Konflikt Ruska so Západom je strategická príležitosť pre Čínu

Asertívny postoj Číny v medzinárodných otázkach naznačuje, že ju čaká obdobie „veľmi dynamických“ vzťahov so susedmi, povedal pre EurActiv.sk sinológ a bývalý veľvyslanec Poľska Bogdan Góralczyk.

Bogdan Góralczyk
Bogdan Góralczyk, (zdroj: Stalowka.net/Jacek Rodecki)

Aký je názor Číny na udalosti na východe Ukrajiny? Zhoduje sa jej pohľad s tým ruským?

Čína mala na Ukrajine svoje ekonomické záujmy. Spomeňte si na poslednú zahraničnú návštevu pána Janukovyča; bol v Pekingu v čase demonštrácií na Majdane. Preto, ale tiež z domácich príčin, akými sú Taiwan, Tibet či Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, nemôže Čína akceptovať akékoľvek územné revízie. Preto tiež Peking nijako oficiálne neuznal anexiu Krymu či vojenský pohyb v Donbaskej oblasti. Naopak, veľa vysokopostavených čínskych predstaviteľov, vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga, vyzývalo na „mierové riešenie“ situácie.

Nezávislá Ukrajina je pre Čínu dôležitá, rovnako Rusko je veľkým susedom a tak to aj ostane. Lepšie by však bolo, ak by nebol až tak veľký…

Má sa Európa obávať tradične dobrých vzťahov Ruska a Číny?

Čínsko-ruské vzťahy, táto „os výhodnosti“ ako ju Bobo Lo nazýva, sa zdá byť nebezpečnou koalíciou dvoch silných neliberálnych štátov. Pri alternatívnom pohľade však vidíme vnútorné napätie.

Na medzinárodnej scéne sa Peking a Moskva pokúšajú vystupovať jednotným hlasom. Súčasne si však povšimnite, že medzi nimi neexistuje žiadna formálna aliancia a ani sa o ňu nik nesnaží. Šanghajská organizácia spolupráce tiež nie je oficiálna aliancia.

Namiesto toho, aby sme sa obávali, by sme sa mali pýtať: Ako dlho bude chcieť Rusko zotrvať v tých „rovnocenných a obojstranne prospešných vzťahoch“ ako slabší z partnerov. Skôr či neskôr túto nevyriešenú otázku nastolí niektorý z ruských stratégov.

Využíva Čína oslabujúci sa ruský vplyv v západnej hemisfére?

Samozrejme. Ruské zapojenie sa do konfliktu so Západom neznamená nič iné ako strategickú príležitosť pre Čínu, ktorá tak presne využíva slávne motto „sedieť na vrchu a sledovať, ako sa tigre bijú“. Čím dlhšie, tým lepšie.

Čína zároveň prechádza kľúčovým procesom zmeny svojho rozvojového modelu: od exportu a investičnej expanzie na domácom trhu k domácej spotrebe a k tomu, aby čínske priame zahraničné investície smerovali von. Je to gigantická snaha a nový zlom. Namiesto tovaru (často nízkej kvality) posielajú von svoje banky a investície. Tie majú naopak čoraz lepšiu kvalitu.

Veľa sa momentálne hovorí o Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banke (Asian Infrastructure Investment Bank/AIIB), do ktorej sa zapojili aj európske ekonomiky. Aký má význam v politickej rovine?

Čína už svoj cieľ dosiahla. Západ je rozdelený a dokonca aj Veľkú Britániu, symbol transatlantického spoločenstva, zdá sa, zaujala predstava o zapojení sa do AIIB. Niet pochýb o tom, že AIIB nie je nič iné ako alternatívny návrh pre Amerikou ovládaný a údajne zastaraný Bretton-Woodsky systém.

Toto bude veľká téma nadchádzajúcich rokov.

Aké sú vzťahy Číny a jej najbližšieho okolia? Zvykne presadzovať svoje záujmy nátlakom?

Prezident Si Ťin-pching nedávno počas Boao fóra deklaroval, že Čína chce vytvoriť „komunitu so spoločným osudom“. Má byť postavená na štyroch pilieroch: na spolupráci rovného s rovným, obojstranne výhodnej kooperácii, na úsilí o komplexný a udržateľný rast a na vzájomnom procese učenia medzi civilizáciami.

Spočiatku sa to môže javiť ako návrat k Teng Siao-pchingovej receptúre držania sa pri zemi a predstierania, že nie sú líder. Predchádzajúci asertívny postoj v otázkach Juhočínskeho mora a ostrovov Senkaku/Tiao-jü v kombinácii so strategickým projektom „Jeden pás, jedna cesta“, ktoré sú obe čínskou expanziou do okolia, s tým však nie je kompatibilný.

Čína je bohatšia a má viac potenciálu ako pred jednou či dvomi dekádami. Toto nové postavenie sa už pokúša využiť, čo v Ázii sledujú so zmiešanými pocitmi. Jeden z vari najpoprednejších európskych pozorovateľov Číny Jonathan Holslag sa mýli v predpovedi a v titule svojej knihy „Blížiaca sa vojna Číny s Áziou“. Nemýli sa však keď píše: „Nemáme žiadne dôkazy o tom, že sa Čína pripravuje zdieľať viac zo svojho ekonomického úspechu, k ústupkom v územných sporoch alebo k spomaľovaniu svojej vojenskej modernizácie.“ Môžeme tak v blízkej budúcnosti ľahko predvídať veľmi dynamické obdobie čínskych vzťahov so susedmi.

Na konci minulého roku otriasali Hongkongom pouličné protesty. Čo sa podarilo demonštrantom dosiahnuť? Je isté, že sa podobné udalosti nebudú opakovať?

Formálne študenti (a niektorí intelektuáli) prehrali. Nedosiali oba kľúčové ciele – odvolanie šéfa miestnej vlády Leung Čchun-jinga ani usporiadanie férových a demokratických komunálnych volieb v roku 2017. Na druhej strane preukázali odhodlanie vyjadriť vôľu, ktorá je v rozpore s tou, ktorú majú moderní Mandaríni v Pekingu.

Hongkonskej „Dáždnikovej revolúcii“ predchádzalo väčšinou prehliadané „Slnečnicové hnutie“ taiwanských študentov, prvá akcia tohto druhu od roku 1949. Oboje treba vnímať ako reakciu na najväčší projekt pekinského vedenia, ktorý sa skrýva pod sloganom „veľké omladenie čínskeho národa“. To by znamenalo pokojné znovuzjednotenie s Taiwanom.

Žiadne veľké omladenie či renesancia čínskeho národa nebude možné bez zapojenia všetkých zainteresovaných strán, vrátane predstaviteľov Hongkongu a Taiwanu. Druhá možnosť, vojenská alebo nie pokojná, nie je minimálne zatiaľ prípustná pre lídrov v Pekingu. To znamená, že študenti v Hongkongu úplne nezlyhali. Nejaké ďalšie protesty preto nemôžeme  vylúčiť.

Pozadie

Poľský sinológ a diplomat Prof. Dr. Bogdan Góralczyk pôsobí na Varšavskej univerzite v tamojšom Európskom centre (CE UW). V rokoch 2003 až 2008 bol veľvyslancom Poľska v Thajskom kráľovstve, Filipínach a Mjanmarsku. Predtým pracoval na poľskom ministerstve zahraničných vecí a na diplomatickom zastúpení v Maďarsku.

Vydal desiatky odborných publikácií o Číne, juhovýchodnej Ázii či o postkomunistickej transformácii v strednej Európe.

REKLAMA

REKLAMA