Stanley Crossick: Obamových prvých sto dní nesklamalo

Prezident Obama už urobil prvé zásadnú kroky na zlepšenie vzťahov USA so západnými spojencami, aktívne nadväzuje dialóg s moslimským svetom a venuje sa krízovým regiónom, tvrdí zakladajúci predseda European Policy Centre Stanley Crossick.

Stanley Crossick
Stanley Crossick
  • Podobne ako F.D. Roosevelt, aj Obama musel počas prvých sto dní v úrade riešiť veľkú hospodársku krízu. Pre svoje návrhy sa snaží hľadať podporu u oboch strán – nebrzdí ho to?

Teoreticky to môže prijímanie legislatívy spomaliť. S konsenzom však bude jednoduchšia implementácia. Pamätajte, že v Kongrese nemožno garantovať plnú podporu Demokratov.

  • Trhy zareagovali na summit G20 v Londýne dobre. Zdá sa, že mnohí uverili, že svetoví lídri, podporovaní Obamom, dokážu ekonomiku zachrániť. Myslíte si, že to dokáže?

Určite nie sám, čo povedal aj on. Globálnu ekonomiku nemôže z definície napraviť jedna krajina, nech je akákoľvek veľká. Potrebuje efektívnu spoluprácu, minimálne s EÚ a Čínou.

  • Obamovu víziu sveta bez jadrových zbraní niektorí privítali, Republikáni ju však kritizovali ako naivnú. Najmä po tom, ako Severná Kórea vystrelila svoju raketu. Myslíte si, že USA a Rusko dokážu spolupracovať a ovplyvniť režimy ako je severokórejský, či iránsky?

Rusko a USA nedokážu ovplyvniť Severnú Kóreu a Irán vez podpory Číny. Obama chce znížiť zásoby jadrových zbraní vo všetkých jadrových mocnostiach a počas tohto roka plánuje zvolať vo Washingtone konferenciu. Spolupráca Izraela však nie je istá. Pokiaľ ide o Rusko, to môže žiadať súčasne znižovanie stavu nejadrových síl, čo veci neuľahčí.

  • Pre niektorých bol summit NATO v Štrasburgu sklamaním. Členovia EÚ dali dokopy pre afganskú vojnu asi 5 000 vojakov, no 3 000 bude vyslaných len dočasne, aby zaistili bezpečnosť počas volieb v auguste. USA vyšlú 21 000 vojakov. Vojnu v Afganistane tak budú stále viac viesť len Američania. Bol teda summit úspešný?

Summit NATO bol úspešný, pretože sa dosiahla dohoda. Stretnutie končiace chaosom by bolo pre organizáciu katastrofálnym úderom. Dohoda však bola dosiahnutá len vďaka tomu, že Obama znížil požiadavky. Európania sa musia rozhodnúť, či podporujú novú americkú politiku. Ak áno, musia prijať väčšie záväzky.

  • Pomohol summit napraviť západné spojenectvo?

Určite nie je v horšom stave (než pred summitom), no pred odpovedaním na otázku musíme počkať na implementáciu dohodnutých vecí.

  • Obama chce integrované riešenie konfliktu na Blízkom východe. Počas svojich prvých sto dní sa mu však veľmi nevenoval. Aké kroky by mal americký prezident urobiť, aby pomohol nájsť cestu zo slepej uličky?

Nič viac nemohol urobiť. Na problém sa zameriava šéfka americkej diplomacie (Hillary) Clinton, aj George Mitchell. Akýkoľvek pokrok bude počas jeho vlády možné dosiahnuť len v prípade, že pohrozí obmedzením pomoci Izraelu. A to by bolo vážne voličské riziko pred (kongresové) voľby v roku 2010.

  • V deň inaugurácie sľúbil Obama moslimskému svetu „novú cestu vpred na základe vzájomného rešpektu a obojstranných záujmov“. Ako sa to prejavilo v prvých mesiacoch vlády?

Prejavilo, v jeho vystupovaní. Zaslanie pozdravu k perzskému Novému roku do Teheránu bolo vítanou iniciatívou, hoci podkopanou necitlivou a nepotrebnou zmienkou o terorizme. Moslimský svet však bude skutočne presvedčený len v prípade, ak Washington prijme vyváženejší postoj k izraelsko-palestínskemu konfliktu.

  • Začína nová éra transatlantických vzťahov? Alebo ukázal nedávny summit v Prahe nedostatky Európskej únie, ktorá stále nedokáže hovoriť jednotným hlasom?

Nie som presvedčený, že v podstate veci vidíme príchod novej éry, hoci osobné vzťahy sú omnoho lepšie. Nová éra bude možná len v prípade, ak bude Európa hovoriť jedným hlasom a zaplatí si vstupenku do oblasti obrany a bezpečnosti.

  • Obama prišiel do úradu so sľubom rýchlych a zásadných krokov proti klimatickým zmenám. Jeho administratíva je však zatiaľ opatrná. Čo môžeme očakávať?

V porovnaní s predchádzajúcim režimom urobil Obama zásadný krok vpred tým, že ukončil osemročné obdobie „popierania klimatických zmien“ a zaviazal USA k obmedzeniu skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie. Do Washingtonu tiež pozval na 27.-18. apríla 16 veľkých ekonomík a generálneho tajomníka OSN na stretnutie „Fóra veľkých ekonomík o energetike a klíme“

  • Myslíte si, že rozvinuté krajiny sa dohodnú na splnení záväzkov a prídu v Kodani s ambicióznou dohodou, ktorá bude nástupcom Kjótskeho protokolu?

Nie, nemyslím si, že rozvinuté krajiny to dokážu dohodnúť (samé), pretože sa musia dohodnúť, že Čína, India a iné rozvojové krajiny musia dostať technológie a financie, aby mohli zohrať úlohu, ktorú po nich západný svet chce.

Interview bolo uverejnené aj na portáli Blogactiv.

REKLAMA

REKLAMA