Tashi Wangdi: EÚ by mala do Tibetu poslať delegáciu

Európska únia by mala poslať do Tibetu delegáciu, ktorá by preskúmala situáciu, povedal pre EurActiv vyslanec Dalajlámu v Bruseli, Tashi Wangdi.

Tashi Wangdi
Tashi Wangdi, zdroj: Wikipedia

Dalajláma pred nedávnom označil život v Tibete za „peklo na zemi“. Čína rýchlo zareagovala a jeho slová označila za „lži“. No podľa Tashi Wangdiho, ktorý zastupuje Jeho svätosť v Bruseli, je v jeho rodnom regióne pravda „vzácnou komoditou“.

„Čínska verzia príbehu je, že ľudia v Tibete sú šťastní a že bol dosiahnutý veľký pokrok. Tvrdia, že sluhovia boli oslobodení, a tancujú na uliciach, užívajú si slobodný život. My tvrdíme, že to má k pravde ďaleko.“

Podľa Wangdiho by európska delegácia musela mať voľnosť navštíviť ktorékoľvek miesto v Tibete a hovoriť s občanmi bez obmedzení, bez toho, aby bol prítomný čínsky predstaviteľ.

„Chceli by sme, aby ľudia, ktorí hovoria s európskymi politikmi alebo novinármi, neboli potom potrestaní.“

Tibetský predstaviteľ si myslí, že sa európski lídri skutočne snažia prispieť k zlepšeniu situácie. „Robia, čo môžu. Vidíme, že možnosť vplývať na čínsku politiku má svoje obmedzenia. Myslím, že je veľmi dôležité, aby vždy keď sa stretnú s čínskymi lídrami, vyjadrili znepokojenie so situáciou v Tibete a žiadali ich o hľadanie riešenia v rokovaniach.“

Takýto tlak nepovažuje za zbytočný. „Čínski lídri chcú byť videní ako uznávaní a zodpovední ľudia, a chcú byť videní ako niekto s vplyvom na svetovú politiku, no toto (demokracia a ľudské práva) je ich škvrnou. Je veľmi dôležité stále im to pripomínať. Sme si istí, že trvalá snaha prinesie výsledky – možno nie hneď, ale postupne.“

Wangdi tvrdí, že od vypuknutia nepokojov v marci minulého roku sa situácia zhoršuje. Sprísnila sa kontrola informácií a v regióne je viac vojakov. „Od marca minulého roku je jendou z našich požiadaviek voči čínskej vláde, aby pustila do Tibetu pozorovateľov a novinárov, aby sami videli skutočnosť. Sú dve verzie príbehu: čínska verzia a naša verzia – a pravda je niekde tam. No bez možnosti nezávislých strán navštíviť slobodne Tibet, svet nemôže vedieť, čo sa skutočne deje.“

Wangdi priznáva, že v tibetskom hnutí sa v posledných rokoch objavili rozdiely. Mladí aktivisti žiadajú samostatnosť, mainstreamoví lídri hovoria o autonómii ako kompromisnom riešení. Za dôležitú však považuje demokraciu, v ktorej každý môže povedať názor.

Podľa neho však Čína nevstúpila s Tibetom do zmysluplného dialógu, odkedy začali v roku 1979 priame kontakty. „Čínski lídri v nás nikdy nezanechali dojem, že sa skutočne zaujímajú o nájdenie riešenia.“

Podľa Wangdiho sa návrh autonómie, ktorý presadzuje exilová vláda, nesnaží podobať na systém zavedený v Hongkongu, či Severnom Írsku. „Navrhli sme riešenie, ktoré rešpektuje čínsku ústavu. Konzultovali sme s expertmi na čínske právo a tí nám poradili, že to, čo tridsať rokov žiadame, je úplne v zhode s čínskou ústavou… Od Číny žiadame aby implementovala niektoré z ubezpečení, ktoré nám za posledné desaťročia dala.“


Plnú verziu interview nájdete v anglickom jazyku na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA