Rusko to nie je iba Kremeľ

Spolupráca s Ruskom neznamená len rokovania s Kremľom, ale aj vytváranie kontaktov so 142 miliónmi Rusov, hovorí Maria Ordžonikidze, generálna tajomníčka bruselského think-tanku EU-Russia Centre.

Maria Ordžonikidze
Maria Ordžonikidze

Už niekoľko rokov sa EÚ snaží nájsť správny rámec a nástroje pre vzťahy s Ruskom. Zatiaľ posledným je Partnerstvo pre modernizáciu. Na čom sa zakladá?

Viacero vystupujúcich na dnešnej konferencii spomenulo, že vzťahy EÚ a Ruska by mali stáť na nejakom normatívnom základe, súbore pravidiel. Tieto pravidlá by mali byť jasne definované a akceptované oboma stranami. Náš think-tank EU-Russia Centre o tom hovorí už dlhšiu dobu, aj pred zrodom Partnerstva pre modernizáciu. Sme jednoznačne presvedčení, že na tomto normatívnom základe by mali stáť všetky dohody, konkrétne Dohoda o partnerstve a spolupráci s Ruskom.

Čo získa takouto spoluprácou Rusko?

Keď v EU-Russia Centre hovoríme o vzťahoch medzi Úniou a Ruskom, vždy trváme na tom, že nmožno vynechať občiansku spoločnosť, obyvateľov Ruska. Keď sa hovorí o Rusku, zabúda sa, že to nie je len Kremeľ, ale aj 142 miliónov ľudí. Ak sa budeme pohybovať na tejto úrovni, potom obyvatelia Ruska môžu spoluprácou získať prístup k informáciám, vzdelávaniu, novým technológiám. A najväčším prínosom bude, ak sa Rusko týmto stane súčasťou európskeho sveta, s európskymi hodnotami. V súčasnosti je to veľmi uzavretá spoločnosť. Hoci existuje Internet, ľudia prístup k informáciám nevyužívajú. Nevedia čo je Európska únia, aký je jej účel. Majú k nej celkom pozitívny vzťah, no nevedia, načo bola vytvorená. Európska únia robí veľkú chybu, keď na toto informačné úsilie, na bližšie pritiahnutie Rusov, nedáva dostatočné zdroje.  

Myslíte si, že by sa EÚ mala snažiť zmeniť obraz, aký má v ruskej spoločnosti?

V súčasnosti nie je Únia vnímaná negatívne. Naopak, väčšina Rusov ju vidí dosť pozitívne, podľa najnovšieho prieskumu je to 67 percent. Nevedia však, čím je, čo presadzuje.  

Možno je problémom sama EÚ, keď nie je schopná jedným hlasom definovať svoje postoje a ciele…

Určite áno. Voči ľuďom v Rusku treba komunikovať definované spoločné hodnoty, spoločné ciele. A nie len voči nim, rovnako tak voči iným partnerom, pridruženým partnerom a potenciálnym členom Únie.  

Rusko je niekedy prezentované ako krajina na križovatke, ktorá sa rozhoduje medzi rozvíjaním vzťahov smerom k rýchlo rastúcim ekonomikám Ázie, a kultivovaním historických prepojení so západnou Európou. Je táto dilema vnímaná aj v Rusku?

Predovšetkým to nie je otázka bezprostrednej budúcnosti. Dnes nie je najväčším hospodárskym partnerom Ruska Čína či iné ázijské krajiny, ale EÚ. Potenciálne táto otázka môže samzrejme vyvztať, pripravujú sa niektoré projekty, ktorých súčasťou sú napríklad ázijské krajiny. čo je však dôležité, v rovine hodnôt sa Rusko hrdo hlási k Európe. Je to dôležitou súčasťou oficiálnej ruskej rétoriky, krajina nechce byť vnímaná ako súčasť ázijského sveta.    

Ako spolu súvisí Partnerstvo pre modernizácia a politika Východného susedstva EÚ?

To je zložitá otázka. Mnoho vecí sa podarilo v rámci východnej politiky EÚ dosiahnuť. Máme pozitívne príklady, ktoré je možné kopírovať, na ktorých je možné stavať. Napríklad takzvaná Severná dimenzia, či bezvízový režim pre niektoré oblasti. V tomto kontexte sa musíme pýtať: je EÚ schopná spojiť sa v niektorých otázkach, konať vo vzťahu k Rusku ako jeden celok? Preto je kľúčovým prvkom práve zjednotenie, vytvorenie jednotných politík.  

Rozvoj ruskej ekonomiky sa doteraz do značnej miery opieral o vývoz energetických surovín. Myslíte si, že modernizácia v ekonomickom zmysle má znamenať aj diverzifikáciu ruskej ekonomiky  užšiu integráciu s európskym trhom?

Verím, že pre modernizátorov v Rusku znamená toto partnerstvo viac, než len spoluprácu v oblasti energetiky, ktorá už tak či tak pomerne dobre prebieha.  

Môžeme dokonca hovoriť o možnostiach istej hospodárskej integrácie, smerujúcej napríklad k vytvoreniu jednotného trhu?

Táto možnosť určite existuje. Na konferencii sa hovorilo o cestovnej mape, definovaní cieľov partnerstva, toho čo chceme na konci procesu dosiahnuť. V podstate to ani nie je proces ako taký, ale súbor nástrojov, mechanizmus, ktorý nás privedie k niečomu hmatateľnému. Cestu tam treba hľadať v rozširovaní hospodárskej spolupráce, posilňovaní kontaktov medzi ľuďmi, medzi podnikateľskými komunitami, občianskou spoločnosťou, vytvorení jasných a rozšíriteľných pravidiel. Je to dosiahnuteľný cieľ, ak bude existovať politická vôľa.

Pozadie

Maria Ordžonikidze je generálnou tajomníčkou bruselského think-tanku EU-Russia Centre a zároveň jeho zakladajúcou členkou. Ako vyštudovaná sociologička je hosťujúcou profesorkou na moskovskej Ruskej univerzite priateľstva národov.

Medzinárodná konferencia „Strategický rámec pre východnú politiku EÚ: hľadanie synergií medzi Východným partnerstvom a Partnerstvom pre modernizáciu s Ruskom“ sa uskutočnila 25. októbra 2010 v Kongresovej sále MZV SR v Bratislave.

Konferencia bola súčasťou projektu „Regionálny strategický rámec pre východnú politiku EÚ“, ktorý realizuje Výskumné centrum SFPA, n.o. s podporou Nadácie Friedricha Eberta.

Spoluorganizátorom konferencie bolo Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike, podporu poskytlo Ministerstvo zahraničných vecí SR. Partnermi konferencie boli Nadácia Friedricha Eberta a EU-Russia Centre (Brusel).

REKLAMA

REKLAMA