Nedostatky v ozbrojených silách si vyžadujú jednoznačné riešenia

Spolupráca krajín V4 v oblasti obrany je v súčasnosti veľmi intenzívna a slúži ako inšpirácia pre ostatné krajiny, uviedol v rozhovore pre EurActiv riaditeľ Odboru bezpečnostnej politiky na Ministerstve zahraničných vecí Martin Sklenár. Zároveň však priznal, že podľa východísk strategického hodnotenia obrany sú slovenské ozbrojené sily v súčasnosti schopné splniť požiadavky, ktoré pre ne vyplývajú zo štandardov NATO, len približne na polovicu.

Martin Sklenár
foto: Martin Sklenár
  • V čom spočíva rozdielnosť v prístupe k bezpečnostným otázkam medzi Ministerstvom obrany a Ministerstvom zahraničných vecí?

Nie sú tam ani tak rozdiely, ale skôr spoločné prístupy, pretože bezpečnosť štátu je len jedna. V tejto oblasti nie je rozdiel v tom, čo rieši ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničných vecí- riešia stále tú istú záležitosť.

Samozrejme, ministerstvo zahraničných vecí sa pozerá na bezpečnosť možno z trochu iného pohľadu ako Ministerstvo obrany, ktoré má k dispozícii ozbrojené sily ako hlavný nástroj reakcií na bezpečnostné hrozby. Takže oni vnímajú bezpečnostnú politiku skôr z toho pohľadu, čo je potrebné vykonať- z pohľadu „tvrdej bezpečnosti“, ako sa to zvykne nazývať.

Ministerstvo zahraničných vecí má skôr komplexnejší pohľad celkovo na celosvetové bezpečnostné prostredie, respektíve regionálne, v ktorom sa nachádzame- v rámci NATO, Európskej únie- a snažíme sa nachádzať komplexné pohľady na to, ako spolupracovať aj s našimi partnermi a spojencami na zvládaní bezpečnostných hrozieb.

  • Čo hovoríte na nedávny dokument Ministerstva obrany s názvom Strategické hodnotenie obrany? Podľa neho sa slovenská armáda nachádza v nie práve vyhovujúcom stave…

V prvom rade, strategické hodnotenie pokračuje ďalej. To, čo bolo prijaté, sú východiská strategického hodnotenia, ktoré veľmi jasne hovoria o tom, že ozbrojené sily sú schopné približne na polovicu splniť požiadavky, ktoré pre ne vyplývajú zo štandardov NATO.

Toto je veľmi výrazne potrebné oceniť. Takáto analýza stavu ozbrojených síl tu doposiaľ nebola. Na základe tejto analýzy, ktorá je vo východiskách zhrnutá, začína proces zmeny našich ozbrojených síl- pretože strategické hodnotenie obrany sa týka predovšetkým ozbrojených síl- ako by mali vyzerať na najbližšie roky, desaťročia. Čiže je to vysoko pozitívny proces. Podarilo sa naštartovať veľmi dobrú verejnú diskusiu, diskusiu na úrovni vlády a objektívne a transparentne zhodnotiť stav ozbrojených síl, čo hodnotia pozitívne aj naši spojenci a myslím, že aj ľudia tu na Slovensku, či už odborná alebo aj laická verejnosť.

  • Ide podľa Vás v tomto prípade o prierezový dokument, kde bude jasná kontinuita aj so zmenou vlády alebo hrozí, že sa budú tieto východiská meniť podľa aktuálneho politického prostredia?

  • Spomínali ste, že slovenské ozbrojené zložky sú dnes schopné plniť štandardy NATO len asi na polovicu. Podobne si neplníme ani záväzok vyčleniť na obranu dve percentá rozpočtu, ktorý nám z členstva vyplýva. Aký sme preto pre NATO partner? Dostali sme v tomto ohľade od NATO aj nejakú spätnú väzbu?

Dvojpercentná úroveň výdavkov na obranu je síce niečo, čo sa v NATO sleduje, no nie je to chápané ako oficiálna požiadavka a oficiálny záväzok. Je to niečo, čo všetky krajiny NATO považujú za najvhodnejšiu úroveň financovania obrany. Áno, objavila sa aj vo viacerých dokumentoch, kde sa členské štáty NATO zhodli, že toto je tá hranica, ktorú by sa mali snažiť dosiahnuť. Faktom ale je, že nie vždy a nie všetky krajiny sú schopné dosiahnuť túto hranicu a ani to nie je vždy v ich záujme.

Jednoducho povedané, či už vnútropolitická alebo zahraničnopolitická situácia je taká, že 2 percentá HDP na obranu je úroveň, ktorú štáty nedokážu alebo nechcú dosiahnuť. V našom prípade sa momentálna úroveň výdavkov na obranu pohybuje niekde okolo 1 percenta, čo je samozrejme aj veľmi pozorne vnímané u našich spojencov, no nie v zmysle, že by nám to vyčítali- tým, že to nie je záväzný ukazovateľ, nám skôr pripomínajú, že na takejto úrovni je veľmi ťažké vykonávať akékoľvek rozsiahlejšie modernizácie, respektíve snažiť sa o oveľa vyššie zapojenie sa do operácií medzinárodného krízového manažmentu. Čiže, výčitky to skutočne nie sú, skôr ide o pripomienky.

  • Západný Balkán aj naďalej ostáva prioritou slovenskej, ale aj európskej zahraničnej politiky. Slovensko v tomto ohľade ukončilo činnosť v misii KFOR(NATO) v Kosove, kde ale dnes príležitostnej dochádza k eskalácii napätia. Naopak, v  relatívne pokojnejšej Bosne a Hercegovine ostávame (misia EÚ Althea). Čo sú preto z bezpečnostného hľadiska pre nás priority?

Našou prioritou je západný Balkán, ktorý je stabilný a nasmerovaný do euroatlantických štruktúr. Áno, pôsobenie nášho kontingentu KFOR sme ukončili na konci minulého roka aj vzhľadom na to, že KFOR prechádzal do takzvanej odstrašujúcej prítomnosti, čo viedlo k zrušeniu niektorých podskupín ozbrojených síl, ktoré pôsobili v rámci KFOR. Tým pádom aj úlohy, ktoré plnili naši vojaci, už ďalej neboli potrebné. Preto sme z KFOR-u odišli.

Naopak v Bosne sme predtým mali nasadenú jednotku, ktorá strážila tábor a práve po znížení KFOR sme namiesto nej transformovali túto jednotku tak, aby sme poskytli väčšiu pridanú hodnotu pre operáciu a sústredili sme sa na poskytovanie spravodajských spôsobilostí, respektíve zber informácií, prostredníctvom takzvaných styčných operačných tímov. Takže to je v oblasti vojenského príspevku k stabilizácii Balkánu.

Samozrejme, popri tom je veľmi dôležitý proces, ktorý na Balkáne prebieha v súvislosti s integráciou krajín do Európskej únie, s približovaním sa krajín do NATO. Tam sú tie úspechy, myslím si, pomerne jednoznačné- či už v podobe Chorvátska alebo najnovšie Čiernej Hory, ktorá na ceste do NATO postúpila naozaj výraznými krokmi.

  • Čo v súčasnosti vnímate ako najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko?

  • Hrozí podľa Vás na Slovensku, ale aj v Európe možnosť eskalácie napätia v kontexte mimoriadne nepriaznivého ekonomického vývoja?

Ťažko povedať. To sú možno také špekulatívne otázky. V každom prípade vidíme takúto tendenciu vo svete. Či tá nespokojnosť prerastie aj na Slovensku do nejakých vystúpení extrémistických skupín, to uvidíme podľa toho, ako sa bude ekonomická situácia vyvíjať v budúcnosti. Zatiaľ nič také nepredpokladám. 

  • Ako hodnotíte doterajšie fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)?

Zatiaľ vidíme, že ESVČ sa vysporiadava hlavne s tým, že je to nová inštitúcia, ktorá bola zriadená Lisabonskou zmluvou a možno sa zatiaľ borí s detskými problémami. Ale zdá sa nám, že je to inštitúcia, ktorá môže priniesť pridanú hodnotu pre rozvoj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Dôležité bude, aby sa čím skôr dokázala dostať do tej úlohy, ktoré jej vyplýva zo zmluvy.

  • Aký postoj má Slovensko voči Arabskej jari- aj v kontexte nadchádzajúcich volieb v týchto krajinách. Je to príležitosť alebo skôr hrozba z nečakaného?

  • Ako sa Slovensko stavia k diskusiám o vytvorenie celoeurópskej spoločnej armády? Je to vôbec v súčasnej situácii aktuálne?

Európska armáda nie je otázkou dňa. Uvidíme, kam integrácia v rámci EÚ v tejto oblasti povedie. Zatiaľ o tomto neexistuje konkrétna diskusia.

  • Existuje na Slovensku zbrojný, vojenský výskum, ktorý by stál za zmienku?

To je možno otázka viac na Ministerstvo obrany, ale Slovensko má podniky a jednotlivcov, ktorí sú absolútne schopní zapojiť sa do európskych projektov, získať projekty udeľované v rámci Európskej obrannej agentúry, respektíve zapájať sa do programov výskumu a vývoja obranného priemyslu.

Takže si myslím, že tu určite je priestor, možno na väčšie zapojenie ako doposiaľ.

  • Ako podľa Vás funguje spolupráca v oblasti obrany v rámci V4?

  • Je z tohto politického hľadiska rok 2016 reálny na vytvorenie spoločnej bojovej skupiny V4? Navyše, Slovensko má byť v tom čase predsedníckou krajinou EÚ…

Myslím, že to vychádza práve tak, že my budeme predsedníckou krajinou až po tom, ale závisí to od toho, ako budú v roku 2016 vyzerať bojové skupiny. So zapojením do bojových skupín už máme skúsenosť, takže vieme, že to dokážeme urobiť. Zistili sme, že je to dobrá vec a prináša to prospech pre ozbrojené sily všetkých zapojených krajín, takže si myslím, že s týmto by do budúcnosti nemal byť problém.

Otázka je, ako bude v roku 2016 vyzerať Európska únia…

  • V minulosti sa v rámci V4 ozývali aj hlasy volajúce po spoločnej výučbe vojenského personálu v rámci šetrenia. Podobne aj obstarávanie- ak by kupovali krajiny V4 spolu, alebo minimálne Česká republika a Slovensko, bolo by to cenovo výhodnejšie. Je to však priechodné a reálne, keďže krajiny si obstarávania v tejto oblasti chránia? 

Určite to reálne je. Aj v súčasnosti najväčšia diskusia, ktorá sa momentálne vedie na medzinárodnej úrovni v oblasti obrany, je o združovaní a zdieľaní spôsobilostí nielen pri budovaní, ale aj pri obstarávaní a samozrejme pri vzdelávaní, výcviku.

Takáto spolupráca je medzi susediacimi krajinami absolútne prirodzená. Preto si myslím, že aj krajiny V4 majú veľmi veľa možností na takúto spoluprácu a myslím, že existuje aj záujem a ministerstvá obrany jednotlivých štátov intenzívne pracujú na tom, aby identifikovali možnosti, ktoré sa v tejto súvislosti ponúkajú- či už je to výcvik pilotov, ktorých jednotlivé krajiny potrebujú naozaj minimálny počet ročne a kvôli tomu sa neoplatí udržiavať veľké výcvikové zariadenie, prípadne univerzitu, tak to sú len také hlavné črty tej medzinárodnej spolupráce.

Čo sa týka spolupráce pri obstarávaní, áno, tam treba nájsť rovnováhu medzi tými záujmami, ktoré má samozrejme každý štát na zachovaní si vlastného obranného priemyslu a tým, čo potom ponúka zlučovanie obstarávaní do väčšieho počtu, čím sa dostávame do toho, čo sa po anglicky nazýva economy of scale- čím viac kúpime, tým viac by mala ísť cena dole. A navyše to potom otvára možnosti pre ďalšiu spoluprácu, pokiaľ krajiny- ak teda hypoteticky zoberieme, že krajiny V4 by kúpili jeden druh nejakého obrneného vozidla- tak sa tu otvárajú možnosti na spoluprácu v oblasti logistiky, zabezpečenia a samozrejme výcviku.

REKLAMA

REKLAMA