Pre Rusko je Ukrajina dôležitejšia ako G8

Rusko nikomu nehrozí, ani s nikým nejde do vojny, hovorí ruský veľvyslanec pri EÚ. Apeluje na EÚ, aby sa postupovalo podľa februárovej dohody spoludojednávanej ministrami troch členských štátov únie.

Vladimir Chizhov
Vladimir Chizhov

Veľvyslanec Vladimir Chizhov sa rozprával so senior editorom EurActiv.com Georgim Gotevom 4. marca. Uverejňujeme mierne krátenú verziu rozhovoru. Celé znenie nájdete v anglickom jazyku tu.

Ruský prezident Vladimir Putin mal včera (utorok) tlačovú konferenciu k Ukrajine. Pokiaľ ide o možnosť, že by EÚ prijala voči Rusku sankcie, prezident Putin povedal, že sa „vrátia späť tým, ktorí ich uvalia“ a, že si to “majú rozmyslieť”. Je to snáď hrozba?

Samozrejme, že nie. Je to priateľská rada. Ak hovoríme o obchode a ekonomických vzťahoch je to vždy dvojsmerná cesta. Partneri, ktorí sú tak prepojení ako Rusko a EÚ sa na seba spoliehajú v mnohých veciach. Naša obchodná výmena má hodnotu 1 miliardy eur denne. To je číslo, na ktoré treba myslieť pri úvahách o reštriktívnych opatreniach.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré ohlásila Rada ministrov zahraničných vecí EÚ, tie nie sú bohvieako ohromujúce. Povedal by som, že sú miernenejšie ako politické rétorika, ktorá ich sprevádzala.

Hovoríte o zmrazení dialógu o liberalizácii vízového režimu? Keďže Rusi bezvízový styk nemajú, zmrazenie procesu pre nich nič neznamená – to mate na mysli?

Áno, pretože tento proces už je zo strany EÚ zmrazený. Pretože to niekam nevedie. V novej (bilaterálnej) dohode máme podobnú situáciu. Lopta je na strane EÚ. Pred posledným summitom (EÚ-Rusko) v januári sme navrhli, aby sa tento proces oživil a aby sme na to využili tento summit, ale EÚ sa rozhodla odložiť tému na júnový summit. Takže uvidíme s čím príde vo štvrtok Európska rada.

Čo ak sa z G8 stane G7? Nebola by to pre Rusko strata?

Nuž, z G8 sa nestane G7, to sa skôr sa odfázuje a zmizne. V skutočnosti ju už teraz pokiaľ ide o ekonomické otázky zatieňuje G20. Pokiaľ ide o politiku, predsedať G8 ne je privilégium, nie je to dar pre Rusko. Je to obrovské bremeno zodpovednosti. Každé predsedníctvo G8 musí okrem summitu zorganizovať stovky stretnutí. Ak sa táto práca preruší, vystupňuje to tlak neskôr pred summitom a potom. Môj osobný názor je, že pre Rusko je to, čo sa udeje na Ukrajine dôležitejšie ako to, čo sa stane na summite G8.

Ukrajina je dôležitá, ale dialóg o hodnotení tamojších politických udalostí medzi EÚ a Ruskom pripomína rozhovor dvoch hluchých. EÚ to považuje za demokratickú revolúciu, zatiaľ čo prezident Putin to nazýva …

…štátny prevrat

Hovorí o “protiústavnom štátnom prevrate a ozbrojenej uzurpácii moci”. EÚ a Rusko sa tiež líšia, pokiaľ ide o zvolenie vlády na Kryme. Prezident Putin ju nazýva plne legitímnou, EÚ to pripomína paródiu na demokraciu. Dalo by sa pokračovať, ale otázka zostáva – ak nehovoríte spoločným jazykom, ako sa dá očakávať zmiernenie krízy?

Nepovedal by som, že je to dialóg hluchých. Telefonické linky medzi Moskvou a európskymi hlavnými mestami a Washingtonom fungujú 24 hodín denne. Kancelárka Angela Merkelová a prezident Putin za posledné dva týždne spolu hovorili šesťkrát. Minister zahraničia Sergej Lavrov sa stretáva s Catherine Ashtonovou práve teraz v Madride. Komunikácia nechýba. Je tu istý rozdiel v názoroch a hodnotení, áno. Čo sa stalo v Kyjeve, je naozaj štátny prevrat. Viete, že jedna z požiadaviek opozície je vrátiť sa k ústave z roku 2004. No každá ukrajinská ústava, ako aj ústavy väčšiny iných krajín, poskytujú niekoľko možností, ako ukončiť prezidentský mandát. Jedna je, že prezident zomrie, druhá, že rezignuje.

Alebo tretia, že ho odvolajú…

Áno, odvolanie. No žiadna z týchto troch na Ukrajine nenastala.

Pretože prezident z krajiny ušiel.

To závisí od toho, čo si predstavujete pod „ušiel“. Išiel do Charkova, čo je druhé najväčšie mesto.

A potom zmizol..

Po hrozbách zo strany extrémistov a nacionalistov.

Diskreditovalo ho ale aj to, že ľudia videli jeho životný štýl a keď našli dokumenty, ktoré sa pokúšal zničiť.

No ak by ste išli o 100 metrov ďalej, videli by ste dom súčasného premiéra Jaceňuka a potom aj ďalších, tak by ste videli, že by nechali Janukovyčov dom v hanbe.

Vážne? To viete ako?

Videl som to v ruskej televízii.

Niektorí by to nazvali ruskou propagandou.

To, že existujú obrovské domy, ktoré patria novým ukrajinským lídrom je fotografický fakt.

V jednom momente existovala podpísaná dohoda medzi Janukovyčom ako prezidentom a troma lídrami opozície a ministrami zahraničia Poľska, Nemecka a Francúzska…

…a bol tam aj ruský zástupca.

Bol tam ruský zástupca, ktorý ju nepodpísal, pretože sa domnieval, a ukázalo sa, že mal pravdu, že traja opoziční lídri nebudú v stave splniť svoje sľuby a to sa aj stalo. Čo mal urobiť Janukovyč? Sľúbil, že nevyhlási výnimočný stav, sľúbil, že stiahne špeciálne jednotky a políciu z centra mesta. Súhlasil so zmenou ústavy a predčasnými voľbami na konci roka. A splnil všetky …

V skutočnosti nemal čas na to, aby ich splnil…

Polícia a jednotky Berkut sa z centra stiahli. Opozícia sľúbila – odzbrojiť, odovzdať zbrane ukradnuté z policajtom a v niektorých prípadoch aj armáde v objeme 1500 strelných zbraní, sľúbila odstrániť barikády, opustiť administratívne budovy, začať s procesom zmeny legislatívy a pripravovať sa na voľby. A predovšetkým súhlasili s ustanovením vlady národnej jednoty. Nič z toho sa nestalo.

Pretože Jaunukovyč ušiel, to dosť zmenilo situáciu – na revolučnú…

Nie je to revolučná situácia.

Bolo to mocenské vákuum, ktoré zaplnila nová vláda a dočasná hlava štátu, ktorú zvolil parlament a ktorú EÚ považuje za legitímnu.

Určite to nie je vláda národnej jednoty. Dokonca aj premiér Jaceňuk v parlamente verejne povedal, že “sme vládou víťazov”. To samozrejme otvára otázku toho, kto sú porazení. Zjavne sa za porazených v tejto situácii považujú ľudia na východe krajiny. Nikto sa ich na nič nepýtal, nemajú zastúpenie v tejto vláde a ich záujmy nikto neberie do úvahy. Ani východnej, ani južnej časti. A pripomínam demografiu. Je to východná a južná časť Ukrajiny, ktorá predstavuje väčšinu populácie a väčšinu voličov. Takže v akýchkoľvek slobodných a férových voľbách by ľudia, ktorí dnes sedia vo vládnych funkciách nemali šancu uspieť.

Takže si stále myslíte, že väčšia ľudí nemá záujme o podpísanie Asociačnej dohody s EÚ, ako ste mi povedali pred pár mesiacmi?

Myslím si, že toto je otázka o ktorej nie je a nebude konsenzus.

Čo sa stane, ak pán Jaceňuk vo štvrtok Asociačnú dohodu podpíše?

Dúfam, že EÚ bude dostatočne opatrná na to, aby sa radšej spoľahla na legitímnejšiu vládu ako partnera pri ceremónii podpisu.

Myslíte si, že voľby naplánované na 25. mája budú legitímne?

To bude závisieť od toho, ako budú zorganizované. Ak sa budú konať len v polovici krajiny, tak samozrejme legitímne nebudú. Ak sa udejú pod tlakom extrémistickým a nacionalistických gangov, ktoré sa premávajú v Kyjeve a v iných častiach krajiny, tak opäť nebudú legitímne. Preto sa domnievam, že správa cesta by bola vrátiť sa k dohode z 21. februára a urobiť to v správnom poradí. Najprv ústavná reforma a potom voľby. Nie naopak.

Mohli by ste vysvetliť túto novú doktrínu, ktorá znepokojuje niektoré krajiny EÚ? Prezident Putin hovorí, že koná v záujme ochrany ľudí, ktorých považuje za blízkych – historicky, kultúrne a ekonomicky. Krajiny ako Lotyšsko, ktoré majú veľké ruské menšiny, majú veľké obavy. Jedného dňa môže Rusko povedať, že nie sú dostatočne zastúpené a chcieť s tým niečo urobiť.

Pokiaľ hovoríme o Lotyšsku a Estónsku, tá populácia nie je zastúpená nijako, pretože tam nemajú ani občianstvo.

Znamená to, že by ste tam poslali vojakov?

Prečo sa do toho snažíte vniesť mentalitu studenej vojny?

Ja len viem, že tie krajiny majú obavy. Obrátili sa na NATO, pretože to pociťujú ako hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Rusko nikomu nehrozí. Rusko nejde s nikým do vojny, či už to je Ukrajina, alebo Lotyšsko alebo ktokoľvek. To, čo robíme je plne v súlade s medzinárodným právom a našimi záväzkami. Samozrejme ak sa ľudia v niektorých častiach Ukrajiny, vrátane Krymu, obrátia na Rusko a na ruského prezidenta – prosím, pomôžte nám, aby sme neboli obťažovaní, bití a zabíjaní nacionalistickými bandami, ktoré plánujú na Krym poslať z Kyjeva a zo západných častí svojich banditov. Čo iné by sme mali robiť?

Samozrejme sa snažia zorganizovať svoju obranu ako sa dá.

Zatiaľ čo vy vidíte banditov prichádzajúcich na Krym, my vídame ruské vojská na Kryme, často bez označenia.

To nie sú ruskí vojaci.

Prezident Putin to tvrdí, ale je len veľmi ťažké si predstaviť, že by boli organizovaní lokálne.

Prečo? Viete, že na Kryme je ruská námorná základňa, je tam od 18. storočia. Mnoho bývalých námorníkov a vojenského personálu ostalo na Kryme žiť. Preto môžu vyzerať profesionálne. Ruská čiernomorská flotila tam je na základe bilaterálnej dohody z roku 1997, ktorá sa predĺžila až do roku 2042. Sú tam podmienky, vrátane platieb a limity na počet vojenského personálu. Skutočný počet tohto personálu je v skutočnosti za posledné roky nižší ako povoľujú limity. Takže akékoľvek dodatočné posily sme na Krym poslali sú stále v týchto limitoch. Nepadol tam ani jeden výstrel.  

Dúfajme, že ani nepadne.

Samozrejme.

Máte predstavu, aké rozhodnutie by malo prísť zo zajtrajšieho summit EÚ?

Dúfam, že bude rozumné. Snažím sa aj cez Vás vysvetliť verejnosti ale aj európskym inštitúciám, aká je skutočná situácia, a naznačiť, čo by sa malo udiať. Bol som trocha prekvapený, že pondelková Rada ministrov zahraničných vecí vôbec nespomenula dohodu z 21. februára, ako keby vôbec neexistovala. Ako keby podpisy troch ministrov zahraničných vecí nemali žiadnu hodnotu.

Čo hovoríte na slová poľského ministra Sikorského – “Ak nepodpíšete…

..ste mŕtvi”. Videl som to. Myslím si, že Sikorski nepredpokladal, že podpis, ktorý žiadal od opozície sa stane v priebehu hodín bezcenný, tak ako jeho vlastný.

REKLAMA

REKLAMA