Útok na Charlie Hebdo bol útokom na Európu

Európski predstavitelia premeškali príležitosť, ako prehovoriť k svojim občanom. Piotr M. Kaczyński v rozhovore s EurActiv.cz hovorí, že bol prekvapený ako málo pozornosti venovali médiá vyjadreniam Donalda Tuska či Jeana-Clauda Junckera.

Piotr M. Kaczyński
Piotr M. Kaczyński

Krátko po útoku na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo ste na svojom twitterovom účte uviedli, že tento útok nepovedie k stretu civilizácii, ale v jeho dôsledku môžeme počítať so zvýšenou aktivitou extrémistov. Čo ste tým mysleli?

Žijeme vo svete, kde sú nestabilita a terorizmus prítomné a neustále sa šíria. Globalizovaný svet je úzko prepojený a sú tu oblasti, ako Irak alebo Sýria, ktoré prechádzajú veľmi neistým obdobím. Nejedná sa však o „svätú vojnu“, ktorú by si niektorí teroristi či extrémisti želali.

V súvislosti s útokmi na Charlie Hebdo sa v Európe a USA zhromaždili tisícky ľudí, aby si uctili pamiatku obetí. Vystupovali na obranu slobody prejavu a mnohí z nich boli moslimovia. Vraveli, že útočníci, ktorí tieto činy spáchali, uctievajú satana a nie boha.

Rovnako ako na streľbu v redakcii Charlie Hebdo, teda ako na zlo, by sme sa mali pozerať aj na útoky, ktoré mali za cieľ francúzske mešity. V európskej spoločnosti nie je miesto pre násilný extrémizmus. Demokracia je systém, ktorý víta všetky názory. Môže sa o nich debatovať, môžu sa vymieňať, ale v mieri. Násilie je vylúčené. To bol dôvod, prečo som sa rozhodol pre tento tweet. Nie je to stret civilizácií, ale boj proti extrémizmu.

Útok na Charlie Hebdo, ktorý na svojich stránkach publikoval satiru na adresu islamu, vyvolal rasistické reakcie. Zároveň sa ale na sociálnych sieťach objavovali názory, ktoré varovali pred tým, že nie každý moslim musí byť terorista. Moslimským organizáciám v Európe sa tiež v minulosti často krát vyčítalo, že sa od násilia, ktoré páchajú islamisti, nedostatočne dištancujú. Myslíte si, že sa to teraz môže ukázať ako problém? Ako by podľa vás mali tieto organizácie ideálne zareagovať?

Nepovažujem sa za experta na európske moslimské komunity. Nepoznám ich, takže budem hovoriť iba zo svojho pohľadu. Musíme si uvedomiť, že tieto komunity sú v Európe do značnej miery dezintegrované. Môžeme ich porovnať  s protestantskými komunitami, ktoré nemajú žiadny centralizovaný orgán moci. V moslimských komunitách sa ale vedú debaty a je dôležité venovať im  pozornosť a zaoberať sa s nimi. Medzi ľuďmi, ktorí v týchto dňoch vystúpili na obranu Francúzska a demokracie proti násiliu, sú aj moslimovia.

Je tu ale iný aspekt, na ktorý by som rád poukázal. Súvisí s výrokmi tureckého ministra zahraničných vecí, ktorý vyjadril obavy, že zabíjanie v Charlie Hebdo môže ešte viac posilniť protiislamské postoje.

Je veľmi jednoduché byť zaujatý. Dôležité je, aby boli oba extrémistické pohľady odmietnuté komunitami, ku ktorým sa protagonisti hlásia. Násilie, nech už má pôvod kdekoľvek , by malo byť kritizované a rázne odmietnuté.

Európski politici teroristický útok na redakciu francúzskeho satirického magazínu odsúdili. Vo svojich ďalších tweetoch ste kritizovali média za to, že predsedovi Európskej rady Tuskovi, šéfovi Európskej komisie Junckerovi a tiež vysokej predstaviteľke pre zahraničnú politiku Mogheriniovej nevenujú dostatok pozornosti. Prečo nedostali priestor?

V počiatočných reakciách sme mohli v médiách vidieť vyjadrenia národných politikov, Angely Merkelovej, Davida Camerona, Baracka Obamu, a to predovšetkým z ich uhla pohľadu. Niektoré výroky spomínali Francúzsko ako obeť. S tým musím nesúhlasiť, nakoľko útok na Charlie Hebdo bol plánovaný útok nielen na Francúzsko, ale tiež na základné európske hodnoty a slobodu prejavu. Mohlo sa to stať kdekoľvek.

Páčil sa mi preto výrok pána Junckera. V ňom uviedol, že to, čo sa stalo vo Francúzsku, bol útok na Európanov. Takú perspektívu potrebujeme, potrebujme európskou jednotu. Bol som skutočne prekvapený, že európske média, s výnimkou predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, nezverejňovali výroky predných európskych lídrov. Povedal by som, že európski predstavitelia premeškali príležitosť, ako prehovoriť k Európanom.

Pozrime sa na dlhodobé následky spomínaného útoku. Útočníci v Alláhovom mene zabili novinárov. Médiá a sociálne siete boli následne plné rasistických vyhlásení na adresu islamu a imigrantov. To je presne to, čo by extrémistické strany vo Francúzsku mohlo posilniť. Ako sa udalosti prejavia na výsledkoch prezidentských volieb, ktoré vo Francúzsku prebehnú v roku 2017?

Na hodnotenie je ešte celkom skoro. Francúzsko je teraz otrasené a uvidíme, ako sa situácia zmení, až sa zotaví. Na iných prípadoch v iných častiach sveta sme mohli vidieť, že sa bezprostredne po danej udalosti zmení len veľmi málo.

Vo Francúzsku môže z tejto situácie vyťažiť ktokoľvek. V krízových situáciách sa populácia väčšinou prikloní na stranu vodcov. Súčasná situácia by preto mohla zahrať do kariet prezidentovi Hollandovi, a podpora Marine Le Penovej tak prejde skúškou.

Keď sa pozrieme do Nemecka, ktoré je iba cez hranicu, tam voči radikálnemu protiislamsky zameranému hnutiu Pegida vyvstávajú oponenti, ktorí sú čoraz silnejší. Rovnaká situácia môže nastať aj v prípade Francúzska a Marine Le Penová môže prezidentské voľby rovnako vyhrať ako prehrať.

Najväčšia výzva ale podľa môjho názoru stojí pred politickou stranou UMP. Strana musí prísť s politikou, ktorá sa bude len veľmi málo líšiť od vládneho kurzu, ale zároveň sa bude dištancovať od Marine Le Penovej.

EurActiv.cz

Pozadie

Piotr M. Kaczyński vyučuje na Európskom inštitúte verejnej správy (EIPA) v Maastrichte. Spolupracuje aj s pražským think-tankom EUROPEUM.

REKLAMA

REKLAMA