Medzi Ashtonovou a Clintonovou fungovala chémia

Európa by sa nemala cítiť Spojenými štátmi zanedbávaná, pretože vzťahy s Washingtonom sa za posledné dva roky zlepšili. Chémia medzi Hillary Clinton a Catherine Ashton mala dosah na celý systém a kultúra spolupráce bude pokračovať aj v druhom Obamovom mandáte, hovorí veľvyslanec EÚ v USA, João Vale de Almeida v rozhovore pre EurActiv.

Vale de Almeida
Zdroj: EU

Boli ste v posledných  18 mesiacoch svedkom americkej volebnej kampane. Ako ste ju vnímali?

Začal by som tým, že to bola veľmi živá demokratická diskusia. Podľa európskych noriem to bola dlhá kampaň. Ak si ju dáme do kontextu volieb v roku 2010, bola to takmer permanentná trojročná volebná kampaň a bola tiež jedna z najnákladnejších. Celkovo bolo fascinujúce sledovať ako sa rozvíja americká demokracia.

Nemyslím si, že niekto môže celkom pochopiť Spojené štáty pokiaľ sa nestane svedkom prezidentskej kampane. Som rád, že som mal túto príležitosť.

Máte pocit, že sa Európa môže z tohto procesu niečo naučiť ešte pred voľbami v roku 2014?

Úprimne, myslím si, že sú to úplne odlišné situácie. Spojené štáty nie sú Európa a Európa nie je USA. Rôzne kontexty, rôzne demokratické kultúry. Existuje tu mnoho tém, ktoré sa odlišne cenia a pristupuje sa k nim v porovnaní s Európou inak. Nemyslím si, že sa potrebujeme niečo učiť. Tiež máme v Európe živú demokraciu.

A čo napríklad používanie sociálnych médií na podnecovanie diskusie a väčší dôraz na politikov, ako na samotnú politiku? Myslíte si, že by to pomohlo zapôsobiť do diskusie európskych občanov?

Určite je tu (v Spojených štátoch) využívanie nových technológií a sociálnych médií pre volebné účely na inej úrovni. Ale využívali sa aj klasické práce v kampani, dobrovoľníci, identifikácia a sledovanie potenciálnych voličov: základy politickej práce sú veľmi pôsobivé.

Sledoval som to počas mojich návštev v predvolebnej kampani v rôznych amerických štátoch. Ostatné aspekty sú kontroverzné, najmä celkové náklady a spôsob smerovania finančných príspevkov do kampaní alebo napr. negatívne televízne reklamy. 

Povedali by ste, že výsledok volieb je dobrý pre Európu?

Myslím si, že každý výsledok by bol pre Európu dobrý, pretože nemám žiadne pochybnosti o tom, že obaja kandidáti sú veľmi oddaní transatlantickým vzťahom a vzťahom s EÚ.

Ak by sme mali prezidenta Romneyho, prechod by bol dlhší kým by nová administratíva fungovala v plnej prevádzke.

Obama II znamená, že máme niekoho, kto už pozná všetky zložky a je dostatočne informovaný o situácií v Európe a tiež je vo veľmi blízkom vzťahu s lídrami. Na prechod bude stačiť iba pár mesiacov. Z európskeho uhla pohľadu je ľahšie spojiť sa s niekým, koho už poznajú a s administratívou, ktorá už má bohaté skúsenosti. Vzťah je už vybudovaný.

Obama aj vláda sklamali mnoho Európanov. Cítia to tak, že Európa zmizla z mapy ako priorita prezidenta Spojených štátov z mapy. Myslíte si, že je to pravda?

Musím povedať, že nezdieľam základný predpoklad vašej otázky. Nemyslím si, že USA má takýto postoj k EÚ a tiež si nemyslím, že EÚ by mala takto reagovať voči Spojeným štátom.

Celkovo nemám pocit, že sme zanedbaným partnerom. Nemám pocit, že by mňa zanedbávali ako zástupcu EÚ vo Washingtone DC a nemám pocit, že by naši predstavitelia boli zanedbávaní kvôli prezidentským voľbám. Keď sa obzriem niekoľko rokov späť, takéto vnímanie sa dá vysvetliť nevydareným summitom v Madride na jar v roku 2010, kedy ľudia očakávali príchod prezidenta Obamu a z rôznych dôvodov sa summit neuskutočnil.

Keď som prišiel do USA a predstavil svoje poverenia prezidentovi v auguste 2010, mojou prvou prioritou bolo obnoviť pravidelné summity EÚ a USA. Urobili sme tak v novembri v Lisabone toho istého roku. V roku 2011 sme išli ešte ďalej a na summite v Bielom dome sa stretli prezident Obama, Hillary Clinton  a tajomník Timothy Geither s predsedom Európskej komisie Barrosom, predsedom Európskej rady Van Rompuyom a vysokou predstaviteľkou Catherine Ashton. Takže v jednom roku sme úplne obnovili zvyčajné vzťahy na najvyššej úrovni.

Dnes máme veľmi intenzívne osobné väzby medzi Obamom, Barrosom a Van Rumpuyom a vynikajúci vzťah medzi Catherine Ashtonová a ministerkou zahraničných vecí USA. Naši lídri sa každý rok stretávajú na výročnom bilaterálnom summite, na summite G8, G20 a na mnohých ďalších stretnutiach. Tiež veľa konzultujú telefonicky.

Je dobre známe, že Catherine Ashtonová a Hillary Clintonová pracujú a vychádzajú spolu veľmi dobre. Niektorí pozorovatelia z Washingtonu mi povedali, že Hillary Clintonová nemá lepší vzťah so žiadnym iným ministrom zahraničných vecí. Neviem to posúdiť. Čo však môžem dosvedčiť je, že máme veľmi celistvú spoluprácu, funguje medzi nami chémia. Poslednou ilustráciou vzťahu nám môže byť spoločný výlet na Balkán, ktorý bol veľmi úspešný.

Keby som posudzoval kvalitu našich každodenných kontaktov s našimi americkými partnermi tu vo Washingtone, ak beriem do úvahy postoje kolegov, ktorí pravidelne prichádzajú z Bruselu a hovoria a pracujú s Američanmi, môžem iba konštatovať, že v intenzite nášho vzťahu neexistuje žiadny deficit.

Dovolím si preto nesúhlasiť s ľuďmi, ktorí si myslia niečo iné, aj keď musím uznať, že som rád za pozitívny vývoj v posledných dvoch rokoch.

Spomenuli ste chémiu medzi Catherine Ashtonovou a Hillary Clintnovou, lenže Hillary Clinton odchádza. Čo si myslíte, ako sa bude líšiť druhý Obamov mandát od prvého pokiaľ ide o partnerstvo EÚ a USA?

V prvom rade osoba, ktorá zostane je prezident Obama, čo je samozrejme najhlavnejšie.

Po druhé si myslím, že osobné vzťahy majú vplyv aj na štruktúry, a keď sa pozriem na ministerstvo zahraničia dnes vidím, že príklad ministerky Clintonovej a jej aktívneho vzťahu s EÚ vytvoril kultúru intenzívneho vzájomného angažovania sa.

V našom úrade máme každý týždeň na návšteve viacero vedúcich ľudí z ministerstva zahraničia, ktorí prichádzajú rokovať s európskou 27  a s nami.

Tieto kontakty sú na pravidelnej báze. Obohatilo to celý systém a som si istý, že v prípade príchodu nového ministra to bude rovnako.

Dovoľte mi ešte dodať niečo k odlišnému vnímaniu, ktoré máme v Európe.

Keď si Američania nastavili priority, mysleli najprv na problémy.  Problémové oblasti, ktoré potrebujú riešiť. Samozrejme, Američania by radšej videli v Európe väčší rast, ktorý však kopíruje problémy suverénneho dlhu niektorých krajín eurozóny. Odhliadnuc od toho, Európa nie pre Spojené štáty je problémom.

Nie sme na „zozname problémov“ a z tohto hľadiska nie sme prioritou. To však neznamená, že nie sme partnermi, privilegovanými partnermi Spojených štátov pri hľadaní riešení problémov.

USA po celé desaťročia podporovali európsku integráciu. Máte pocit, že euro kríza a nedostatky v užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti túto podporu podkopáva?

Je zrejmé, že nie je možné oddeliť vonkajšie vzťahy a zahraničnú politiku od ostatných oblastí činnosti ako je hospodárstvo a obrana. Všetko je vo vnímaní partnerov spojené. Samozrejme by Američania radšej videli Európu rásť rýchlejšie, aby vytvárala viac pracovných miest a mala lepší výkon. ale takisto rovnako chceme my, aby mali lepši výkon Spojené štáty.

Na americkej strane je želanie, aby Európa pokročila riešení problémov, ktoré dnes máme. Ale nemyslím si, že to bude mať nejaký vplyv na našu dôveryhodnosť a na ich ochotu s nami spolupracovať. V skutočnosti nás to môže dokonca stimulovať, byť lepší a rýchlejší. Podobne, keď tvrdia, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť v sektore bezpečnosti, vnímam to ako príležitosť pre Európu v tejto oblasti pokročiť.

V posledných dvoch rokoch vidím veľký stupeň konvergencie medzi vecami, ktoré potrebujeme urobiť. Mám na mysli to, čo sme spolu spravili v Líbyi a akým spôsobom sme spolupracovali pri Arabskej jari, a to, čo sme zažili v Iráne, kde Catherine Ashtonová viedla rokovania aj v mene Američanov a máme zjednotený a bezprecedentný súbor sankcií.

Samozrejme, že sme nie vždy súhlasili so všetkým, čo je medzi priateľmi a partnermi normálne. Keď staviame na tom, čo sme v poslednej dobe dosiahli a rešpektujeme naše rozdiely, som k vývoju nášho vzťahu počas druhého Obamovho mandátu optimistický.

EÚ a USA by mohli zahájiť rokovania o dohode o voľnom obchode. Do akej miery môžu podľa vás rokovania, ak sa vôbec začnú, priniesť skutočne komplexnú dohodu o voľnom obchode?

Je to jedna z najsľubnejších otázok, s ktorými sa zaoberám, ale myslím si, že musíme ísť krok za krokom. Naši lídri sa dohodli na tom, že skupina na vysokej úrovni zostaví správu o raste a zamestnanosti. Až po záverečnej správe tejto skupiny, ktorá sa očakáva do konca roka 2012, budú predstavitelia rozhodovať, či a kedy začnú rokovania.

Ďalším krokom je, aby táto skupina na vysokej úrovni dokončila svoju prácu, ktorej spoločne predsedajú Karel De Gucht a Ron Kirk spolu s Mikom Fromanom za americkú stranu.

Načasovanie na oboch stranách je rôzne. Sú tu podmienky, ktoré sa musia stretnúť pokiaľ ide o mandát a zelenú z Kongresu a Rady.

Budú predstavitelia čakať s rokovaniami až do budúceho spoločného summitu EÚ a USA?

Mohli by, ale môžu sa tiež prispôsobiť potrebám.

Existuje už dátum ďalšieho summitu?

Nie, ešte nie. Práve bol znovuzvolený prezident Obama. Ešte len dvíha telefóny s gratuláciami …

Myslím, že všetci si uvedomujeme ekonomický potenciál tohto vzťahu. Ak by sme znížili prekážky obchodu, colné bariéry, netarifné prekážky, ak sa pohneme dopredu vo verejnom obstarávaní, v službách, v zbližovaní predpisov, myslím, že môžeme veľmi pomôcť obom našim spoločnostiam vytvárať pracovné miesta a prispeje to k rastu.

Taktiež je tu ďalší niekedy opomínaný rozmer: vysielame silný signál zvyšku sveta, že to myslíme vážne, že sme aj naďalej plne odhodlaní k vytvoreniu podmienok aby sa svetová ekonomika dostala späť na správnu cestu.

Európsky parlament už signalizoval výhrady k niektorým oblastiam ako je poľnohospodárstvo a GMO. Povedali by ste, že komplexná dohoda bude obsahovať všetky tieto otázky?

Predovšetkým mi dovoľte povedať, že veľmi vítam podporu z Európskeho parlamentu k budúcej európsko – americkej dohode o obchode a hospodárskej spolupráci. Vyjadril sa tak Martin Schulz predseda Parlamentu a lídri hlavných politických frakcií.

Niektorí z nich, ako je Joseph Daul z EPP a Guy Verhofstadt z ALDE, nedávno navštívili Spojené štáty. Diskutoval som s nimi osobne a viem, že dohodu plne podporujú.

Správa Výboru pre obchod, ktorému predsedá profesor Vital Moreira je významným príspevkom v diskusii a veľmi dohodu podporuje. Sú to mimoriadne pozitívne správy v prospech takejto dohody.

Samozrejme, na oboch stranách sú problémy, záujmy a obavy. Spomenuli ste niektoré z európskej strany. Ja môžem tiež vymenovať niekoľkých z americkej strany, a to je to, o čom je vyjednávanie: je to o snahe nakoniec nájsť tú správnu rovnováhu s vedomím, že ak sú vaše ambície veľké, budete pravdepodobne  na ceste musieť čeliť najťažším prekážkam.

Zmena klímy je pre Európu veľkou otázkou. Nezdalo sa, že by to pre Obamu v prvom funkčnom období bolo prioritou. Zmení sa to v druhom funkčnom období?

Môžem len povedať, čo som videl a počul, keď som cestoval po Spojených štátoch, pričom doteraz som navštívil 27 štátov. Všade kde som išiel, snažil som sa pochopiť, do akej miery je to tam dôležitá téma. V mnohých štátoch, v mnohých mestách, čo som navštívil, v mnohých diskusiách, ktorých som sa zúčastnil, bolo cítiť, že ľudí to trápi.

Keď som spočítal počet všetkých búrok a prírodných udalostí, ktorých som v USA stal svedkom v posledných dvoch rokoch, bolo to celkom poučné. Stále viac a viac ľudí spája tieto prírodné udalosti zo zmenou klímy. Počas Sandy bolo množstvo článkov a diskusií na túto tému. Súhlasím s vami, že problém do kampane nezahrnuli, ale bolo tam niekoľko odkazov prezidenta Obamu na zmenu klímy, a tiež v jeho víťaznom prejave v Chicagu.

Pracujeme s našimi kolegami v správe USA a dúfam, že nám druhé Obamove funkčné obdobie prinesie nové možnosti v spolupráci s USA v oblasti zmeny klímy.

Ak by ste si mali vybrať jedno slovo na opis budúcich vzťahov EÚ a USA na najbližšie štyri roky, čo by ste zvolili?

Jedno slovo nestačí, ale ak by som sa mohol vyjadriť vetou, povedal by som niečo ako: ďalšie štyri roky posilnenej spolupráce s plným rešpektom pre  naše rozdiely a s plným vedomím potenciálu tohto jedinečného vzťahu.

Zjednotení v rozmanitosti?

Jednota v rozmanitosti, áno, mohli by sme prijať takéto európske motto pre vzťahy EÚ a USA.

Rozhovor: Daniela Vincenti, šéfredaktorka EurActiv.com

Pozadie

João Vale de Almeida je veľvyslanec EÚ v USA. Pred svojím menovaním v roku 2010 pôsobil ako generálny riaditeľ pre vonkajšie vzťahy v Európskej komisii a zohral kľúčovú úlohu pri tvorbe novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť načrtnutú Lisabonskou zmluvou. Taktiež bol šéfom kabinetu predsedu Komisie Komisie Josého Manuel Barrosa.

REKLAMA

REKLAMA