovoriac o ekonomickej sile, je nerealistické očakávať, že by toto Grécko zvládlo. Mám podozrenie, že akákoľvek európska pomoc by bola na toto naviazaná, čo sa do určitej miery deje aj teraz.

Aká je momentálne situácia v Grécku?

V Grécku uviazlo 50 tisíc ľudí, ktorých budeme musieť spracovať a ktorí v Grécku ostanú. Nie je to číslo, s ktorým by sa krajina nemala vedieť vysporiadať. Potom sú tu aj tí, ktorí sú zadržiavaní na ostrovoch v hotspotoch a ďalších zariadeniach. Tí požiadali o azyl, aby sa vyhli návratu do Turecka. V jeden deň azylová služba dostala 2500 žiadostí, pričom v najlepšej situácii je schopná vybaviť 10 tisíc ročne. Azylovým úradníkom asistujú experti EASO (Európsky podporný úrad pre azyl) a žiada sa od nich, aby najprv posúdili prípustnosť žiadosti na báze toho, či je Turecko bezpečnejšou krajinou alebo nie. Ak rozhodnú, že žiadosť nie je prípustná, pošlú ľudí naspäť do Turecka, kde teoreticky tiež môžu požiadať o azyl. Ak ju vyhodnotia ako prípustnú, znamená to, že azylový proces prebieha v Grécku riadnym postupom. Inými slovami, pracovníci gréckej azylovej služby majú oficiálne najťažšiu prácu na svete.

Čo podľa vás urobí utečenecká kríza s EÚ politicky?

 

Každý zdôrazňuje potrebu ochraňovať vonkajšie hranice, no všetci pod tým myslíme niečo iné.

 

Myslím si, že do veľkej miery ukázala, že celý naratív o hodnotách a normách je síce fascinujúci ale nie veľmi realistický. Do určitej miery to dáva zmysel, pretože nemôžete tvoriť politiky len na základe ideálov a abstraktných hodnôt. Na druhej strane, ak chceme ísť cestou Realpolitik, musíme sa poriadne a dlho zamyslieť, akú úniu vlastne chceme. Pretože ak sa z tohto stane únia, kde si členské štáty budú vyberať, kedy budú spolu a kedy sa utiekajú do seba a k nacionalizmu, potom je to odsúdený projekt. Ak sa rozhodneme, že chceme veciam čeliť spolu, znamená to, že by sme mali čeliť spolu všetkému. Dobrému, zlému aj škaredému. Že sa navzájom podporíme, aj keď sme zo seba niekedy sklamaní.

Chápem, že lídri a občania EÚ sú z Grécka sklamaní, pretože toto nie je vláda, ktorá by dávala pocit, že robí všetko preto, aby riešila prílev utečencov. No zároveň toto nie je situácia, ktorú by akýkoľvek členský štáty bol schopný zvládnuť sám. Každý zdôrazňuje potrebu ochraňovať vonkajšie hranice, no všetci pod tým myslíme niečo iné. Ako iné krajiny chápu ochranu pobrežnej hranice? Čo by robili inak? Potápali lode? Zabránili im vstúpiť na ich územie? Neverím, že by k tomu došlo. Nie je to možné, určite to nie je legálne, etické ani humánne. Ak teda hovoríme o vonkajšej hranici, o čom vlastne hovoríme? A o koho hranici hovoríme?

 

 

  • Disqus_N8

    Stále len hospodárske reči okolo EU, ale v takomto prípade je potrebná vojenská ochrana hraníc!!! nato nie je len usa, dávno mali nastúpiť vojaci všetkých európskych krajín k spoločnej ochrane hraníc, rozdeľovanie je len zbabelé a úbohé dovolenie na zotročenie dobytej Európy!!!!! DEDOVIA, OTCOVIA, odpusťte, že osprosteli!!!!!!!!!!!!

REKLAMA

REKLAMA