Transatlantické vzťahy dnes zamestnáva kríza viac ako terorizmus

Vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi ovplyvňuje v súčasnosti najmä ekonomická kríza. Tá dokonca prevažuje nad spoločnými obavami z terorizmu, uviedol v rozhovore pre EurActiv Pavol Demeš, Senior Transatlantic Fellow v German Marshall Fund of the United States v Bratislave. Dodal, že Európania by si mali zároveň uvedomiť, že strategické partnerstvo so Spojenými štátmi nie je navždy dané a nemenné.

Pavol Demeš (menší výrez)
zdroj: TASR
  • Prednedávnom ste prezentovali výsledky prieskumu Transatlantické trendy, ktorý sa tento rok konal už desiaty krát a na Slovensku po ôsmy krát. German Marshall Fund ho začal uskutočňovať  rok po útokoch 11. septembra 2001 s cieľom zistiť názory verejnosti na oboch stranách Atlantiku ohľadom aktuálnych politických a bezpečnostných tém. Čo sa v tomto zmysle podľa Vás za 10 rokov v názoroch ľudí najviac zmenilo?

Za ostatných desať rokov sa vo vzťahoch medzi Európanmi a Američanmi zmenilo veľmi veľa. Bezprostredne po teroristických útokoch Európa vyjadrovala otvorene svoje sympatie voči Amerike a schvaľovala líderstvo USA vo svetových záležitostiach. Po zahájení vojenských  operácií v Afganistane a v Iraku však začali u mnohých Európanoch silnieť pochybnosti a nastal prepad dôvery v americké vodcovstvo.

Ak preskočím desaťročný transatlantický film, tak dnešok je poznamenaný najmä ekonomickou krízou, ktorá prepukla najprv v Spojených štátoch a následne zasiahla i  Európsku úniu. Tohtoročné Transatlantické trendy preto venovali značnú pozornosť práve ekonomickej kríze a zamerali sa na prieskum nálad a reakcie verejnosti na ňu. Ekonomika v súčasnosti prevažuje v USA i EÚ nad bezpečnostnými aspektami, vrátane témy terorizmu, ktoré rezonovali v minulých ročníkoch oveľa výraznejšie.

  • Ako si vysvetľujete, že na Slovensku došlo zo všetkých členov EÚ zapojených do prieskumu  k najvýraznejšiemu poklesu sympatií voči politike Baracka Obamu?

Popularita amerického prezidenta v EÚ i na Slovensku je aj napriek istému poklesu stále veľmi vysoká, podstatne vyššia ako v samotných Spojených štátoch. Jej zvýšený pokles na Slovensku možno pravdepodobne vysvetliť tým, že Slováci citlivejšie vnímajú Spojené štáty  ako krajinu, ktorá spustila ekonomickú krízu.

  • Dá sa práve hospodárskou krízou odôvodniť výsledok prieskumu, podľa ktorého Američania v súčasnosti menia svoj postoj a považujú za kľúčového strategického partnera nie Európu, ale Áziu? A naopak, Európania zotrvali na svojej podpore a Spojené štáty stále uprednostňujú pred ázijskými krajinami. Z čoho podľa Vás vychádza tento prerod a odklon Američanov, ale nie Európanov, smerom k Ázii?

Tento rok v Spojených štátoch vzrastá vnímanie ekonomického a aj bezpečnostného vplyvu Ázie na dianie v ich krajine, predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Súvisí to s to s tým, že Američania si čoraz viac uvedomujú  ekonomický vplyv Číny a Indie, ktoré sa popri Japonsku stávajú novými veľmocami.   Na jednej strane  ČínaIndia predstavujú  veľmi výrazný ekonomický faktor,  na druhej strane krajiny ako Afganistan, či Pakistan patria medzi vážne bezpečnostné výzvy.

Toto zistenie je pre nás, Európanov, dôležité preto, aby sme nežili v  presvedčení, že strategické partnerstvo medzi EÚ a Spojenými štátmi je nemenné. Napriak tomu však medzi Európanmi a Američanmi stále pretrváva vysoký stupeň sympatií. Inými slovami, podľa prieskumu si približne 70 až 75 percent Európanov i Američanov stále myslí, že zdieľame spoločné hodnoty a že sme takpovediac na jednej lodi, v dobrom i v zlom.

  • Čo sa týka, toho, že sme na jednej lodi… Veľkým problémom pre Spojené štáty bolo, že európske krajiny (členovia NATO) začali v čoraz menšej miere (aj vplyvom krízy) investovať do armády. Tým presúvali bremeno ešte viac na USA. Ako toto prispelo k vývoju v transatlantických vzťahov?

Ovplyvnilo ich to vo veľkej miere. Odchádzajúci americký minister obrany Robert Gates mal dokonca na túto tému veľmi kritický prejav. Pripomenul, že síce Európania sú súčasťou Severoatlantickej aliancie, ale v plnení záväzkov neplnia sľuby.

Európski spojenci mnohokrát nedodržali deklarované záväzky v oblasti investovania do bezpečnosti. Pritom aj Spojené štáty sa nachádzajú v krízovej ekonomickej situácii. V Spojených štátoch sa začína objavovať pocit, že Európa podceňuje otázky bezpečnosti.

  • Ako si podľa Vás Slovensko plní v tomto ohľade svoje záväzky? Adekvátne svojim možnostiam?

Odrazím sa od dát. Približne 56 percent obyvateľov Slovenska sa v prieskume vyjadrilo, že NATO je pre našu bezpečnosť dôležité. Pamätáme si však, že pred vstupom do NATO bolo toto číslo podstatne nižšie a bolo potrebné vyvinúť veľa úsilia zo strany slovenských politických elít, aby dôvera v NATO stúpla. Na Slovensku  armáda stále požíva veľkú dôveru a aj skutočnosť, že sa naša krajina zapája do mierových misií, vzbudzuje u ľudí hrdosť. To tiež prispieva k dôvere v NATO. Čo sa týka modernizácie, prebudovávania a výdavkov na armádu v čase krízy ide o veľmi citlivú otázku. Slovensko, podobne ako iné európske krajiny, v tomto ohľadne zaostáva za svojimi sľubmi.  Domnievam sa však, že v rámci ekonomických, či politických možností, nie sme zlým členom NATO.

  • Nevládne na Slovensku skepsa voči NATO a tomu, či sú ešte v týchto časoch vyššie výdavky na obranu potrebné?

Výskumné sondy nenaznačujú, že by na Slovensku došlo k  výraznejšiemu poklesu dôvery v NATO v ostatných rokoch. Veľký prepad medzi obyvateľmi sme zaznamenali len v Turecku, ktoré je začlenené do prieskumu ako člen NATO.  V Turecku je tento prepad za ostatných päť- šesť rokov veľmi badateľný. Len niečo vyše 30 percent dospelej tureckej populácie si dnes myslí, že NATO je dôležité pre ich národnú bezpečnosť. V tomto prípade je to vysvetliteľné práve politickými pohybmi na Blízkom východe a severnej Afrike a zároveň aj neuspokojivým dialógom o členstve v Európskej únii. Turci už začínajú strácať trpezlivosť so západným svetom a premýšľajú nad alternatívami svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

  • Zdá sa aj, že Turecko sa chopilo svojej šance v rámci Arabskej jari a ašpiruje na to, aby sa stalo  jasným lídrom v regióne…

Turecko  je už dnes lídrom v regióne. Je to tiež štát, ktorý výrazne nepostihla ekonomická kríza. Pre porovnanie, v čase, kedy sa Európa zmieta v hospodárskych problémoch, zaznamenala krajina polmesiaca výrazný ekonomický rast. Turecko leží vo veľmi citlivom geopolitickom priestore poznamenanom  konfliktami a hrozbou  terorizmu. A krajina samotná má s terorizmom dlhodobé skúsenosti na svojom vlastnom území. Vzhľadom na tieto faktory je v prípade Turecka možno vidieť  zvýšenú guráž výraznejšieho učinkovania v medzinárodnej aréne.

  • Dá sa to nazvať zvýšenou tureckou hrdosťou?

Turci sú hrdí aj keď sú v kríze, aj keď sú mimo nej (úsmev). Je to jednoducho krajina, ktorá má približne 80 miliónov ľudí a svoju  jasnú identitu a ťah na bránu. U tureckých elít i obyvateľstva možno sledovať zvýšenú nasrdenosť na Európsku úniu, ktorá rokuje o ich pridružení príliš dlho. Viaceré signály ktoré prichádzajú od významných európskych lídrov nasvedčujú, že Turecko je v  integračnom úsilí odsúvané.

  • Tento rok ste do Transatlantických trendov po prvý raz zaradili aj otázky ohľadom Líbye. Operácia tam bola špecifická v tom, že bola v rámci NATO vedená skôr európskymi krajinami. Je teda možné, že v tomto prípade išlo aj o utlmenie obáv Spojených štátov z toho, že sú stále oni tým ťahúňom?

Intervencia v Líbyi bola neočakávaná operácia medzinárodného spoločenstva, tak ako bola neočakávaná takzvaná Arabská jar. A práve preto sme tento rok zaradili aj túto otázku, kedy sme sa pýtali ľudí, či schvaľujú medzinárodnú operáciu, ktorá mala vojnový charakter. Ukázalo sa, že slovenská verejnosť je veľmi citlivá na tento druh intervencie a len približne 30 percent ľudí schvaľovalo túto operáciu.  Ak sa pýtate, či to vnieslo nové tóny do transatlantických vzťahov, alebo sebadôvery Európy, možno na základe analýz povedať, že áno.  Európske krajiny, ktoré boli priamo zaangažované do vojnových operácií a  pomohli vyriešiť krutú občiansku vojnu  si vyslúžili uznanie Spojených štátov, ktoré boli v tejto intervencii skôr v úlohe podpornej.

  • Plánujete v Transatlantických trendoch pokračovať i v budúcnosti?

Áno. Pre German Marshall Fund je to jeden z kĺúčových projektov, ktorý má veľký význam pre politikov, diplomatov, výskumníkov, žurnalistov, ale i širokú verejnosť. Umožňuje zisťovať postoje verejnosti k veľkým témam dneška, porovnávať jednotlivé krajiny, ale aj trendy vývoja. Som rád, že Slovensko je jedným z dvanástich štátov EÚ a popri Poľsku, Rumunsku a Bulharsku jedným zo štyroch štátov strednej a východnej Európy zaradených do tohto každoročného výskumu. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako politická a ekonomická kríza, ktorá otriasa základmi transatlantického priestoru ovplyvní  budúcoročné vysledky.

REKLAMA

REKLAMA