Fraser Cameron: Rusko sa musí vyrovnať s právnym nihilizmom

Rusko podľa riaditeľa bruselského think-tanku EU-Russia Centre už pravdepodobne oľutovalo, že uznalo nezávislosť gruzínskych odštiepeneckých regiónov. Moskva podľa Camerona splnila podmienky, ktoré EÚ formulovala pre obnovenie rozhovorov o dodohe o partnerstve a spolupráci (PCA) po gruzínskej vojne len na 80 %. EurActiv.sk sa s Fraserom Cameronom rozprával pri príležitosti jeho prezentácie "Vyhliadky vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom" na pôde SFPA v Bratislave.

Fraser Cameron (interview)
http://euractiv.sk

Aké sú z Vášho pohľadu hlavné prekážky, ktoré bránia konštruktívnemu dialógu medzi Ruskom a Európskou úniou?

Nuž, je tam niekoľko problematických oblastí. Niektoré sú na európskej strane a jednou z nich je neschopnosť EÚ hovoriť s Ruskom jednotným hlasom, pretože členské štáty vnímajú Rusko veľmi rozdielne. Po druhé, Rusko veľmi dobre vie, že môže z času na čas získať výhodu tým, že postaví jeden členský štát EÚ proti druhému. Myslím si, že pokiaľ ide o EÚ, pre úspešný vzťah je kľúčové hovoriť jedným hlasom a ukázať všetkým členským štátom, že je možné dosiahnuť lepšiu dohodu ako celok, než podnikať kroky na vlastnú päsť. Pokiaľ ide o Rusko, to by malo uznať, že Európska únia je napriek všetkým jej chybám pre neho v skutočnosti oveľa dôležitejším partnerom než akýkoľvek jednotlivý členský štát.  

Myslíte si, že aj pre dnešné Rusko platí, že nemá trvalých priateľov ani nepriateľov, len trvalé záujmy?  

To platí pre všetky štáty, žiadny nemá stálych priateľov ani nepriateľov. Veci sa môžu zmeniť veľmi rýchlo a niekedy sa môžu veľmi rýchlo zhoršiť dokonca vzťahy s najbližšími susedmi. Takže si myslím, že je to dobrá maxima pre každé ministerstvo zahraničných vecí: uznať, že máme záujmy, ale nie trvalých priateľov či nepriateľov.  

Sú podľa Vás záujmy, resp. ambície Ruska a Európskej únie kompatibilné?  

Áno. Rusko chce modernizovať svoju ekonomiku, EÚ mu v tom môže pomôcť. EÚ potrebuje energie z Ruska, takže si musíme dohodnúť férové spôsoby transportu, ceny a dodávok. Je tu komplementarita v mnohých oblastiach. EÚ a Rusko sú dôležitými partnermi v mnohých medzinárodných otázkach, od boja proti klimatickým zmenám, až po Irán a Blízky východ. Narážajú však na seba v mnohých medzinárodných organizáciách a potenciálne budú v budúcnosti aj v ďalších, napríklad vo WTO. Bolo by oveľa jednoduchšie riešiť obchodné spory medzi EÚ a Ruskom, keby Rusko bolo členom WTO.  

Rusko však doteraz nebolo skutočne konštruktívnym partnerom pri riešení, napríklad, násilností v sudánskom Darfúre a takisto sa nezdá, že by Moskve príliš prekážal jadrovými zbraňami vyzbrojený Irán…  

Povedal by som, že Rusko bolo v otázke Iránu konštruktívnejšie než Amerika. Poznajú Irán veľmi dobre, naopak Amerika nemá za posledných 40 rokov s Iránom žiadne skúsenosti. Pokiaľ ide o oblasť medzinárodných humanitárnych otázok, či už ide o Somálsko, Sudán alebo Zimbabwe, Rusi neboli veľmi ochotní intervenovať alebo dať Bezpečnostnej rade OSN mandát na intervenciu, no táto pozícia platí aj pre Čínu. Západné mocnosti sami tiež nevykazovali veľkú túžbu zasiahnuť, takže si myslím, aby som bol realista, že by sme nemali Rusko v tejto oblasti príliš kritizovať.  

Gruzínska kríza spôsobila, že EÚ je ešte nejednotnejšia, keď príde na vzťahy s Ruskom. V tomto kontexte, bolo podľa Vás múdre dať zelenú pokračovaniu rozhovorov o PCA (Partnership and Cooperation Agreement) napriek tomu, že v Rada nedospela k jednomyseľnosti?  

Nakoniec to bola len jedna krajina, Litva, ktorá bola proti tomu. Ja si myslím, že Francúzom veľmi záležalo na tom, aby sa rokovania začali počas ich predsedníctva, a preto na to veľmi silno tlačili. Rusko objektívne nesplnilo všetky podmienky, možno 80 % tých podmienok, ale francúzske predsedníctvo bolo toho názoru, že ide správnym smerom a je lepšie zapojiť Rusko skôr ako neskôr. A tento názor prijali všetci až na jednu výnimku.  

Aká logika viedla Rusko k uznaniu nezávislosti Abcházska a Južného Osetska? Zvláštne argumentovali paralelou s Kosovom, napriek tomu, že sami Kosovo neuznali…  

Myslím si, že to bola chyba. Veľa Rusov si tiež myslí, že to bola chyba, pretože žiadna iná krajina okrem Nikaraguy Abcházsko a Južné Osetsko neuznala, čo znamená, že tieto krajiny sú na Rusku totálne závislé. Nemyslím si, že to prinieslo Rusku akýkoľvek diplomatický či bezpečnostný zisk. Naopak, myslím si, že to bolo chvatné rozhodnutie, ktoré možno teraz ľutujú.  

Myslíte?  

Áno. Nič im to neprinieslo.  

Ako hodnotíte politický štýl Nicolasa Sarkozyho v jednaní s Ruskom?  

Sarkozyho štýl je rovnaký pre každú krajinu a pre každú otázku. Je veľmi energický a je v ňom veľa vyhlásení, no nie vždy na 100 % koherentných. Takisto nie vždy berie do úvahy názory všetkých členov EÚ – toto je pre Sarkozyho charakteristické. Počínal si však veľmi dobre napríklad v Gruzínsku, dohodol prímerie v mene Európskej únie a nikto iný, kto by to bol schopný to urobiť tam nebol. Za toto mu patrí uznanie.  

Čo si Rusko myslí o francúzskych ambíciách v oblasti spoločnej európskej obrannej a bezpečnostnej politiky?  

Myslím, že Rusko je trochu skeptické pokiaľ ide o schopnosti Európskej únie spoločne operovať na poli bezpečnosti. Vedia, že to bude veľmi pomalý proces. Rusko však v skutočnosti podporovalo niekoľko misií EBOP, napríklad na Balkáne, a v súčasnosti je to misia v Čade, kde Rusko vypomáha EÚ s vrtuľníkmi. Takže ten postoj nie je negatívny, skôr skeptický v tom, ako efektívna môže EÚ byť.  

Začiatkom januára preberie predsedníctvo v EÚ Česká republika. Čo to bude znamenať pre vzťahy EÚ-Rusko?  

Žiadne veľké zmeny, pretože ak aj máte predsedníctvo, musíte operovať v rámci dohodnutých parametrov EÚ. Rokovania s Ruskom bude mať pod palcom Komisia, nie predsednícka krajina, takže tam nebudú žiadne veľké rozdiely.  

Áno technicky, ale na politickej úrovni…?  

Iste, bude tu iná politická atmosféra, kritickejšia voči Rusku. To isté bude pravdepodobne platiť aj pre Švédov. To je však realita, ako EÚ funguje, takže [Rusi, pozn. red] to musia akceptovať .  

Teraz keď bol predĺžený mandát ruského prezidenta na 6 rokov, myslíte si, že je to dláždenie cesty pre Putina, aby v roku 2012 mohol odštartovať ďalších 12 rokov ako hlava štátu?  

Putin by mohol byť znovuzvolený i keby dĺžka prezidentského mandátu zostala len štyri roky. To nie je dôležité. Oveľa dôležitejšie je, aby mali vedenie, ktoré rešpektuje a chápe dôležitosť delenia moci, pretože to dnes v Rusku neexistuje. Neexistuje deľba moci na výkonnú, legislatívnu a súdnu a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité. Kľúčovým odkazom pre Rusko je to, čo Medvedev definoval ako jednu zo svojich kľúčových priorít – absencia právneho štátu. Vyrovnať sa s právnym nihilizmom musí byť stále prioritou pre Medvedeva, aj pre Putina.  

Bola podľa Vás konverzácia medzi Putinom a Sarkozym o tom, čo by ruský premiér rád urobil s Michailom Saakašvilim, tak ako ju reprodukovali svetové médiá, autentická?

 Bez komentára (smiech). 


Dr. Fraser Cameron je riaditeľom think-tanku EU-Russia Centre so sídlom v Bruseli. Cieľom organizácie je podporovať bližšie vzťahy medzi EÚ a Ruskom, prispievať k rozvoju týchto vzťahov názormi a myšlienkami a zaručiť, aby sa obe strany hlásili mimo iného k dodržiavaniu medzinárodných štandardov demokracie, občianskych slobôd a nezávislého súdnictva. Fraser Cameron v minulosti pôsobil ako poradca Európskej komisie a je uznávaným politickým analytikom a komentátorom v otázkach EÚ a medzinárodnej politiky. Je riaditeľom EuroFocus-Brussels a pôsobí tiež ako mimoriadny profesor na Hertie School of Governance v Berlíne.

REKLAMA

REKLAMA