Svet sa od udalostí z 11. septembra zblížil

Ak sa pozrieme na udalosti z 11. septembra na na ďalšie teroristické útoky, musíme si uvedomiť, že ide o globálne udalosti, ktoré zasahujú nás všetkých, uviedol v rozhovore pre EurActiv William E. Kennard.

William E. Kennard
William E. Kennard, zdroj: Flickr, autor: Friends of Europe

Pred vyslaním do Bruselu pracoval William E. Kennard ako riaditeľ private equity skupiny The Carlyle Group. Za administratívy prezidenta Billa Clintona pôsobil zároveň ako predseda amerického Federálneho výboru pre komunikácie v časoch revolúcie v oblasti internetu a mobilných telefónov.

S Kennardom sa rozprával editor bruselského EurActivu Georgi Gotev.

  • O dva dni tu máme 10. výročie udalostí z 11. septembra 2001. Čo sa vo svete za toto obdobie zmenilo? Aké sú pocity Vás ako amerického občana?

Ako americký občan by som rád podčiarkol, že to nie je deň pripomienky len pre Američanov. Je to medzinárodný deň pripomienky, pretože ten hrozný incident, ktorý sa odohral 11. septembra pred desiatimi rokmi, zasiahol v mnohých smeroch celý svet.

Najzreteľnejšie to dokazuje skutočnosť, že len v samotných vežiach Svetového obchodného centra (WTC) zahynuli ľudia z 90 krajín. Desať percent z tých, ktorí zomreli, približne desať percent z 2500 obetí neboli Američania.

Takže podobne ako mnohé teroristické útoky, ktoré sa stali pred 11. septembrom a po ňom, či to bol Londýn alebo Madrid alebo Bombaj, keď si pripomíname tieto udalosti musíme si uvedomiť, že je to globálna záležitosť, ktorá ovplyvňuje nás všetkých.

Preto v toto signifikantné 10. výročie podčiarkujeme, že toto je čas, aby sa svet viac spojil a pripomenul si, že od 11. septembra sme ušli dlhú cestu, väčšina sveta sa zmenila.

V snahe vyzdvihnúť pozitíva tejto hroznej udalosti sa môžeme sústrediť na skutočnosť, že svetová komunita sa významným spôsobom zblížila. Tu v Bruseli mám pocit, že mám to privilégium byť v ohnisku hľadania viacerých spôsobov spolupráce s Európou v boji proti teroristickým hrozbám.

Predtým ako som dostal túto prácu som bol vo vláde. Slúžil som v Spojených štátov v Clintonovej administratíve. A pri návrate späť do vlády za Obamu ma prekvapilo ako sa naše vlády zmenili. Naša medzinárodná spolupráca sa tak veľmi sústredí na boji proti potláčaniu teroristických hrozieb.

Jeden príklad: Veľmi, veľmi tvrdo sme pracovali na tom, aby bolo cestovanie bezpečnejšie. Každý, kto ide napríklad cez letisko pozná túto realitu. Pracovali sme veľmi tvrdo na tom, aby sme spravili prepravu tovarov bezpečnejšou, aby sme zabezpečili sieť dodávok tovarov a služieb. A dobrou správou je, že sme zaznamenali úžasný pokrok.

Bolo to nesmierne globálne úsilie. Vlády po celom svete minuli nespočetné miliardy dolárov na bezpečnosť našich občanov. Dobrou novinou je, samozrejme, že sme tu od 11. septembra nemali katastrofu podobných rozmerov. V Spojených štátoch sme už nemali teroristický útok, čo je podstatné.

A ak sa pozriete okolo seba na svet, domnievam sa, že sa nám významný posun, hoci ešte je potrebné spraviť veľa vecí. Ako súčasť Obamovej administratívy som hrdý na to, že môžem hlásiť, že len počas posledných rokov tejto vlády sa nám podarilo dosiahnuť veľký pokrok.

Viete, keď Barack Obama vstúpil do Oválnej pracovne v januári 2009, skutočne zdedil tri vojny. Veľa ľudí hovorí, že to boli dve vojny, samozrejme Afganistan a Irak- tradičné bojové operácie, ale je to aj tretia vojna: vojna proti Al- Kájde.

A ak sa pozriete, kam sme sa dostali za túto pomerne krátku dobu: eliminovali sme Usámu Bin Ládina, a čo je dôležitejšie podarilo sa nám narušiť a rozložiť vedenie Al Kájdy.

Sme na tom veľmi dobre, čo sa týka dokončenia sťahovania bojových jednotiek z Iraku a krajina sa po prvý raz vo svojej histórii teší rastúcej demokracii. A postupne sa uvoľňujeme aj z Afganistanu.

Toto je dôležitý čas na pripomenutie si týchto významných úspechov. Ale čo je viac, prezident Obama si od úplneho začiatku svojho prezidentského úradu uvedomil, že ak máme odstrániť hrozby terorizmu vo svete, nevyžaduje si to len investície do nástrojov na boj proti terorizmu a do vojnových zbraní, ale tiež priblíženie sa k moslimskej komunite.

A to sa mu veľmi významným spôsobom podarilo. Jednou z prvých vecí samozrejme bolo keď išiel do Káhiry a predniesol tam jeden z najvýznamnejších príhovorov svojho úradu, aby sa priblížil moslimskej komunite a povedal im, že prezident Spojených štátov chápe, že potrebujeme zmeniť pretvoriť náš vzťah s moslimským svetom.

Odvtedy sme mali na Strednom východe a v Severnej Afrike Arabskú jar. Samozrejme, Saddám Hussajn už nie je. Muammar Kaddáfi je na odchode. Diktátori na celom svete sa prizerajú a krásna vec na tom je, že na celom svete sme svedkami významného posunu, ktorý odstraňuje základnú motiváciu pre teroristov, najmä tých islamských, a to prínosom demokracie, slobody a napokon aj, dúfajme, hospodárskeho rozvoja do týchto častí sveta.

  • Spomenuli ste Irak a Afganistan, ale Usamu Bin Ládina našli v Pakistane. Nespomenuli ste tiež severnú časť Afriky, veľmi širokú oblasť- je to pre to, že Európa sa v tejto časi čoraz viac angažuje? Narážam tiež na vojnu v Líbyi, kde Spojené štáty, podľa môjho, spravili krok späť a nechali Francúzsko a Veľkú Britániu, aby to riadili. Je to tak?

Ide o úžasný príklad spôsobu, akým Barack Obama pristúpil k našim vzťahom so zvyškom sveta. Prezident Obama viedol svoju kampaň na prezidenta tak, že americkému ľudu a celému svetu hovoril, že chce začať novú éru amerického vedenia, ktoré by definovalo multilaterálne zapojenie sa vo svete.

Je multilateralistom a nejde len o slogany kampane a politiku. Taký je tento muž. Verí, že najlepšie rozhodnutia robíme keď máme za stolom všetkých kľúčových hráčov.

Takže ťaženie v Líbyi je podľa mňa skutočne triumfom tohto prístupu. Bolo to významné ťaženie, ktoré nebolo vedené Spojenými štátmi. Je zrejmé, že sme sa ho zúčastnili a podporovali ho, ale neviedli sme ho, viedli ho európske krajiny.

Tiež sme však, a toto je podľa mňa dôležitý bod, spolupracovali s multilaterálnymi inštitúciami. Pracovali sme cez OSN, pracovali sme cez NATO.

  • To znamená, že aj vaše vzťahy s Ruskom sú lepšie…

Áno, skutočne a ohľadom toho, čo sa nám podarilo s Ruskom, sa cítime veľmi dobre. Barack Obama chcel od samotného začiatku svojej vlády „resetovať“ tieto vzťahy.

On a my všetci sme na tom veľmi tvrdo pracovali a výsledky vidíme. Máme tu historickú dohodu o odzbrojení a vyjednanú dohodu o START. Pracovali sme veľmi tvrdo na tom, aby sme Rusko priviedli do medzinárodnej obchodnej komunity tým, že sme podporovali ich vstup do WTO.

Je mnoho príkladov toho, že sme si uvedomili, že vo svete sú nové vzrastajúce mocnosti: hospodárske mocnosti, medzi nimi Rusko s veľmi silnou ekonomikou v súčasnosti, Čína, India, Brazília,…

A uvedomili sme si tiež, že na to, aby sme všetci na svete prosperovali musíme tieto krajiny dostať do svetovej komunity. Preto prezident Obama v časoch hlbokej finančnej krízy trval na tom, že o dôležitej práci globálnych finančných inštitúcií by mala byť širšia diskusia.

Toľko práce v hlbokej finančnej kríze sa udialo pomocou G20. Je to uvedomenie si toho, že svet sa zmenil a my musíme zabezpečiť, aby mal každý miesto za stolom.

  • Ďalším dôkazom týchto vylepšených vzťahov je možno nedávna dohoda medzi Exxon- Mobil a ruskou spoločnosťou ťažiacou ropu v Arktíde. Ako veľmi dôležitá je táto dohoda?

Ťažba ropy v Arktíde bola len otázkou času, otázkou preto bolo len to, kto to bude. Neviem, či je možné z toho vyvodiť veľa záverov. Myslím, že BP možno nabrali určitý smer, ktorý pri pohľade späť oľutovali a tým otvorili možnosti pre ExxonMobil.

Nemyslím si však, že toto je nevyhnutne najlepší príklad geopolitických zmien, ktoré priniesla Obamova administratíva. Ide však o významnú americkú spoločnosť a to nás teší.

  • Radili Spojené štáty členským štátom EÚ, aby sa nezapájali do projektov pod taktovkou Gazpromu, ako napríklad Južný tok?

Rovnako ako mnohí v Európe, vrátane lídrov Európskej komisie, aj my sa veľmi zaujímame o zabezpečenie energetickej nezávislosti Európy, a to z mnohých, mnohých dôvodov.

Preto sme dosť podporovali snahy Európskej komisie zabezpečiť to, že Gazprom nebude pri energetických dodávkach diskriminovať určité krajiny. Ale to je pre nás základ. Som bývalý regulátor. V Clintonovej administratíve som pôsobil ako regulátor telekomunikácií. A tieto záležitosti nie sú vo svete nové, že máte poskytovateľa základného tovaru, ktorý sa snaží využiť svoje dodávky na diskrimináciu určitých zákazníkov.

Ide o odpovede regulátora a som rád, že Európska komisia koná. V skutočnosti, len tento týždeň Komisia navrhla, že si posvieti na dohody o nákupe energie členských štátov EÚ. Domnievame sa, že to je dobrý vývoj.  

  • Ako by ste opísali súčasné transatlantické vzťahy? Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá, ako by Spojené štáty a Európa boli starým párom, ktorý bol spolu mnoho, mnoho rokov a sú tak trošku zaneprázdnení riešením vlastných problémov- myslím tým krízu eurozóny a svetovú krízu ako takú- a nie veľmi nadšení rozvojom svojho vzťahu. Súhlasíte s takýmto prirovnaním?

Nuž, ja som ženatý dlhú dobu. Je to veľmi dobré manželstvo, a to preto, že som sa naučiť, že nikdy nemám brať svoju manželku ako samozrejmosť. Myslím si, že aj v medzinárodných vzťahoch je to dôležitý poznatok. Nemôžete brať jeden druhého ako samozrejmosť.

Je to ťažšie keď čelíte veľkým výzvam v oblasti domáceho hospodárstva. Vtedy je ťažšie sústrediť sa viac na vonkajšok. Ale jednou z dôležitých lekcií finančnej krízy z roku 2008 je skutočnosť, je globálna ekonomika je v zvýšenej miere inderdependentná a nie je preto možné ozdraviť svoju ekonomiku bez toho, že budeme venovať určitú pozornosť tomu, čo sa deje vo zvyšku sveta.

To je dnes také zrejmé. To je dôvod, prečo veľmi sledujeme krízu v eurozóne. Zjavne nemáme miesto za stolom, ale ponúkame rady a podporu, pretože to hlboko ovplyvňuje naše vlastné hospodárstvo.

Podľa mňa svetové spoločenstvo v skutočnosti pomerne dobre spolupracovalo na adresovaní súčasnej finančnej krízy. V čase hlbokej krízy sa zišla G20 a významne sa zhodla na základnej vládnej odpovedi na krízu v zmysle väčších fiškálnych stimulov na Západe, či reformy finančnej regulácie, ktorá sa uskutočnila v Spojených štátov a v súčasnosti sa deje tu, v Európe. Takže sa domnievam, že máme históriu pomerne dobrej spolupráce.

  • Myslím, že keď ste sem prišli pred dvoma rokmi tak to bolo práve v procese ratifikácie Lisabonskej zmluvy a tak ďalej, takže som si istý, že viete presne, čo je v Európskej únii možné a čo nie. Veríte, že je tu možnosť dosiahnuť „hospodárske riadenie“ a ukľudniť trhy? Rozhodovanie trvá tak dlho a zdá sa, že trhy sú zaneprázdnené…

Trhy sa už podľa definície hýbu pomerne rýchlo. Keď som sem prišiel, Lisabonská zmluva bola práve zavedená a bolo tu cítiť veľkú nádej, že zmeny v nej vyústia v novú, viac navonok zameranú Európu.

A potom nás všetkých zasiahla kríza eurozóny, ktorá bola mierne nečakaná. A ukázalo sa, že mnohé zo zmien v Lisabonskej zmluve, ktoré sa tvorili niekoľko rokov, boli, ako viete, nevhodné na porátanie sa s najvážnejšou krízou, akej EÚ čelina, a to krízou eurouóny, nedostatkom integrácie v oblasti fiškálnej a monetárnej politiky.

Trhy sa budú vždy hýbať rýchlejšie ako vlády, je to takmer isté. Dúfame však, že krajiny eurozóny a EÚ ako celok zavedú opatrenia, ktoré budú odvážne a dramatické dosť na to, aby nám aspoň kúpili nejaký čas a predbehli sme tak trochu trhy.

To je to, čo naliehame na európske vlády, aby spravili: aby sa správali smelo a rozhodne ako sa len dá a tým poskytli trhom viac istoty.

  • Čo sa pre Vás ako amerického veľvyslanca a pre Spojené štáty zmenilo, odkedy je Lisabonská zmluva v platnosti? Zdá sa, že ste si tým pridali len jedno číslo do telefónneho zoznamu.

Je tu ten nešťastný výrok, ktorý sa nesprávne pripisuje Henrymu Kissingerovi, že žiadal o jedno telefónne číslo keď chce volať do Európy. Je to nešťastné, lebo skutočnosťou je, že keď jednáte s rozsiahlymi, komplikovanými administratívami- či už v Spojených štátov alebo v Európe- nikdy to nie je len jedno číslo, čo voláte. Takže je mierne nefér povedať, že zmyslom Lisabonskej zmluvy bolo mať takéto jedno telefónne číslo.

Ďalšou vecou, ktorú som sa naučil, ďalšou dávkou reality pre mňa, je uvedomenie si, že dôvod, pre ktorý volajú EÚ „európskym projektom“ je ten, že je stále v procese tvorby. Ide o evolúciu. To je jedna z tých vecí, ktoré z nej hovoria také fascinujúce miesto.

Hoci od implementácie Lisabonskej zmluvy uplynuli dva roky, myslím, že je všetkým pomerne zrejmé, že bude nejaký čas trvať, kým tie štruktúry skutočne dozrejú a vyrastú. Európsku službu pre vonkajšiu činnosť nevytvoríte za noc. Trvá to a vyžaduje si to úsilie.

Vzťahy medzi Európskym parlamentom, ktorý Lisabonskou zmluvou získal nové právomoci, a inými inštitúciami sa naďalej vyvíja.

Jeden z aspektov svojej práce, ktorý sa tu snažím na žiadosť svojej vlády vykonávať, je porozumieť tomu, kam veci smerujú a byť akýmsi prekladateľom. Tak budem môcť mojej vláde najlepšie poradiť ako môžeme najefektívnejšie ovplyvniť výsledky rozhodnutí v našom záujme.

  • Komu voláte častejšie, Van Rompuyovi alebo Barrosovi?

Jednou z veľkých výhod tejto práce je, že hovorím so všetkými na rôzne témy. A to robí túto prácu veľmi zábavnou a fascinujúcou.

  • Ako často hovoríte s prezidentom Obamom?

Nie tak často po tieto dni. Je to veľmi vyťažený človek. Hádam ho uvidím ku koncu tohto roka, kedy máme ďalší summit EÚ a v príprave na sa samozrejme uskutočnia rozhovory s Bielym domom.

Dúfame, že pozitívny vzťah, ktorý sme si počas niekoľkých posledných rokov vybudovali s EÚ bude pokračovať.

  • Súdiac podľa Vášho minulého pôsobenia ste venovali veľkú snahu uzatváraniu digitálnej medzery vo svete, ale domnievam sa, že problém sa ešte nepodarilo vyriešiť. Čo sa podľa Vás dá možno aj v oblasti transatlantických vzťahov spraviť, aby sme zabránili rozdeleniu sveta z dôvodu, že miliardy ľudí nemajú rovnaké možnosti využívať internet ako máme my?

Odpoveď je na dlho. Dobrou správou myslím je, že v oblasti vreckových dátových zariadení sme boli svedkami vývoja situácie nielen v Európe a Spojených štátov, ale v oveľa dramatickejšej miere aj v rozvojových krajinách. Ide o „počítač vo vašich vreckách“, ak chcete, ktorý ľuďom skutoćne dáva možnosti. Ľudia viac nepotrebujú počítač na prístup k väčšine funkcionalít internetu. A to je skutočne dramatický vývoj, pretože platformy mobilových údajov sú najrýchlejšie sa rozvíjajúcou počítačovou platformou v histórii a s tabletmi a iPadmi ešte vzrastá ich sofistikovanosť.

Len v minulom roku sa na celom svete predalo 55 miliónov tabletových počítačov. To je obdivuhodné! Takže tým dochádza k veľmi rýchlym zmenám v spôsobe, akým majú ľudia prístup k internetu. To je vynikajúce.

To, na čo sa musíme sústrediť a rozvinúť to je, aby vlády správne riadili svoje spektrum. Tu v Európe som počul niekoľko veľmi zaujímavých rozhovorov s eurokomisárkou pre Digitálnu agendu Neelie Kroes a ďalšími, ktorí sa skutočne zameriavajú na spektrum a na zabezpečenie jeho rozvoja tak, že to vreckovým zariadeniam umožní ďalej rásť.

REKLAMA

REKLAMA