Rusko chcelo mať z Ukrajiny zlyhávajúci štát

Rusi nepotrebujú dobré vzťahy so susedmi, vyžadujú plnú poslušnosť, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk ukrajinský politológ a žurnalista Mykola Riabčuk.

M. Riabčuk (zdroj: Aspen Institute Prague)
http://euractiv.sk

Dá sa po nedávnych prezidentských voľbách badať nejaký posun v ukrajinsko-ruských vzťahoch?

Sú tu isté náznaky upokojenia vzťahov, no nateraz vlastne žiadne vzťahy nie sú. To aj napriek tomu, že sa do Kyjeva vrátil ruský veľvyslanec, ktorého po odvolaní Janukovyča stiahli.

Rusko sa dostalo do ťažkej situácie, z ktorej len sotva nájde cestu von. Ruská propaganda vytvorila falošný obraz štátneho prevratu a fašistickej vlády v Kyjeve, ktorý nemá s realitou nič spoločné. Teraz musia nájsť spôsob, ako priznať, že sa jednalo o propagandistické lži.

Rusi však budú musieť niečo spraviť, pretože ich plán na masovú rebéliu zlyhal. Nejedná sa totiž o občiansku vojnu, ako očakávali.

Absolútna väčšina ľudí, dokonca aj v regióne Donbas, sa k Rusku pripojiť nechce a to je pre Vladimira Putina veľkým sklamaním. Ruské vedenie bolo otrávené vlastnou propagandou. To je typické pre spoločnosti, kde sa alternatívne názory neutralizujú.

Predpokladám, že sa budú snažiť o diplomatické riešenie, ktoré by Ukrajinu nútilo k výrazným ústupkom.

Putinovým plánom bolo vytvorenie voľnej federácie, podobnej ako v Bosne, ktorá je zlyhávajúcim štátom (failed state). Ukrajina by existovala iba pod medzinárodným dohľadom a v tomto prípade by to bol samozrejme ruský dohľad.

Verím však, že sa vďaka zapojeniu medzinárodného spoločenstva podarí nájsť zhodu.

Naša vláda môže ponúknuť vytvorenie bezpečného koridoru na odchod ruských vojsk a amnestiu pre všetkých, ktorí sa na bojoch priamo nepodieľajú.

Sú tieto body súčasťou rusko-ukrajinskej dohody, o ktorej v pondelok hovoril ukrajinský prezident Petro Porošenko?

To zatiaľ nie je jasné, pretože dohoda ešte nebola dosiahnutá. Je však jasné, že ukrajinská vláda nemohla jednať s teroristami. Bolo by hlúpe rokovať s ľuďmi, ktorí prišli z Ruska s kalašnikovmi údajne zastupovať občanov Donbasu.

Verím, že legitímnym riešením sú normálne voľby pod medzinárodným dohľadom a následné jednanie so zvolenými zástupcami. Vláda je pripravená decentralizovať moc, je to veľmi dobré riešenie.

Očakávate teda v tomto smere zmenu ústavy?

Nemyslím si, že je potrebná ústavná zmena. Administratívna reforma postačí. Veľmi efektívna reforma, ktorá moc decentralizovala, sa udiala na konci 90. rokov v Poľsku.

Bývalé komunistické štáty boli hypercentralizované. Oranžová vláda sa o zmenu pokúšala, no nepodarilo sa jej to.

Zmena ústavy by trvala minimálne pol roka. Verím, že ľudí je možné uspokojiť aj bez toho. Hypercentralizáciou totiž trpia všetci.

Vďaka vládnej kontrole ruských médií by sa to dokonca dalo vydávať za ruský úspech. Dúfam, že dokážeme nájsť kompromis. Táto vojna však k ruskému víťazstvu istotne nevedie.

Petro Porošenko nie je nováčikom v politike. Je pre Kremeľ akceptovateľnou postavou?

Úprimne si nemyslím, že by bol pre nich na Ukrajine ktokoľvek akceptovateľnou postavou. To sa však netýka iba Ukrajiny, ale všetkých susedných štátov. Kremeľ s nimi nepotrebuje dobré vzťahy, chce plnú poslušnosť.

Pre Putina by bol dobrým lídrom niekto ako Kadirov v Čečensku, ktorý mu je absolútne podriadený. Všetci ostatní nie sú dosť dobrí.

Dobrý nie je ani Lukašenko v Bielorusku. Taktiež pán Voronin v Moldavsku, ktorý bol inak veľmi proruský, nebol dosť dobrý. Dobrý nebol ani Ševarnadze v Gruzínsku, Leonid Kučma a napokon ani Janukovyč nebol pre Putina dosť dobrý.

Rusi nebudú spokojní, kým nezískajú v regióne úplnú kontrolu.

Je teda pravdepodobné, že sa bude situácia ešte niekedy opakovať?

Samozrejme, že Rusi budú hľadať príležitosti na provokácie. Musíme sa na to pripraviť. Z tohto dôvodu boli nedávne udalosti dobrým ponaučením.

Všetci dnes chápu potrebu dobrej armády. Zdôraznil to dokonca prezident v inauguračnom prejave. Najlepším spôsobom ako udržať mier je byť pripravený na vojnu.

Očakávate, že sa do tohto procesu zapoja Spojené štáty? Ruská strana by to mohla opäť vnímať ako provokáciu.

Uvítame akýkoľvek tréning, je to ukrajinská vnútorná záležitosť a nie ruský problém. Vyzbrojenie zo strany štátov Severoatlantickej aliancie ale neprichádza do úvahy.

O vyzbrojenie by sme sa pokúšali iba v prípade ďalšej eskalácie napätia. Povedal to aj generálny tajomník NATO Rasmussen. Všetko teda záleží na tom, kam bude ruská strana ochotná až zájsť.

V poslednom čase sa zdá, že úloha Európskej únie v ukrajinskej kríze ustúpila do pozadia súperenia medzi USA a Ruskom.

Myslím, že Spojené štáty sú viac oddané deklaráciám o demokracii, slobode a o ľudských právach. EÚ je v tomto ohľade omnoho pragmatickejšia či dokonca cynickejšia. Dbá viac o záujmy než o hodnoty.

Európska únia tiež nedokáže vystupovať ako jedna entita. Viacero krajín sa snaží zvrátiť spoločný postoj.

Veľmi dobre poznáme príbeh nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorého Rusi skorumpovali. Viem si ľahko predstaviť, koľko je v každej členskej krajine „malých Schröderov“, ktorí ticho lobujú za ruské záujmy.

Som si absolútne istý, že by sa mala Európa viac zjednotiť. Väčšia integrácia by bola potrebná v bezpečnostnej oblasti, v zahraničnej politike aj v energetike.

Spoločná energetická politika by bola veľmi jednoduchým riešením. Rusko energie často používa ako zbraň. Bolo by preto dobré, aby EÚ podpisovala energetické kontrakty s Ruskom v mene celého spoločenstva. Technicky je to určite možné.

Hlavnou prekážkou zostávajú niektoré korporátne záujmy, ktoré tieto snahy sabotujú.

Pozadie

Mykola Riabčuk je výskumným pracovníkom ukrajinskej Národnej akadémie vied  a členom redakčnej rady mesačníka Krytyka. Jeho posledná kniha Gleichschaltung: autoritárska konsolidácia na Ukrajine 2010-2012 vyšla v ukrajinčine aj v angličtine.

Rozhovor vznikol na pražskej konferencii Aspen Annual Conference 2014, ktorú 9. a 10. júna organizoval v Senáte ČR think tank Aspen Institute Prague.

REKLAMA

REKLAMA