Konzuláty EÚ zaobchádzajú s Ukrajinou ako komunistické Rusko

Ukrajinskí občania čelia „vízovému Berlínskemu múru“ keď sa snažia vycestovať do Európskej únie a vízové procedúry konzulátov EÚ sú v mnohom podobné tým z čias komunistického Ruska, prezradil v rozhovore pre nemecký EurActiv námestník ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Kosťantin Jelisejev.

Kosťantin Jelisejev
http://euractiv.sk

S Kosťantinom Jelisejevom sa rozprával Michael Kaczmarek

  • Chce Ukrajina stále vstúpiť do Európskej únie?

Áno, európska integrácie je a ostane hlavnou prioritou pre Ukrajinu a jej rozvoj. Je to naša cesta k zavedeniu hĺbkových a komplexných sociálnych a ekonomických reforiem. Radi by sme modernizovali našu krajinu v súlade s európskymi štandardami a hodnotami.

Toto je dôvod, pre ktorý som veľmi rád navštívil Berlín hneď po zvolení nového prezidenta (Viktora Janukoviča), potvrdení novej vlády a vytvorení novej parlamentnej koalície. Moja návšteva je jasným signálom, že by sme radi opäť ustanovili a obnovili naše vzťahy- najmä s Nemeckom. Vieme, že Nemecko je hnacou silou ako pre európsku integráciu, tak i pre modernizáciu Ukrajiny.

Prichádzam z Ukrajiny s odkazom, že sme znova zaviedli politickú stabilitu. V súčasnosti je hlavnou výzvou dosiahnuť a zabezpečiť finančnú a ekonomickú stabilitu. Preto musíme postúpiť ďalej nie s taktickými, ale so strategickými reformami. To v sebe zahŕňa boj s korupciou, vytvorenie výhodného a zvučného prostredia pre potenciálnych investorov a vyriešenie problémov s DPH, ktoré sú dôležitou témou pre exportérov.

  • Keďže vstup do EÚ ostáva strategickým cieľom, kedy bude Ukrajina jej členom?

Uprednostňujem skôr diskusiu o praktických krokoch než vedenie v určitom zmysle demagogickej či abstraktnej diplomacie. Jednou z chýb predchádzajúceho ukrajinského vedenia bola snaha o umelé stanovenie pevného dátumu európskej integrácie. V polovici 90. rokov sme tento cieľ vstupu do EÚ stanovili na rok 2007.

  • Stalo sa tak?

Nie. Namiesto toho sme vyvolali falošné nádeje. Neboli sme vážni. Teraz sa potrebujeme sústrediť na to, aby sme si urobili svoje domáce úlohy a naplnili Kodanské kritériá. Dátum členstva bude jasný hneď ako sa nám podarí splniť tieto predvstupové kritériá.

Na našej pragmatickej ceste k európskej integrácii budeme dbať na hlavné očakávania našich občanov. Naši občania chcú podnikať s Európou, tak sa pre nich pokúsime otvoriť európsky trh. Našim zámerom je vytvorenie ekonomického základu pre politickú integráciu Ukrajiny do EÚ.

Naši občania od nás tiež očakávajú, že odstránime „vízový Berlínsky múr“, ktorý ich oddeľuje od rozšírenej Európy. Sloboda pohybu je európskou hodnotou a my chceme, aby sa naši ľudia naučili viac o Európe. Vízové požiadavky mi pripomínajú tie z čias bývalého Sovietskeho zväzu. Vtedy museli občania absolvovať pohovor s predstaviteľmi Komunistickej strany predtým ako mohli vycestovať do zahraničia. Teraz si musia naši občania prejsť podobnými procedúrami na konzulátoch, kde sa s nimi zaobchádza ako s väzňami. Tieto procedúry sú niekedy ponižujúce pre ľudskú dôstojnosť.

  • Bývalý ukrajinský prezident (Viktor Juščenko) tlačil na vstup do NATO? Vylúčila nová vláda túto možnosť?

Definoval som integráciu do EÚ ako jednu z našich vnútorných priorít. Našou vonkajšou prioritou je znovunastolenie dobrých susedských, predvídateľných a stabilných vzťahov s Ruskom. Chceli by sme si získať novú dôveru a istotu v našich bilaterálnych vzťahoch. Úspešná európska integrácia Ukrajiny nemôže nastať bez dobrých a stabilných vzťahov s Ruskom. Tie sú organickou súčasťou ukrajinskej politiky integrácie do EÚ.

Nenazval by som to úplne novým prístupom k NATO. Nazval by som to modernizáciou nášho prístupu. Potrebujeme sa sústrediť na náš súčasný výročný národný program. Potrebujeme implementovať tento program a posilniť naše partnerstvo s NATO. Uprednostňujeme rozvoj našich vzťahov s NATO do takej miery, aby boli v našom národnom záujme a prispievali k európskej bezpečnosti a stabilite.

Ukrajina je jedinou krajinou, ktorá nie je členom NATO, ale sa podieľa na všetkých jeho hlavných operáciách- v Iraku, Afganistane, Kosove, a tak ďalej. Viditeľne sme veľmi ďaleko v našom vzťahu s NATO, a v tomto prístupe vy sme radi pokračovali. Uprednostňujeme robenie si domácich úloh a plnenie našich záväzkov pred nepravdivými a prázdnymi vyhláseniami, že budeme členmi NATO k tomuto alebo onomu dátum.

  • Takže členstvo v NATO nevylučujete?

V tomto štádiu nie je členstvo v NATO súčasťou našej agendy.

  • Existujú chýry, že vláda pripravuje zákon, ktorý zadefinuje zahraničnú politiku Ukrajiny ako „neutrálnu“. Čo to znamená?

Nie je to o tom byť neutrálny alebo „bez spojencov“- je to o tom byť „mimo bloku“. Skutočne v súčasnosti pracujeme na vytváraní oporných bodov pre naše hlavné priority v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Jadrom týchto priorít bude modernizácia a europanizácia krajiny. Zároveň by sme radi konsolidovali naše strategické partnerstvo s Ruskom.

Ukrajina je teraz de facto „mimo- bloková“ krajina. Nie je ani členom NATO, ani inej dohody o bezpečnosti a obrany. Je možné, že tento status premietneme do tohto dokumentu, a ja dúfam, že sa to nebude vnímať v žiadnom smere ako predurčovanie strategickej budúcnosti.

  • Chápem správne tento „mimo- blokový“ prístup: „áno“ členstvo v EÚ, „nie“ členstvu v NATO?

Integrácia v EÚ bola a ostáva najvyššou prioritou na agende všetkých politických síl na Ukrajine. Európska idea je pre našu spoločnosť konsolidačným faktorom. Za čias Sovietskeho zväzu mobilizovala idea komunizmu ľudí k reformám. Dnes je jedinou mobilizačnou národnou ideológiou európska integrácia Ukrajiny.

Takže bez ohľadu na všetky ťažkosti a zmeny v ukrajinskom vedení, táto idea bola, a ostáva nemenná. Taktiky, akým tento cieľ dosiahnuť, sa budú mierne meniť: namiesto prázdnych a nekonštruktívnych vyhlásení skoncentrujeme naše praktické úsilie tak, aby sme dosiahli tento strategický cieľ.

Ohľadne NATO máte celkom pravdu.

  • Ruský prezident Dmitri Medvedev navštívi Kyjev 17. mája. Aké konkrétne výsledky si sľubujete od tohto bilaterálneho stretnutia?

Radi by sme s Ruskom obnovili našu dôveru, priateľstvo a spoluprácu v mnohých oblastiach. Radi by sme znovu nastolili politický dialóg, obchodné a ekonomické vzťahy, a spoločné projekty, ktoré sa nanešťastie zmrazili na posledných niekoľko rokov. Hlavnou chybou predošlého vedenia bolo sústredenia sa na problematické témy, ktoré nás rozdeľovali. Pozrime sa na to, čo zjednocuje Ukrajinu a Ruskú federáciu: stabilita a prosperity našich dvoch krajín, interakcia ľudí, obchodu a hospodárstva, a veľké strategické projekty ako napríklad dodávky energií.

Samozrejme, medzi dvoma veľkými susedmi sa vždy vyskytnú problémy. Aj Nemecko a Francúzsko majú stále problémy. Tie by sa však nemali príliš politizovať: nechajme, nech sa nimi zaoberajú odborníci. Veľmi dúfam, že sa nám podarí vyriešiť tento demarkačný problém ohľadne rusko- ukrajinskej pohraničnej oblasti a dúfam, že v tomto ohľade podpíšeme dohodu pri návšteve prezidenta Medvedeva. To by prispelo nielen k stabilite vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj k stabilite a prosperite európskeho kontinentu.

Otvorené a nevyznačené hranice sú výzvou pre stabilitu a bezpečnosť kvôli organizovanému zločinu, nelegálnej imigrácii, a tak ďalej.

  • Mnohých Európanov posledných niekoľko rokov znepokojujú spory medzi Ukrajinou a Ruskom ohľadne zemného plynu. Ako chcete vyriešiť tento problém?

Náš minister pre energetiku už začal vyjednávať s relevantnými ruskými predstaviteľmi o možných dohodám. Po prvé, chceme znížiť ceny, ktoré v súčasnosti platíme za zemný plyn. Po druhé, radi by sme prehodnotili kontrakt o dodávke zemného plynu, ktorý sme podpísali v júni 2009. Po tretie, chceme prediskutovať ako by bolo možné najlepšie zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť dodávok zemného plynu- najmä transport cez ukrajinské územie k európskym spotrebiteľom. A po štvrté, zvažujeme modernizáciu ukrajinského plynového tranzitného systému v zmysle rozhodnutí, ku ktorým došlo na známej konferencii v Bruseli 23. marca 2009.

  • Bude Ukrajina zvažovať privatizáciu a odpredaj štátov vlastneného tranzitného systému ruskej spoločnosti Gazprom?

V Ukrajine nie je nič na predaj. Rád by som zadefinoval červenú líniu: hocičo konáme, vo vzťahu s EÚ či Ruskou federáciou, nebude na úkor národných záujmov Ukrajiny. Bol som spolunavrhovateľom už spomínanej Bruselskej deklarácie, v ktorej sme podčiarkli, že náš plynový tranzitný systém bol a ostane majetkom ukrajinského štátu. Ak však vyhlásime, že každá jeho súčasť je našim majetkom, a nikto sa nemôže zapojiť, potom sa náš systém plynovodov stane zastaraným. Potrebujeme podnikateľské projekty, tak sa pozrime, čo s tým môžeme urobiť.

  • Kto by investoval do týchto projektov, ak sa nebude privatizovať?

V tomto štádiu máme balíček vo výške 1,2 miliardy eur z Európskej investičnej banky, Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj na projekty modernizácie a náhrady zastaraných kompresných staníc, ktoré spôsobujú každoročný únik zemného plynu vo výške dva milióny kubických metrov.

  • Takže vynecháte bieloruské riešenie? Znamená to, že Ukrajina nepredá svoj tranzitný systém Gazpromu výmenou za zníženie cien zemného plynu?

Ukrajina je okrem Ruska jediným štátom na území bývalého Sovietskeho zväzu, ktorý stále vlastní svoj plynový tranzitný systém: všetky ostatné systému sú v rukách Gazpromu. Náš plynový tranzitný systém pozostáva nielen z 38 tisíc kilometrov potrubia, ale aj kompresných staníc a podzemných úložných priestorov.

Je evidentné, že ukrajinský tranzitný systém je veľmi dôležitým faktorom bezpečnosti dodávky zemného plynu európskym spotrebiteľom.

  • Vláda stále potrebuje stanoviť svoj rozpočet na rok 2010, ktorý schváli Medzinárodný menový fond (MMF). Aké rozpočtové škrty budú nevyhnutné?

Ja sa rozpočtu nevenujem, ale z môjho pohľadu je najdôležitejšie zarátať kalkulácie MMF. A mali by sme sa snažiť vytvoriť s MMF dlhodobú spoluprácu, možno ambicióznejšiu ako bola tá predchádzajúca. Projekt rozpočtu padne bez prostriedkov z medzinárodných finančných inštitúcií.

MMF je dôležitý, lebo ne prepojený s makro finančnou asistenciou z Európskej únie. Hovoríme tu o balíčku vo výške 610 miliónov eur. Budú tiež nejaké škrty vo výdavkoch pre verejnú správu a jej zamestnancov.

  • Šetrenie vo verejnej správe nebude postačovať. Čo nepopulárne opatrenia, napríklad reforma penzijného systému alebo nárast cien plynu ako vyžaduje MMF?

Pripomínam vám, že hlavným cieľom nedávnej a budúcich návštev nášho ministra pre energetiku v Rusku je zníženie cien plynu. V súčasnosti platí Ukrajina najvyššiu cenu za zemný plyn v Európe. Nevyhnutné rozpočtové škrty nebudú na úkor najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva, menovite dôchodcov či postihnutých.

Zároveň je tu komunikačná stratégia, ktorá sa snaží ukrajinskej spoločnosti vysvetliť: teraz musíte trpieť, ale čoskoro bude všetko lepšie. Je to dôležitý moment pre komplexné a hĺbkové ekonomické reformy, ktoré zmodernizujú moju krajinu a vytvoria stabilitu pre EÚ.

  • Z vonkajšej perspektívy sa zdá, že Ukrajina je rozdelená na východnú a západnú časť. Ako sa vláda pokúsi zjednotiť ľudí?

Dovoľte, aby som s Vami nesúhlasil. Rozdelenie vytvorili len politici, ľudia, ktorí by chceli z tohto odlúčenia ťažiť. Neexistuje žiadne skutočné rozdelenie. Je tu jeden zjednocujúci faktor: európska idea a európska integrácia.

  • Čo pretrvávajúce konflikty a roztržky v politických a kultúrnych témach medzi západnou a prevažne rusky hovoriacou východnou časťou Ukrajiny? Čo spory o používaní ruského jazyka? Čo pálenie ukrajinských učebníc histórie? A čo návrh prepísať ukrajinskú históriu v učebniciach?

Toto rozdelenie, tento rozkol umelo vytvorili politici z politických dôvodov. Ľudia majú iné starosti: všetci Ukrajinci sa chcú tešiť politickej stabilite, chcú vybudovať a ťažiť z ekonomického rozvoja, chcú byť šťastní so svojimi rodinami.

  • A čo kritika a protesty proti novo vymenovanému proruskému ministrovi školstva Dmytra Tabačnyka?

Áno, sú tu problémy s ministrom školstva. Je demokratické ho kritizovať: toto je pluralizmus a my sme veľmi radi, že ľudia môžu vyjadriť svoj názor. Minister školstva sľúbil, že sa bude držať ústavy a ukrajinskej legislatívy. Súďme ho podľa výsledku jeho činností. Mal by dokázať, že je veľmi efektívny vo vytváraní dobrých reforiem pre oblasť vzdelávania.

Ak nie, mal by odísť zo svojej pozície a pracovať ako bežný Ukrajinec, písať články, ktoré korešpondujú s jeho presvedčeniami a názormi- je publicista, ktorý napísal mnoho článkov a kníh. Jeho osobné názory a presvedčenie by sa mali rešpektovať, ako je tomu aj v prípade všetkých ukrajinských občanov. Teraz je však služobník štátu, potrebuje byť zodpovedným- ako všetci ostatní politici.

Pozrite sa na programy prezidentských kandidátov v Ukrajine, ako aj v každej inej európskej krajine. Je rozdiel medzi niekoho programom a správaním keď sú kandidátmi a keď sú prezidentmi: ako prezident tá osoba viac nereprezentuje záujmy jednej strany alebo kraja, ale záujmy celej krajiny.

  • Ukrajina je zapojená do projektu EÚ Východné partnerstvo. Ste spokojný s výsledkami?

Zatiaľ je tu len jedna pridaná hodnota Východného partnerstva: ukončilo neúspešnú Európsku susedskú politiku (ESP). Východné partnerstvo je založené na spoločnom vlastníctve a spoločnej zodpovednosti, zatiaľ čo ESP bol pre EÚ nástroj, ktorým Ukrajine diktovala, čo má robiť.

Východné partnerstvo by nemalo nahradiť súčasnú veľmi aktívnu úroveň bilaterálnej spolupráce medzi Ukrajinou a EÚ. Je tu potenciál výhody Východného partnerstva ako ďalšieho nástroja spolupráce, ale musím podčiarknuť slovo „potenciál“.

V tomto štádiu nevidíme žiadne závery ani výsledky. Sú tu len diskusie, rozhovory a stretnutie. Radšej by sme vynaložili peniaze na konkrétne projekty, z ktorých by mali úžitok bežní občania Ukrajiny než aby sme len hovorili a míňali prostriedky na cesty do Bruseli.

Ukončime diskusie a prejdime k praktickým detailom: sme za komplexné programy zamerané na budovanie inštitúcií. Trvali sme na programoch integrovaného systému vodného manažmentu. Sme za programy demarkácie hraníc medzi Ukrajinou a Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom či Ukrajinou a Ruskom.

Máme záujem o súdržné regionálne programy, ktoré podporia regionálny rozvoj. Uprednostnili by sme viac finančných zdrojov alokovaných do Východného partnerstva. Zdroje sú veľmi limitované- najmä v porovnaní s prostriedkami alokovanými do partnerstva EÚ- Stredomorie.

REKLAMA

REKLAMA