Izrael sa vníma ako súčasť Európy

Hoci je Izrael blízkovýchodnou krajinou, cíti sa omnoho bližšie k Západu, než Východu. Jedného dňa by sa chcel stať členom EÚ, a možno aj NATO, hovorí generálny riaditeľ Ženevskej iniciatívy Gadi Baltiansky.

Gadi Baltiansky
Gadi Baltiansky
  • EÚ bývala v Izraeli vnímaná ako „proarabská“. Ako je to dnes? Môže byť EÚ spravodlivým sprostredkovateľov riešenia?

Na rozdiel od minulosti je dnes Európa vnímaná ako dobrý priateľ Izraela – vďaka jej politikám a vďaka viacerým osobnostiam. Niektorí európski politickí lídri, vrátane premiérov a prezidentov Talianska, Španielska, Francúzska, Nemecka, Británie a ďalších krajín, majú voči ľuďom v Izraeli veľmi priateľský prístup. Napriek existujúcim rozdielom sú považovaní za priateľov. V každom prieskume verejnej mienky dnes môžete vidieť, že počet Izraelčanov, ktorí podporujú väčšiu angažovanosť EÚ na riešení sporu, prekročil prvý krát po dlhých rokoch hranicu 50%. Samozrejme že to nie je toľko, ako podpora pre USA – viac ako 70% ľudí podporuje väčšiu angažovanosť Spojených štátov – ale stále je to väčšina.

  • Výsledky volieb či vysoká miera podpory vojenskej operácie v Gaze z prelomu rokov 2008/2009 naznačuje, že väčšina ľudí v Izraeli neverí v možnosť mierového riešenia. Ako ich možno presvedčiť o opaku?

Dnešným problémom je – a odrazilo sa to na výsledku minuloročných parlamentných volieb – že viac a viac Izraelčanov neverí, že mierová dohoda je možná, že ju možno dosiahnuť v blízkej budúcnosti. Nie že by boli proti nej, práve naopak. Viac ako 60% ľudí podporuje obsah Ženevskej iniciatívy, viac ako dve tretiny podporujú koncept riešenia dvoch štátov. No počas predchádzajúcej vlády rozhovory stroskotali, a nebolo to prvé stroskotanie v mierovom procese, a k tomu sa pridali dve vojny, v Libanone a Gaze. Mnohí ľudia si teda povedali: ani vláda, ktorá je povedzme stredo-ľavá nedokázala uzavrieť mier, dokonca spustila dve vojenské operácie. Zdá sa, že možno použiť iba jazyk vojny. Ak je to tak, môžeme voliť rovno pravicu, pretože mier tak či tak nenastane.

To je však len jedna časť obrázka. Druhou stranou je, že hoci sa Izraelčania posunuli politicky napravo, ideologicky sa pohli doľava. Ak si porovnáte dnešný Izrael s Izraelom pred piatimi, desiatimi a to už ani nehovorím dvadsiatimi rokmi, v minulosti bola väčšina Izraelčanov proti rokovaniu s OOP (Organizácia za oslobodenie Palestíny), bola proti vytvoreniu Palestínskeho štátu, a stavala sa proti stiahnutiu sa zo Západného brehu a Pásma Gazy. Dnes je jasná väčšina za. Dokonca aj premiér Benjamin Netanjahu, ktorý stojí na čele pravicovej vlády, ktorý celý svoj život hovoril o existenčnej hrozbe, ktorú by nezávislá Palestína znamenala pre Izrael, dnes toto riešenie podporuje. Nenechajme sa preto pomýliť – izraelská verejnosť je dnes omnoho umiernenejšia, pragmatickejšia a flexibilnejšia, než v minulosti. Je však aj omnoho skeptickejšia. Našou úlohou nie je presvedčiť ľudí, že mier je potrebný, ale že je možný.

  • Vaša iniciatíva spája Palestínčanov a Izraelčanov. Aké sú však každodenné kontakty medzi „obyčajnými“ ľuďmi na dvoch stranách?

Väčšina Izraelčanov Palestínca nikdy nestretla. Podľa izraelských zákonov nesmú nači občania vstupovať na územia pod správou Palestínskej samosprávy. Väčšina tak pozná Palestínčanov z televízie – lenže koho uvidíte v televízii? Buď politikov, s ich prejavmi a sloganmi, alebo teroristov. Obyčajné ľudské bytosti nevidia. Keď v Ženevskej iniciatíve organizujeme v Izraeli konferencie či semináre, vždy privedieme aspoň jedného Palestínčana. Reakcia na konci podujatia je vždy taká istá – niekto vystúpi a povie: „S vami pán Palestínčan, by som mohol uzavrieť mier hneď zajtra ráno. Bez problémov. Problém však je, že ste to len vy!“ My ich musíme presvedčiť, že na druhej strane nie je len on, či ona, ale väčšina Palestínčanov. Keďže neexistujú žiadne stretnutia, vnímanie na oboch stranách je skreslené. Čím viac sa budú ľudia stretávať a rozprávať, tým vyššie sú šance na mier.

  • Ak aj vznikne nezávislý palestínsky štát, v Izraeli ostane žiť početná arabská menšina. Ako potom treba chápať, keď sa o Izraeli hovorí ako o „židovskom štáte“?

V Ženevskej iniciatíve nehovoríme o židovskom štáte, ale o uznaní práva Židov na štátnosť, a uznaní, že Izrael je národným domovom Židov. Je to rovnaké, ako keď majú Palestínčania právo na štátnosť a Palestína bude ich národným domovom.

V Ženevskej iniciatíve však zároveň hovoríme, že to nemôže nijak obmedzovať práva občanov krajiny – či sú Židia, alebo nie, musia mať rovnaké práva. Znamená to teda len to, že Izrael je národným domovom Židov, tí doňho môžu prichádzať, a ak chcú ostať v ňom. Je však tiež domovom občanov Izraela, vrátane nežidovských. Nemožno však povedať, že by bol ich národným domovom – pretože hymna hovorí o Židoch, vlajka je židovskou vlajkou, jazykom je hebrejčina… Samozrejme že smú hovoriť, písať arabsky, majú právo na rozvoj svojej kultúry. Je to ich právo. Nemožno však povedať, že Izrael je národným domovom Arabov žijúcich v Izraeli. Môžu v ňom žiť ako rovnoprávni občania. Budú mať však svoj vlastný národný domov, Palestínu. Ak chcú, môžu sa tam presťahovať. Ak nie, to je fajn, ostanú v Izraeli so všetkými právami.

  • Ako vnímajú Ženevskú iniciatívu arabské politické strany v Izraeli?

Niektoré, tie pragmatickejšie či umiernené, podporujú základné princípy. Radikálnejšie sú však proti, pretože pre nich je riešením jeden štát. Takže nie všetci arabskí poslanci izraelského parlamentu podporujú iniciatívu, pretože protirečí ich ideológii jednotného sekulárneho štátu v Palestíne.

  • Z palestínskeho pohľadu je jasné, že budúci nezávislý štát potrebuje úzku hospodársku spoluprácu s Izraelom. Ako to vníma Izrael?

Je v záujme Izraela mať šťastných susedov a prosperujúci Palestínsky štát. nie že by sme sa ekonomicky zaujímali o export do Palestíny, ten trh je pre nás príliš malý. Exportujeme do Európy či Spojených štátov. Samozrejme že tu a tam môžeme benefitovať, pre naše hospodárstvo to však nie je podstatné. Pre naše hospodárstvo a stabilitu je podstatná prosperujúca palestínska ekonomika. Práve preto, hoci budeme potrebovať hranice so zaistením bezpečnosti, musíme umožniť úzke vzťahy, aj v infraštruktúre. Pre obe strany to bude výhodné, v niektorých aspektoch sa tomu nemožno vyhnúť. V jednom Jeruzaleme nemôžete mať dve hlavné mestá bez skutočného prepojenia infraštruktúry, ciest, elektrických sietí a podobne. Povedzme tiež napríklad turizmus – nemá zmysel mať uzavreté hranice. Je pre nás omnoho lepšie predať európskemu turistovi balík, v rámci ktorého môže prísť naraz do Palestíny, aj do Izraela.

  • Dotknime sa ešte jednej širšej otázky – izraelskej regionálnej identity. Niektorí ľudia v EÚ, vrátane politických lídrov, hovoria, že Izrael by sa mal stať jedného dňa členom Únie. Ako je to vnímané v Izraeli? Vidí Izrael sám seba ako blízkovýchodnú, či skôr ako západnú krajinu?

Pre Izraelčanov je členstvo v EÚ snom – snom, ktorý sa možno niekedy splní. Je jasné, že sa členmi nemôžeme stať, pokiaľ pokračuje konflikt. Keďže mier nie je bohužiaľ vnímaný ako niečo, čo by malo prísť v krátkom čase, členstvo v EÚ vyzerá ešte menej pravdepodobne. Napriek tomu je to však náš konečný cieľ, pretože v najhlbšom vnútri sa Izraelčania vnímajú ako súčasť Európy, súčasť západného sveta. Možno by sme sa chceli stať aj členmi NATO, nie len EÚ. Hospodárske vzťahy nás viažu najmä na EÚ a USA; keď ideme na dovolenku, ideme najmä do Európy alebo USA. Hoci by som veľmi rád videl zlepšenie vzťahov, ak by sme aj uzavreli  mier s celým arabským svetom, budúcnosť nášho obchodu a ekonomiky neleží v Kuvajte či Bahrajne. Naše kultúry sú odlišné, jazyky sú odlišné, tradície sú odlišné, spoločnosti sú odlišné, politické režimy sú odlišné… Považujeme sa za demokraciu, bližšiu omnoho viac režimom v Európe, než na Blízkom východe. Hoci sme blízkovýchodnou krajinou a chceme čo najlepšie vzťahy so susedmi, cítime sa omnoho bližšie k Západu, než k Východu.

Pozadie

Gadi Baltiansky je generálnym riaditeľom“H.L. Education for Peace Ltd.,” – Ženevskej iniciatívy. Pôsobí v Izraeli.

Ženevská iniciatíva združuje zástupcov občianskej spoločnosti z Palestíny a Izraela. Jej cieľom je nájsť realistické, dosiahnuteľné riešenie palestínsko-izraelského spolu, založené na výsledkoch dosiahnutých v predchádzajúcich oficiálnych rokovaniach.

Ženevská iniciatíva sa snaží vytvoriť model mierovej dohody, ktorý môže poslúžiť dvoma spôsobmi:

  • Politikom, ale aj verejnosti, môže ukázať, že mier je dosiahnuteľný,
  • môže slúžiť ako podklad, inšpirácia pre oficiálne rokovania.

Okrem toho sa iniciatíva zameriava na vzdelávacie, tréningové aktivity, určené pre rôzne skupiny na oboch stranách konfliktu: miestnych lídrov, mladých ľudí, politikov a členov parlamentov, náboženských lídrov, a pod. Nimi chce presvedčiť Palestínčanov a Izraelčanov že mier je nie len jediné, ale predovšetkým dosiahnuteľné riešenie spor.

Návrhy iniciatívy sú zhrnuté v Ženevskej zmluve a jej dodatkoch.

  • Disqus_N8

    Obchody a dobré vzťahy – o.k., ale boli ste tam??? Obrovské rozdiely v mentalite!! Ďalšia chyba únie, pripadá mi to ako chaotický mládenec, čo sa chce oženiť s každou slečnou, čo sa mu páči…

REKLAMA

REKLAMA