Navonok nepotrebujeme jeden hlas, ale harmonický chór

Zástupca gerálneho tajomníka ESVČ Maciej Popowski hovorí v rozhovore pre European Stadiares Journal o tom, ako sa dá „kočírovať“ 27 rôznych zahraničných politík.

Maciej Popowski
Zdroj: Európska rada, foto: Christos Dogas

Rozhovor uverejňujeme v spolupráci s European Stagiaires Journal.

Ako nezávislý úrad bola ESVČ vytvorená len nedávno, 1. decembra 2010. Od počiatku bola predmetom mnohých špekulácií pokiaľ ide o organizáciu, efektívnosť a celkový významu. Ktoré otázky vo vzťahoch ESVČ s ďalšími európskymi inštitúciami ostali nevyriešené?

Už od začiatku roka 2011 sme sa snažili nájsť naše miesto. Vytváranie nového úradu vždy trvá istý čas, je to prirodzené. Myslím si, že dnes je Služba relatívne stabilná a prvotný proces náboru zamestnancov je takmer ukončený.
Uznali nás za dôležitého partnera jednak na úrovní centrály a jednak čo je ešte dôležitejšie, v teréne, kde naše delegácie hrajú dôležitú úlohu a koordinujú snahy členských štátov Únie. V Bruseli máme silnú interakciu s Komisiou. Sú tu oblasti zdieľaných kompetencií, napríklad v oblasti rozvojovej politiky, na ktorú tiež dohliadam. Niekedy je to ťažkopádna byrokracia a je komplikované nájsť kompromis a dohodnúť sa, no myslím si, že sme prešli dlhú cestu a pripravili sme aj niekoľko spoločných iniciatív, ako napríklad nedávnu správu "Agenda zmeny" o budúcnosti európskej rozvojovej politiky. Rovnako máme dobre rozvinuté vzťahy a dobrú povesť v Európskom parlamente. Cathy Ashtonová pravidelne navštevuje každé druhé stretnutie Parlamentu.

Vo všeobecnosti je fáza prvotného vytvárania ukončená. Napriek tomu máme pred sebou mnoho výziev, najmä v politickej oblasti, verím, že budeme stále menej a menej času venovať vlastnému manažmentu a viac sa sústredíme na manažovanie politík.

V súvislosti s deľbou moci medzi inštitúciami EÚ sa veľa hovorilo najmä o vzťahu medzi ESVČ s Komisiou. Príklad: keď je úradník z Riaditeľstva Komisie pre rozvoj menovaný na pozíciu v delegácii EÚ, komu sa v konečnom dôsledku zodpovedá – vedúcemu svojho Riaditeľstva v Komisii alebo vedúcemu delegácie, ktorý zastupuje ESVČ?

Vedúci delegácie je ex-officio súčasťou ESVČ. Samozrejme, vo väčšine delegácii dnes väčšina zamestnancov stále prichádza z Komisie. Preto úradníci z Riaditeľstva pre rozširovanie alebo Riaditeľstva pre rozvoj sa zodpovedajú svojmu vlastnému Riaditeľstvu, no vedúci delegácie je vždy zodpovedný za vedenie konkrétnej delegácie. Stále tu máme niekoľko nevyriešených právnych otázok o manažmente zamestnancov, no nie je to najdôležitejší problém. Najväčšie výzvy sú rozpočtová kontrola a dohľad nad Službou, v ktorých musíme úzko spolupracovať s Komisiou. Bola to aj jedna z hlavných požiadaviek Európskeho parlamentu – zabezpečiť, aby bola Komisia skutočne zodpovedná za rozdeľovanie európskych (rozvojových) fondov.

Tretina zamestnancov ESVČ má byť priamo nominovaná členskými štátmi EÚ. Dve tretiny zamestnancov sú presunutí z Generálneho sekretariátu Rady a relevantných oddelení Európskej komisie. Keď sa do úradov obsadzovali ľudia, najmä nové a menšie členské štáty sa obávali nevyváženosti v regionálnom zastúpení, či rodovej rovnováhy. Jednou z krajín, ktoré situáciu kritizovali bolo Poľsko. Zmenilo sa to?

Tieto ciele sme ešte nedosiahli. Ide o problém, ktorý trápi viaceré európske inštitúcie. V otázke náboru zamestnancov, najmä medzi vrcholovým manažmentom boli už kvóty splnené. Keď sme ESVČ ešte len tvorili, zastúpenie úradníkov z nových členských krajín bolo malé a to sa nedá zmeniť za noc. Avšak dnes už máme vo vrcholovom manažmente aj zamestnancov z krajín, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007, vrátane mňa alebo Generálneho riaditeľa sekcie Európa a Stredná Ázia, Miroslava Lajčáka. Hlavne na pozíciách stredného manažmentu máme stále čo zlepšovať. Stále sme nesplnili všetky kvóty, no sme na dobrej ceste.

Vytvorenie ESVČ malo zaručiť jeden hlas Európskej únie v záležitostiach európskej zahraničnej politiky. Bude to niekedy ESVČ schopná zabezpečiť? Stále sme svedkami líšiacich sa stanovísk ku kľúčovým zahraničnopolitickým udalostiam. (napríklad pri povstaniach v Tunisku či Egypte vyhlásenie priniesol najprv komisár pre rozširovanie, Štefan Füle, potom predseda Komisie José Manuel Barroso, potom spoločne Štefan Füle a Catherine Ashtonová, po nich spoločne prezidenta Rady Herman Van Rompuy, Cathy Ashton a Štefan Füle a nakoniec spoločné vyhlásenie k otázkam ponúkli predstavitelia Veľkej Británie, Španielska, Francúzska, Nemecka a Talianska)

Nemali by sme očakávať, že raz hlasom budeme hovoriť jediným. Verím, že môžeme mať niekoľko hlasov, kým sú tieto hlasy synchronizované a nasledujú rovnakú predlohu. Naša úloha je práve poskytovať jednotnú predlohu pre zainteresovaných hráčov. Nie sme iba službou Cathy Ashtonovej, ale rovnako pracujeme pre prezidenta Komisie Barrosa, predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorým pripravujeme pravidelné bríngy a štatistiky. Len v tomto roku sme pre nich pripravili niekoľko stoviek brífingov. Je to vcelku prirodzené, aj oni majú podľa Lisabonskej zmluvy svoje úlohy, tak ako Cathy Ashtonová. Stále sa však potrebujeme zosúladiť najmä s členskými krajinami, aby sme zabezpečili konzistentnú politiku voči našim partnerom. Niekedy je to výzva a dlhá diskusia, no opäť, ide o novú situáciu. Preto si myslím, že nepotrebujeme jeden hlas, potrebujeme chór, ktorý znie harmonicky.

Catherine Ashtonová nedávno vyhlásila, že naliehavou výzvou je ochrana civilistov v Sýrii. Francúzsko už vyjadrilo odhodlanie vyslať do oblasti medzinárodné jednotky. Bezletová zóna na líbyjský spôsob je však stále mimo diskusií. Prečo?

Takýto zásah by vyžadoval jednoznačný mandát OSN, čo je nateraz mimo realitu. Francúzsky minister financií spomenul humanitárne koridory, na čom sa strany stále nedohodli. Veľmi úzko spolupracujeme s Ligou arabských štátov (LAŠ). Sami už uplatňujú voči Sýrii veľmi striktnú politiku a to po prvýkrát v histórii, čo dokonca pozastavili Sýrii členstvo v Lige a sú pripravení nasadiť v Sýrii civilných pozorovateľov. Dnes sme pripravení ich podporiť. Práve včera (pozn.: 1. decembra)  sme otvorili spolu s ministrami zahraničných vecí a generálnym sekretárom LAŠ Nabil el-Arabym diskusiu, v ktorej arabské štáty prisľúbili, že budú stáť na čele iniciatív. EÚ už v lete prijala voči Sýrii niekoľko sankcií a tie boli nedávno rozšírené a zahŕňajú viac osôb a oblastí.

Ako v takomto prípade vyzerá úloha Európskej služby pre vonkajšiu činnosť?

V oblastnej službe máme zamestnancov, ktorí sa daným regiónom zaoberajú – v tomto prípade je to región severnej Afriky a Blízkeho Východu, kde je generálnym riaditeľom bývalý zástupca generálneho tajomníka DG RELEX Antonio Mingarelli. Rovnako máme ďalších ľudí, napríklad špeciálneho zástupcu EÚ v južnom Stredomorí, Bernardina Leona, ktorý je vo funkcii len od nedávna a jeho hlavnou úlohou je angažovať sa vo vzťahoch s novými orgánmi a občianskymi spoločnosťami v krajinách regiónu. Ale podľa situácie mobilizujeme rôzne časti úradu a organizujeme rozličné veci. Či už hovoríme o reakcii na krízu v krátkodobom meradle, alebo o akomkoľvek záväzku z dlhodobého hľadiska, máme k dispozícii rozličné súčasti Služby. Cieľom je ich mať všetkých v jednom úrade.

Niektorí akademici tvrdia, že ambiciózne pomenovanie európskej zahraničnej politiky „Globálna Európa“ už neplatí a v dnešných časoch by sme mali skôr hovoriť o „Strategickej“ alebo „Selektívnej“ Európe. Aké sú hlavné body strategického programu ESVČ?

Priority identifikovala Cathy Ashtonová na začiatku svojho mandátu. Niektoré veci môžeme situácii prispôsobiť, no to, o čom hovorila pred rokom, to stále platí. Prvou prioritou je zameranie sa na susedské regióny čo potvrdili aj udalosti v severnej Afrike. Ďalej sa zameriavame na strategické partnerstvá, ktoré kombinujú tradičných partnerov ako USA s novými partnermi a novými vládami. Rovnako venovala množstvo úsilia rozvoju vzťahov s Ruskom, Čínou a Tureckom, ktorého partnerský potenciál stále napreduje, najmä v oblasti Blízkeho Východu. Veľa času a pozornosti venovala aj organizačnému usporiadaniu ESVČ, čo je stále v procese. Myslím si však, že horizontálne priority reflektujú to, čomu sa v ESVČ venujeme, napríklad otázkam ľudských práv.

Ako vidíte budúcnosť ESVČ, akým smerom sa bude uberať?

Mali by sme byť schopní preukázať vlastnú pridanú hodnotu. To je to, čo od nás všetci očakávajú. Sme schopní preukázať to, čo môžeme ako nová Služba dokázať. Môžeme využívať rozličné nástroje ako rozvojová pomoc, tradičná diplomacia, či elementy obrannej politiky v jednotnom inštitucionalizovanom rámci, čo je tiež nová kvalita. Čoskoro začíname s programovaním našich finančných nástrojov na nasledujúcich sedem rokov a rozpočet do roku 2014. Okrem toho pokračujeme v našej angažovanosti v susedských krajinách. Samozrejme budeme pracovať aj na lepšej koordinácii medzi civilnými a vojenskými jednotkami, napríklad zameraním sa na bezpečnostné a rozvojové zložky. V Južnej a Severnej Amerike robia to isté, to isté robí Svetová banka a rovnako mnohé európske krajiny sú v tomto procese vysoko zainteresované.

S Maciejom Popowskim sa zhovárala Lucia Mrázová.


Rozhovor v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je nezávislým orgánom Európskej únie, no nie je považovaná za jednu z jej inštitúcií. Slúži ako diplomatický zbor alebo istý druh ministerstva zahraničných vecí EÚ a ako podpora Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Catherine Ashtonovej. European Stagiaires Journal priniesol rozhovor o súčasnom stave a výzvach v európskych zahraničných vzťahoch so Zástupcom generálneho tajomníka ESVČ, Maciejom Popowskim.
Hoci svoju kariéru začal ako lingvista a učiteľ literatúry Maciej Popowski slúžil ako poľský diplomat vyše dvadsať rokov. Dnes patrí do top manažmentu ESVČ a jeho hlavnou zodpovednosťou sú vzťahy medzi inštitúciami.

REKLAMA

REKLAMA