Svet je nestabilnejší, imigrácia potrebuje európsky prístup

Mnohí z imigrantov, ktorí sa dostanú na talianske pobrežie, nemôžu alebo nechcú byť identifikovaní. Pre Európu predstavujú hrozbu napríklad v oblasti terorizmu, ale aj inými druhmi trestnej činnosti, povedal v rozhovore taliansky veľvyslanec v Poľsku Alessandro de Pedys.

Alessandro de Pedys
Zdroj: EurActiv.com

Ktoré zo zmien prijatých počas talianskeho predsedníctva EÚ, sú podľa vás najvýznamnejšie?

Sú to dve hlavné oblasti. Prvou je hospodárska politika EÚ. Vláda Mattea Renziho (taliansky premiér, pozn. red.) od začiatku deklarovala, že Európa by sa mala skôr sústrediť na rast ako na úsporné opatrenia. Počas nášho predsedníctva sa nám v EÚ podarilo získať podporu pre prorastovo orientované politiky, akou je napríklad investičný balík predsedu Komisie Jeana-Claude Junckera.

Druhou je imigrácia. Pred niekoľkými rokmi nebola táto téma na programe dňa, no v tejto oblasti sa nám podarilo spraviť výrazné zmeny. Aj keď je to len začiatok procesu, je dôležité spomenúť to.

Aké zmeny nastali v migračnej politike EÚ počas talianskeho predsedníctva?

Najprv sme sa v rámci únie sústredili na tému migrácie. Oblasť nekontrolovanej, nelegálnej migrácie sme dostali na väčší obraz európskej politiky. V Junckerovej komisii je komisár s portfóliom pre migráciu a občianstvo, čo naznačuje, že dôležitosť tejto témy narástla aj v rámci EÚ.  

Otvorili sme tiež debatu o zmene prístupu k migrácii. Napríklad v prípade migrantov na ostrove Lampedusa šlo o ad hoc riešenie mimoriadnej situácie. Začali sme teda so štruktúrovaným, organizovaným prístupom únie k migrácii.

Vo všeobecnosti sa nám podarilo dosiahnuť významnú zmenu postoja v EÚ. Výrazne sa nám podarilo zvýšiť povedomie o migrácii.

Je to reálna, viditeľná zmena?

Je to začiatok diskusie, ktorú sme nikdy nemali. Nejaký čas potrvá, pokým príde na skutočné dlhodobé účinky politiky. Počas nášho predsedníctva došlo k posunu v niektorých krátkodobých a strednodobých otázkach. Podarilo sa nám napríklad spustiť operáciu Triton, ktorú koordinuje Frontex, Európska agentúra pre vonkajšie hranice.

…ktorá nahradila taliansku operáciu „Mare Nostrum“ (Naše more).

Je dôležité zdôrazniť často mätúci rozdiel medzi „Mare Nostrum“ a operáciou Triton. Pokým cieľom operácie Triton je kontrola hraníc, „Mare Nostrum“ je pátrací a záchranný program.

Aj keď sa v praxi môžu zdať podobné, líšia sa v jednom dôležitom právnom hľadisku, a to kto je zodpovedný za migrantov zachytených počas operácií. 

V prípade operácie „Mare Nostrum“ je za zachytených migrantov zodpovedné Taliansko. Pri misii Triton sa migranti dostávajú pod jurisdikciu krajín na základe toho, ktoré hranice ktorého štátu sa pokúšajú prekročiť.

Zachytávanie migrantov však určite nemôže byť jedinou odpoveďou EÚ na otázku migrácie.

Nie, samozrejme nie. Migrantov v skutočnosti „nezatýkame“, zachytávame ich a v mnohých prípadoch zachraňujeme. Myslíme, že najlepším riešením nárastu počtu utečencov do EÚ je spolupráca s krajinami ich pôvodu. Samozrejme, nie je to vždy možné. Mnoho migrantov pochádza napríklad z Líbye, ktorá sa v súčasnosti zmieta v chaose.

Počas predsedníctva sme organizovali konferencie s africkými krajinami. Dúfame, že priame a dlhodobé angažovanie sa pomôže minimalizovať faktory, ktoré nútia ľudí z týchto krajín emigrovať do Európy.

Väčšina migrantov sa do Európy dostáva cez Stredozemné more, takže sa zdá pochopiteľné, že Taliansko považuje túto tému za dôležitú. Ako by ste presvedčili severské krajiny, že migrácia je aj ich problém?

Je to hrozba pre celú EÚ. Sedemnásťtisíc migrantov, ktorí sa dostali na sicílske pobrežie, sú toho jasným dôkazom. Mnohí z imigrantov, ktorí sa dostanú na talianske pobrežie, nemôžu alebo nechcú byť identifikovaní.

Pre Európu predstavujú hrozbu napríklad v oblasti terorizmu, ale aj šírením iných druhov trestnej činnosti, nehovoriac o ekonomických dôsledkoch. Rovnako aj vlaňajšia epidémia Eboly upozornila na zdravotné riziká spojené s prisťahovalcami, ktorých krajina pôvodu je neznáma.

Ak je téma imigrácie tak dôležitá, prečo sa stala európskou témou len nedávno?

Jednoducho povedané, až donedávna nebol potrebný spoločný postup EÚ. Predtým sme používali bilaterálny alebo multilaterálny prístup. Štáty, ktoré zápasili s vysokou mierou migrácie, hľadali medzi sebou riešenia a spolupracovali s krajinami, odkiaľ pochádzali migranti.

Situácia sa však zmenila po roku 1989, keď skončila Studená vojna. V čase, keď v medzinárodných vzťahoch bola bipolarita, migrácia bola stabilnejšia. Krajiny na okraji Európy boli stabilnejšie. V posledných rokoch sa to ale zmenilo. Svet je teraz nestabilnejší, pričom v mnohých krajinách v našom susedstve vypukli vnútorné konflikty. Predtým to boli najmä ekonomickí migranti, teraz ide prevažne o ľudí, ktorí utekajú pred vojnovými konfliktmi a prenasledovaním. Tieto faktory spôsobili, že predošlé prístupy sú za súčasných podmienok neefektívne. Potrebujeme koordinovaný prístup. 

Posledné udalosti v EÚ však mohli oslabiť jej vnútornú stabilitu. Sú tu napríklad obavy z novej gréckej vlády a presadzovania jej politík, čo by mohlo viesť k rozporom medzi Aténami a Bruselom. Spomenuli ste skeptický postoj Talianska voči úsporným opatreniam. Aj grécka vláda je proti nim. Myslíte si, že Taliansko by mohlo hrať úlohu akéhosi sprostredkovateľa medzi Aténami a zvyškom EÚ?

Nemyslím si, že je potrebné mať takýto most. Je síce pravda, že vláda Alexisa Tsiprasa je proti úsporným opatreniam, no nie je to protieurópska vláda.

Takže ste len menej protiruskí?

Taliansko nie je ani proruské ani protiruské.

Čo by podľa vás mala robiť únia vo vzťahu k Rusku?

Nepotrebujeme ďalšie sankcie. Teraz by sme stratili viac my ako oni. V súčasnosti platné sankcie majú na Rusko významný vplyv. Ruský rubeľ klesá a trpí aj ruská ekonomika.

Nemôžeme však prestať viesť s Ruskom dialóg. Izolované Rusko by mohlo spôsobiť značné ekonomické a politické škody svojim susedom, členským štátom EÚ, ale aj únii ako celku.

A ako hodnotíte Vysokú predstaviteľku EÚ Fredericu Mogheriniovú? Je vnímaná ako akýsi protipól k predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, ktorý je oveľa ostrejší vo vyjadreniach.

Svoj počiatočný postoj voči Rusku definitívne zmenila. Spočiatku prezentovala náš národný postoj, no zmenila to, aby mohla lepšie zastupovať EÚ ako celok. Vzhľadom na jej pozíciu je to logické.

Čo sa týka spolupráce medzi ňou a Donaldom Tuskom, najdôležitejšie bude vybudovať medzi nimi istý vzťah. Ak sa im podarí nájsť spoločnú reč, budú schopní vytvárať európsku politiku. Budú mať viac politický prístup ako ich predchodcovia. 

Napätie medzi EÚ a Ruskom ukázalo, že únia potrebuje väčšiu energetickú nezávislosť. Aký je taliansky postoj k téme energetickej únie?

Sme za, aj keď sme už urobili výrazný posun vpred v mnohých oblastiach vrátane obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, či diverzifikácie zdrojov energie.

Máme rozdielnych dodávateľov ropy a plynu, konkrétne z Afriky, Stredného východu, z Nórska, takže energetická únia nepatrí medzi naše absolútne priority. Napriek tomu súhlasíme, že takáto únia by bola na prospech celej EÚ, preto podporujeme projekt energetickej únie.  

Ukrajine spôsobujú problémy separatisti. No problém existuje aj v rámci EÚ. Škóti nedávno hlasovali o nezávislosti od Británie, Katalánci v neoficiálnom referende odsúhlasili odtrhnutie sa od Španielska. Vidíte možné separatistické tendencie aj v Taliansku? Liga severu je jednou z hlavných politických strán…

Nie, nemyslím si, že je to možné. Na rozdiel od vami spomenutých príkladov, na severe Talianska nikdy nebol prípad separatistického štátu. Severné Taliansko je navyše dobre integrované so zvyškom krajiny a Európou, či už ekonomicky, politicky alebo kultúrne.

Čo sa týka vzťahov medzi EÚ a USA, top témou sa stali rokovania o TTIP, no viaceré záujmové skupiny sa dohodu pokúsili zablokovať. Aký je postoj Talianska k tejto dohode?

Veľmi ju podporujeme. Počas nášho predsedníctva sme presadzovali TTIP a napríklad aj vďaka Poľsku sa nám podarilo dosiahnuť väčšiu transparentnosť rokovaní. Je tam skutočne veľa dezinformácií…

A nedostatok informácií…

Áno, nedostatok informácií. Sme radi, že Európa má možnosť zvýšiť svoje ekonomické a politické väzby so Spojenými štátmi. Týka sa to aj potreby zvýšiť bezpečnosť v rámci EÚ, ktorú môžeme s pomocou USA zlepšiť.

Pre nás je stále kľúčové dokončiť rokovania čo najskôr . Ak sa nám to podarí, dohoda TTIP nastaví štandardy globálnej obchodnej dohody pre ďalšie roky. V opačnom prípade dáme druhým priestor, aby nám diktovali podmienky. Dohody o voľnom obchode vyjednávajú Američania aj s ďalšími krajinami vrátane krajín Ázie, takže hodinky tykajú.

Je podľa vás možné ukončiť rokovania o TTIP tento rok?

Dúfam. Obávam sa, že sa to bude príliš veľká výzva a rokovania sa predĺžia až do budúceho roka.

REKLAMA

REKLAMA