Ušetrí sa len na hlbokej spolupráci

Za hospodárskej krízy, ktorej koniec je v nedohľadne, je jediný model ako ušetriť a ako si posilniť ozbrojené sily spolupráca, hovorí riaditeľ pre zahraničnú politiku a obranu v londýnskom think-tanku Centre for European Reform a člen Správnej rady Slovenskej atlantickej komisie.

Tomáš Valášek
Zdroj: SAC

Prečo sa vlastne hovorí o spolupráci v oblasti obrany a bezpečnosti medzi členmi Vyšehradskej štvorky?

Dôvod je veľmi jednoduchý. Lebo nie sú peniaze na obranu. Kvôli ekonomickej kríze sa škrtajú rozpočty všade. Slovenská realita sú škrty na úrovni 20 – 30 percent, a to sme na tom ešte stále lepšie ako niektoré iné krajiny. V Lotyšsku sa škrtalo doslova o 50 percent z roka na rok. Všetky krajiny majú ten istý problém. Zároveň platí, že riziká a krízy na našich hraniciach sa skôr šíria, takže si nemôžeme dovoliť zobrať si nejakú dovolenku, prestávku a  obranu neriešiť. Musí nás trápiť, či je NATO zdravé a či máme spôsobilosti. Bohužiaľ za situácie keď výhľad na zlepšenie ekonomickej krízy nehrozí, je jediný nápad a model ako ušetriť a ako si posilniť ozbrojené sily spolupráca. Je pravda, že sa tam dá toho veľa urobiť. Máme v rámci Európskej únie, v rámci NATO, ešte veľmi veľkú zbytočnú kapacitu. Máme napríklad príliš veľa vojenských univerzít. Asi 99 % všetkých nasadení sily sú dnes v rámci NATO, čo v praxi znamenám, že používame tie isté doktríny a metódy. Napriek tomu každá krajina má svoju vlastnú univerzitu, ktorá vyučuje vo svojom vlastnom jazyku, čo je úplne v kontraste s tým, ako ozbrojené sily používame. Priestor na spoluprácu tu je a o tom sa rozprávame aj s Českou republikou, aspoň v zmysle zlúčenia alebo či rozšírenia spolupráce medzi univerzitami. Ak sa tam ušetria peniaze, môžu sa potom investovať do nákupu novej techniky, pretože nové peniaze zo štátnych rozpočtov najbližšie roky nehrozia. V tom zamiešala karty kríza.

Môžete trochu viac rozvinúť v čom by mohla Slovenská republika prispieť do tejto spolupráce?

Naša úloha je jasná. Prvá je ísť príkladom a na tom už úspešne pracujeme. Rozhovory o zblížení a spolupráci sú hlavne s Čechmi veľmi dobre rozbehnuté. Rozprávame sa o konkrétnych veciach. Popri školstve je to napríklad aj letectvo. Ideme príkladom mnohým iným krajinám v strednej Európe. V mnohom sme ďalej oproti krajinám v regióne. Ten druhý spôsob je širší. Vieme totiž svoje vlastné skúsenosti a svoje vlastné postrehy aj „predať“ na pôde NATO. Mnohé krajiny sa stretávajú s problémami, s akými sa stretávame aj my a Česi. Či už strach zo straty suverenity alebo otázka, či niečo nebude stáť viac v krátkodobom horizonte predtým než sa podarí ušetriť v dlhodobom horizonte. To sú všetko otázky, s ktorými sa stretávajú aj ostatné krajiny NATO. Jedna z vecí, ktoré vieme urobiť, okrem toho, že sami ideme príkladom, je, že sa o nadobudnuté skúsenosti potom podelíme v NATO. Vieme to „predať“ aj v zmysle, že ide o náš príspevok do NATO. Povieme: „Toto všetko sme sa naučili, toto všetko sme si vyskúšali, toto nám zlyhalo, tu nám to nefungovalo, ale tu nám to fungovalo geniálne a možno sa to bude hodiť aj Vám.“ Takýmto vzájomným učením sa potom celá aliancia posúva ďalej.

Vieme dnes povedať v číslach koľko sa týmto spôsobom môže ušetriť?

Nevieme. Nie je to alibizmus, ale má to úplne konkrétny dôvod. Koľko sa podarí ušetriť záleží napríklad veľmi od toho, ako veľmi hlboká spolupráca to bude. Dá sa robiť spolupráca len pre spoluprácu, vo formálnom zmysle vyslovene len pre politický imidž. Potom sa nič neušetrí. Tie ozajstné úspory ležia v naozaj hlbokej spolupráci. Krajiny sa rozhodnú spolupracovať nie len v oblasti školstva, ale skutočne vytvoriť jedno zariadenie na základe čoho potom môžu zrušiť zariadenie v danej krajine alebo aspoň zredukovať kapacity. Toto sú však veľmi politicky citlivé záležitosti. Musí sa vopred prediskutovať, že krajina A zavrie toto zariadenie, tak potom krajina B bude musieť zavrieť niečo iné, nech sú aj politické následky rovnomerne rozdelené. To sú všetko citlivé diskusie, ktoré stále prebiehajú. Keďže stále prebiehajú a neviem ako dopadnú, nedá sa presne predpovedať, koľko sa ušetrí. Avšak platí pravidlo, že len v tej hlbokej spolupráci, kde sa zatvárajú a zlučujú zariadenia, tak tam sa dá ušetriť najviac.

O čo ide v projekte expertnej skupiny DAV4?

Nápad jednoduchý. Krajiny V4 majú často spoločnú techniku, sú to susedia, a ak bude niekto s niekým v rámci Európy spolupracovať, tak to budú malé skupinky, susedia, tak ako krajiny V4. Skúmame teda na expertnej úrovni, čo je možné, aké sú prekážky, kde sa dá ušetriť a snažíme sa trošku dotlačiť aj politickú úroveň do toho, aby začala brať obrannú spoluprácu vo V4 vážne.

Pozadie

Rozhovor vznikol na "Stredoeurópskom strategickom fóre Chateau Béla," ktoré 10.-11.12 zorganizovala Slovenská atlantická komisia. Na stretnutí sa zišli popredné osobnosti zahraničnopolitickej a bezpečnostnej komunity krajín V4, Nemecka a USA. Fórum sa okrem iného venovalo aj trendu škrtania obranných rozpočtov.

REKLAMA

REKLAMA