Solana: “Najlepšia je spolupráca”

Javier Solana, generálny tajomník Rady a šéf zahraničnej politiky EÚ, odpovedal na otázky portálu EurActiv o základných líniách zahraničnopolitického smerovania Európskej únie.

solana
solana

  • Jednou zo zmien, ktoré mala priniesť Ústavná zmluva inštitucionálnej štruktúre EÚ, bolo vytvorenie postu ministra zahraničných vecí. Cieľom bolo posilniť pozíciu Únie ako globálneho hráča. Dokument však pravdepodobne nevstúpi v najbližších rokoch do platnosti. Má Európska únia šancu hovoriť na medzinárodnej scéne „jednotným hlasom“ aj bez euroústavy?

V oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa naše výsledky stále zlepšujú. Po desaťročia sme boli konfrontovaní s krízami na našich hraniciach – no bez možnosti postaviť sa im. Teraz máme k dispozícii niekoľko dôležitých politík, na ktorých sa dohodlo 25 členských krajín, a ktoré podporuje široké spektrum nástrojov. Náš celkový prístup – čiastočne civilný, čiastočne vojenský – zodpovedá dnešným komplexným krízam. Okrem toho, naša priama prítomnosť v oblasti kríz zvýšila našu politickú váhu. Občania očakávajú, že bude EÚ zohrávať na medzinárodnej scéne ešte silnejšiu úlohu. Ľudia v rôznych častiach sveta žiadajú našu pomoc, našu prítomnosť, naše konanie. Bolo by istotne ľahšie robiť to s Ústavnou zmluvou, než bez nej. Som stále presvedčený, že Európa potrebuje myšlienky obsiahnuté v tomto dokumente – konzistentnú a efektívnu EÚ. Potrebujeme väčšiu konzistentnosť medzi politickými, ekonomickými a vojenskými nástrojmi, lepšie spojenie medzi rozhodovaním o rozpočte a politikách, a efektívnejší systém vonkajšieho zastúpenia Únie (diplomacie EÚ). Svet nestojí a my nesmieme strácať čas. Únia musí odpovedať rýchlo a legitimitu získať konkrétnymi krokmi.

  • Snahy posilniť schopnosť EÚ konať navonok často narážajú na obavy zo „straty suverenity“ členských krajín. Je to skutočne hra s nulovým súčtom? Alebo členstvo v EÚ v skutočnosti posilňuje schopnosť štátov ovplyvňovať medzinárodné prostredie – ak áno, potom ako?

EÚ sa stáva globálnou mocnosťou, silou presadzujúcou vo svete dobro. Členské krajiny zisťujú, že ich vplyv je väčší ak konajú jednotne, spoločne. Nie je to hra s nulovým súčtom, v skutočnosti ide o situáciu, v ktorej víťazí každý. Individuálne krajiny ostávajú na medzinárodnej scéne hráčmi – niektorí s globálnymi, iní s regionálnymi ambíciami. Jeden fakt je však jasný. Žiadna krajina nie je schopná samostatne úspešne čeliť výzvam, ktoré pred nami stoja. Svet sa mení rýchlo. Stáva sa neistejším, ťažšie riaditeľným. V takomto bezpečnostnom prostredí musíme byť pozorní a kreatívni. A musíme byť jednotní. Spolu dokážeme ovplyvniť svetovú agendu. Musíme sa zamerať na široké spektrum otázok – energetická bezpečnosť, terorizmus, ľudské práva, zlyhané štáty, zabránenie šíreniu zbraní hromadného ničenia – a iné. Dokážeme pôsobiť vo všetkých týchto oblastiach. Ale s jednou podmienkou. Musíme pôsobiť spoločne, ako Európania. Ak to dokážeme, prídu výsledky. Spolupráca je najlepším spôsobom ako naplniť spoločné i národné záujmy.

  • Nedávny vývoj integračného procesu viedol k obnoveniu myšlienky „integračného jadra“. Môže silnejšia spolupráca v rámci obmedzenej skupiny členských krajín posilniť úlohu EÚ v medzinárodnej politike (napríklad posilnením schopnosti rýchlej reakcie), alebo ju skôr oslabí (oslabením európskej solidarity medzi krajinami „jadra“ a „periférie“)?

EÚ nie je uniformná. Každá krajina je iná, s rozdielnymi národnými záujmami, vnímaním, schopnosťami, skúsenosťami. Najväčšou výhodou Európy je to, že členské krajiny spájajú svoje zdroje pre dosahovanie spoločného záujmu. Nemôžeme očakávať, že všetky krajiny prispejú rovnakým dielom. Najlepším spôsobom ako naplniť naše ambície je efektívne využívanie národných záväzkov. Ak sa pozriete na operácie krízového manažmentu – Balkán, Afrika, Blízky východ, Aceh, Irak, Gruzínsko, Moldavsko – vidíte, že krajiny ich podporujú rozličnými vkladmi korešpondujúcimi s ich možnosťami a záujmami. Výsledky sú zatiaľ vynikajúce. Počas niekoľkých rokov sme realizovali viacero úspešných operácií a ďalšie budú nasledovať. Vytvorením Európskej obrannej agentúry sa na nové misie pripravujeme lepšie. Ďalšou jasnou demonštráciou našej synergie, solidarity a rozhodnutia je koncept Bojových jednotiek, do ktorého poskytla vojenské zdroje veľká väčšina členských krajín, a ktorý nám umožní rýchlo reagovať na krízy. Je úplne na jednomyseľnom rozhodnutí Rady ako EÚ tieto kapacity využije. Ale potenciál konať – v mene a pod vlajkou EÚ – je značný. To reprezentuje obrat vo veciach EÚ.

  • EÚ považuje transatlantické vzťahy za svoju prioritu – obe strany Atlantiku sú spojené mnohými ekonomickými, historickými, politickými a kultúrnymi väzbami. Čo by ste však definovali ako najväčšiu hrozbu tohto partnerstva?

Vzťah medzi USA a EÚ sa vyvíja mimoriadne rýchlo. Počas posledných rokov sa niektoré médiá a časť verejnosti koncentrovali viac na to, čo nás rozdeľuje, než na to, čo nás spája. Ťažkým momentom bol Irak, ale to je už preč. V skutočnosti je medzi nami omnoho viac spoločného, než nezhôd. Široká spolupráca odráža dynamiku partnerstva založenú nie len na hospodárskej sile, ale aj na spoločných záujmoch. Musíme spolupracovať so Spojenými štátmi pri hľadaní odpovede na hlavné výzvy – terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhané štáty, organizovaný zločin. Možno prinášame trochu iné prístupy a používame iný jazyk než naši americkí priatelia. Skutočne dôležité je však hovoriť o problémoch pred tým, ako sa rozvinú do transatlantických rozporov. Pokiaľ sa naše stratégie vzájomne posilňujú – a oni sa posilňujú – je tento pluralizmus pri čelení hrozbám zdrojom sily. Spolupráca v Afganistane, na Balkáne, na Blízkom východe ukazuje, že je možné zmenšiť rozdiely a postupovať vpred.

  • Aká je podľa vás budúcnosť transatlantických vzťahov? Zosilnia sa, alebo oslabia tvárou v tvár rastu konkurencie nových veľkých ekonomických a politických hráčov (India, Čína)?

Žijeme v globalizovanom svete. Miliónom ponúka možnosti na zlepšenie života, prináša však aj niektoré nebezpečenstvá. Rýchlo rastú nové mocnosti – Čína, India, Južná Afrika, Brazília a iné. Nie len ako ekonomickí konkurenti, ale aj ako dôležití hráči geostrategického prostredia. Musíme sa tomuto svetu prispôsobiť. A potrebujeme silných partnerov. Vieme, že ak chceme čeliť dnešným výzvam, EÚ a USA musia spolupracovať. Európsko-americké partnerstvo predstavuje najdôležitejšiu svetovú silu konajúcu v mene mieru a bezpečnosti. Potreba tohto partnerstva je stále mimo pochybností, a ja verím, že bude ďalej rásť. Dobrým príkladom je Balkán. Prostredníctvom našej koncentrovanej snahy s USA a NATO sme zabezpečili, že stabilita regiónu nie je ohrozená prepuknutím veľkého konfliktu.

  • Akú úlohu zohráva vo formovaní zahraničnej politiky EÚ ekonomická dimenzia? Aká dôležitá je v porovnaní s inými princípmi politiky, ako je ochrana ľudských práv, či demokratické štandardy?

V skutočnosti sa koordinácia európskej zahraničnej politiky počas studenej vojny nedosala ďaleko. EÚ ostávala najmä hospodárskou organizáciou. Úspešne sme spolupracovali v oblasti obchodu a rozvojovej spolupráce. No v iných oblastiach sme boli menej úspešní, pretože našim vonkajším politikám chýbala politická dimenzia. Dnes idú naše spoločné politiky ďaleko za obchod a rozvojovú pomoc. Podporujeme ekonomické záujmy, no máme širšie medzinárodné ambície. Hodnoty demokracie a ľudských práv sú našou kolektívnou DNA. EÚ zohráva vedúcu úlohu pri šírení demokracie, bezpečnosti a prosperity. Veríme, že demokratické zmeny sa neudejú za deň. Preto prijímame dlhodobé záväzky pre podporu demokratických inštitúcií, občianskej spoločnosti, slobodných médií, slobodného a spravodlivého obchodu, udržateľného rozvoja, vykoreneniu chudoby a ochrany ľudských práv. Obchod a rozvojová spolupráca sú silnými nástrojmi politík EÚ, no nie jedinými – máme široký rámec nástrojov, vrátane diplomacie, vízových zákazov, či civilného a vojenského krízového manažmentu.

  • Dali nové členské krajiny vytváraniu zahraničnej politiky EÚ nejaký nový vklad?

Som silným zástancom rozšírenia. Vidím to ako historickú nevyhnutnosť, i ako historický úspech – pre novoprišelcov i starých členov. Nemyslím si, že existuje iná stratégia, ktorá by bola viac založená na hodnotách, originálnejšia v používaných metódach a úspešnejšia pokiaľ ide o výsledky. Integráciou sa stávame silnejšími, bezpečnejšími a prosperujúcejšími. Dnes sú nové členské krajiny veľmi dynamické a sú pevnou súčasťou európskej rodiny. Prispievajú k posilovaniu EÚ svojim entuziazmom, energiou, ideami a skúsenosťami. Neviem si predstaviť zahraničnú politiku EÚ, neoblomnú vo svojej podpore demokratických zmien na Ukrajine, otvorenú a úprimnú v dialógu s Ruskom, zaviazanú k podpore na Balkáne, aktívnu v krízovom manažmente v mnohých častiach sveta, bez aktívnej podpory nových členských krajín. Veľmi rýchlo posilnili naše sily a podporili mnohé nové iniciatívy. Okrem toho im historické skúsenosti dávajú dôležitú úlohu pri podpore kandidátskym krajinám v ich prípravách na členstvo v EÚ, v realizácii Susedskej politiky a šírení hodnôt EÚ. Keď spojíme sily – starí a noví členovia spolu – sme v našom spoločnom snažení veľmi úspešní.

REKLAMA

REKLAMA