V Afrike zlyhajú tri zo štyroch rozvojových projektov

Ak sa rozvojová pomoc riadi zvonka, v Afrike končia neúspechom tri rozvojové projekty zo štyroch. Potvrdzuje to rokmi nadobudnutá skúsenosť. Pre EurActiv.de to povedal nemecký diplomat so sedemnásťročnými skúsenosťami z pôsobenia v Afrike.

Volker Seitz
Zdroj: Volker Seitz

EÚ sa vo svojej „Agende pre zmenu“ zameriava na zlepšenie rozvojovej pomoci pomocou strategických prístupov k znižovaniu  chudoby. Eurokomisár pre rozvojovú pomoc, Andris Piebalgs, tvrdí, že rozvojová pomoc bude „strategickejšia, lepšie cielená, a viac orientovaná na výsledok“. Čo si myslíte o jeho snahe?

Voči rozvojovej pomoci, najmä tej v Afrike, nie som kritický len preto, že nie je dostatočne úspešná, ale preto, že sa peniaze určené na rozvojovú pomoc často použijú len na udržanie systému v danej krajine. založenom na rodinkárstve a protekcionizme. 

Úplne nový prístup by bol sprístupniť na internete všetky informácie o každom jednom projekte, vrátane ekonomického účelu, nákladov, a tiež výsledkov v krajine. Miestne súkromné médiá dnes k takýmto informáciám nemajú prístup. Mohli by projekty pozorne sledovať a všetky zúčastnené osoby by mohli sprostredkovať svoje pozorovania a názory. Zaistilo by sa tým, že verejné orgány sa budú venovať želaniam, potrebám, iniciatívam a myšlienkam obyvateľov a urobia všetko preto, aby ich naplnili. Ide o kľúčovú vec pre samostatnosť a participáciu krajín a ich obyvateľov.  

Organizácie, ktoré poskytujú pomoc, by mali byť omnoho lepšie kontrolovateľné a transparentné. Len tak sa bude dať hovoriť o spolupráci pri rozvojovej pomoci a nie o pomoci samotnej.

„Ak dnešná rozvojová pomoc obmedzuje nezávislé konanie a povzbudzuje ľudí, aby čakali na pomoc zvonka, tak má je škodlivá,“ tvrdí to profesor Franz Nuscheler. Navyše v týchto prípadoch vlády záväzne sľubujú, že budú bojovať proti korupcii a donorské krajiny sa tvária, že týmto sľubom veria. Rozvojová pomoc môže byť uveriteľná iba ak je motivovaná presvedčením, alebo prinajmenšom skutočným porozumením. Tí, ktorí chcú Afrike skutočne pomôcť, by mali podporiť rozvoj ľudského potenciálu, ktorý vyplýva z úžasnej diverzity Afriky.

Keď vezmeme do úvahy obmedzený rozpočet a zložité rokovania o rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020, nemyslíte si, že diskusia o rozvojovej pomoci je až príliš zameraná na požiadavku stále väčšieho a väčšieho objemu prostriedkov?

Nevidím žiaden zmysel najprv rokovať o výške prostriedkov a až následne diskutovať o projektoch, na ktoré sa majú prostriedky neskôr minúť. Najhoršia vec na týchto debatách je, že sa točia okolo množstva financií, a tie podnecujú nešťastnú myšlienku, že viac peňazí vedie k lepším výsledkom a väčšiemu rozvoju.

Skúsenosti z minulých dekád ukázali, že rozvojová pomoc nemôže byť riadená zvonka. Lenže toto nikto neprizná. Neexistujú žiadne presvedčivé argumenty pre poskytovanie stále väčšieho množstva peňazí, pokiaľ podnet na poskytnutie pomoci nevychádza zo samotných krajín. Namiesto pýtania viac a viac peňazí, by bolo zmysluplnejšie úprimne a nezávisle posúdiť vhodnosť a správnosť početných rozvojových prostriedkov (len samotné Nemecko minie každoročne 6,5 miliárd eur na bilaterálnu pomoc), ktoré sú už v hre.

Nebolo by dôležité vedieť, prečo sa v Afrike nevydaria tri zo štyroch rozvojových projektov? Ak to nebudeme nakoniec schopní objektívne zhodnotiť, naďalej bude prevládať pasívny prístup a úzka, finančne privilegovaná skupina. V mnohých častiach Afriky chýbajú pre spoločnosť prospešné aktivity a skutočné kontrolné orgány, ktoré monitorujú reprezentatívne demokratické štruktúry. Nerobí sa žiadne prehodnotenie koncepcií, pretože chýbajú štúdie dôsledkov rozvojovej pomoci, ktorá bola vysielaná celé dekády. Existuje tendencia prehliadať fakt, že takmer všetky projekty, ktoré začali s vonkajšou podporu iného štátu, alebo súkromných zdrojov, skončia v momente, keď sa vyčerpá zahraničná podpora.

V podstate tvrdíte, že manažment kvality je v sektore rozvojovej pomoc neznámy pojem. Prečo?

Manažment kvality vnímam tak, že ak má zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, musí zahŕňať aj vypracovanie analýz pochybení a hodnotenie dopadov. Ak použijete „archív zlyhaní“, ako som to nazval v knihe, tak analýza musí, mimo iné, vyústiť do zmien v metódach. Väčší dôraz sa musí klásť na zavádzanie prechodných fáz, ktoré sa dajú monitorovať a ktoré sú prepojené s nemeckými a európskymi programami rozvojovej pomoci. V ktoromkoľvek stupni musí byť jasný následok, že ak sa ciele nedosiahnu, tak štáty v najhoršom od rozvojovej pomoci ustúpia.  

Mali by sme sa vyhnúť spôsobom, ktoré neumožňujú takúto kontrolu. Dôležité je neustále rozvíjať vlastný prístup a metódy, a neustále ich podrobovať otázkam. Charita neodstráni zakorenené príčiny chudoby. Rozvojové organizácie sa príliš sústredia na sociálnu podporu a majú protirastový a protipodnikateľský postoj. Pred tým, ako vôbec začneme hovoriť o navýšení rozvojovej pomoci, mali by sme sa sústrediť na opatrenia, ktoré majú skutočný efekt.

Ako hodnotíte úlohu a prácu rozvojových organizácií?

Žiadna organizácia nemôže odpovedať na otázku, kedy sa má v krajine zastaviť rozvojová pomoc. Samozrejme, túto otázku si nikto nechce položiť. Rovnako ani spolkové ministerstvo pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Celková kontrola rozvojovej politiky je nerozvinutá, pretože väčšina organizácií, ktoré poskytujú pomoc, sa sama neustále kontroluje a z tejto pomoci aj žije. Zamestnanci rozvojových organizácií majú hlavný záujem zotrvať v sektore rozvojovej pomoci do konca svojho pracovného života. Pracovné miesta zamestnancov závisia na pokračovaní projektov rozvojovej pomoci. Takže nemajú žiaden záujem zbaliť si veci a odísť. 

Z mojej skúsenosti vyplýva, že peniaze nie sú to, čo rozvojovým organizáciám v Afrike chýba. I keď sa konštruktívne využiť prílev nie je veľa. Africké vlády a oblasť rozvojovej pomoci by sa mali hodnotiť podľa dosiahnutých výsledkov, nie podľa sľubov.

V Afrike je stále priveľa ľudí – rozhodovateľov- ktorí sú mimo realitu mizerných životov svojich spoluobčanov, charakteristických ponížením, extrémnou chudobou a ťažkou prácou. Namiesto podpory všeobecného blaha konajú mocenské elity podľa vlastných záujmov. Preto nie sú peniaze zo surovín investované do solídnych ciest, dodávok energie a vody, poľnohospodárstva a čistoty miest. Aj v bohatých krajinách ako je Kongo, Gabon, Rovníková Guinea, Angola alebo Nigéria žije väčšina ľudí v extrémnej chudobe. Tieto investície sa zvyknú dávať na starosť rozvinutým krajinám a my sa tejto hry zúčastňujeme.  

Akú úlohu hrajú Miléniové rozvojové ciele? Majú ešte význam?

Miléniové rozvojové ciele hrajú dôležitú úlohu v prípade mobilizovania verejnosti na venovanie stále vyššej sumy peňazí. Je dôležité, aby sa nakoniec oficiálne priznalo, že rozvojové ciele boli počas definovania Miléniových rozvojových cieľov, v septembri v roku 2000, neprimerane naformulované a preto nedostatočné. Princíp dobrej správy a ani rešpektovanie ľudských práv neboli stanovené za jeden z cieľov. 

Kto dnes ale bude viesť polemiku o fakte, že odporúčania pre rozvoj spravodlivejšej spoločnosti boli zmietnuté, samozrejme, z politických dôvodov? Všetci odborníci mohli už vtedy predvídať, že ciele stanovené pre rok 2015 sa z veľkej časti dosiahnu len ťažko. Preto vznikli návrhy pre „agendu po roku 2015“. Napríklad otázka narábania s vodou bola stanovená ako záväzný cieľ v roku 2000, aby znížila počet ľudí bez prístupu k pitnej vode do polovice roka 2015. Tento cieľ sa napĺňa všade na svete, len nie v Afrike.   

Čo sa týka najzákladnejšieho hygienického vybavenia, tam je situácia ešte horšia. Sektor vody má takmer všade v Afrike len malú politickú prioritu. Nestačí naformulovať dlhodobé ciele a nemať plán na ich realizáciu. Zahraničná pomoc takmer vždy podkopáva úsilie krajín, do ktorých smeruje, aby si samé pomáhali. Nie je úplnejasne povedané, že cieľom pomoci je umožniť jej prijímateľom, aby si sami pomohli, a zároveň, že tento stav nebude trvať večne. Tlak na krajiny vziať záležitosti do vlastných rúk je veľmi malý.  

Aké sú vaše návrhy pre nemeckú vládu v oblasti rozvojovej pomoci?

Mnohé africké krajiny vnímajú požiadavku na boj proti korupcii najmä ako narušenie ich vnútorných a politicky citlivých záležitostí. Očakávajú od nás, že nebudeme narúšať stav hojnosti mocenských elít tým, že im budeme klásť nevhodné otázky o blahobyte ich ľudí. Nevyžadujeme od afrických vlád to, čo berieme za samozrejmosť od našich vlád. V prvom rade musíme dbať na to, aby vedeli, že dobrá vláda, predovšetkým znamená, že nezanedbávate vlastných občanov. Krajiny v Afrike pravidelne súhlasia s reformami, pričom nikdy nemajú úmysel ich realizovať. A každá jedna kritika je vnímaná ako deštruktívna.  

Nedočkavo robíme ústupky, možno preto, že potrebujeme ich hlasy v medzinárodných komisiách. Fakt, že európske vlády mnohé roky tolerovali autoritárske režimy v Afrike, sa obráti proti nám. A nebude to oveľa skôr predtým, ako o sebe dajú počuť nahnevaní, frustrovaní a tí, ktorí chcú skutočnú zmenu. Už teraz majú plné zuby hláv štátov a vlád, ktoré sú zodpovedné za rozpredaj poľnohospodárstva a pokles úrovne zdravotníctva a vzdelávacích systémov.

Krajiny EÚ sú pozoruhodne zdržanlivé voči porušovaniu ľudských práv v mnohých krajinách na africkom kontinente. No časy sa menia aj pre afrických samovládcov. Ich činy sú čoraz viac viditeľné a podliehajú kontrole, najmä vďaka novým médiám. Všetko sa skôr alebo neskôr zverejní. Iba krajiny, ktoré urobili evidentne všetko, čo je v ich silách, aby riešili svoje problémy, by mali požívať zahraničnú solidaritu. Iba tak sa dá dospieť k dočasnej rozvojovej pomoci.

O Senegale, Nigérii a Guiney má zmysel byť optimistický. Hlavne Macky Sall, ktorého zvolili v marci v roku 2012 za prezidenta Senegalu, sa javí byť tým, kto má pre Senegalčanov plán a dôvod na optimizmus. Na Sallovej súkromnej stránke mackymetre.com môžu ľudia od 17. januára 2013 hodnotiť politiku jeho vlády. V Nigérii a Guiney, sa veci takisto môžu otočiť lepším smerom, ak sa podarí skončiť s početnými ukážkami politickej (ne)kultúry. Tieto krajiny by mali dostať väčšiu podporu.

A čo môžeme urobiť my? Najúčinnejšia pomoc je podporiť vzdelanie a ekonomiku. Lepšie rozdelenie miliárd eur európskej a nemeckej pomoci by sa mohlo premeniť na skutky. Pomoc ľuďom pri príprave podnikateľských plánov môže poslúžiť rozšíreniu súkromného podnikania a vytváraniu pracovných miest. Pôžičky môžu priniesť výstavbu tovární na konzervy, mydlá alebo cement. Práca môže ľudí vymaniť z chudoby.  

V Kamerune sa tony zeleniny exportujú do Francúzska, kde sú nakladajú do konzerv. Prečo nemôže byť zelenina spracovaná a naložená do konzerv v Afrike?

Prečítajte si originál rozhovoru v nemčine: Weshalb gehen drei Viertel aller Entwicklungsprojekte in Afrika schief?

Pozadie

Od roku 1965 do roku 2008 slúžil Volker Seitz na rôznych pozíciách na nemeckom ministerstve zahraničných vecí, vrátane zastúpenia pri EÚ, a na zastúpeniach v niekoľkých afrických krajinách. Od roku 2004 do jeho odchodu do dôchodku v roku 2008 bol riaditeľom ambasády v kamerunskom Yaoundé. Je autorom knihy Afrika wird armregiert oder Wie man Afrika wirklich helfen kann (Bieda vlády v Afrike alebo ako Afrike skutočne pomôcť). Zhováral sa s ním redaktor nemeckého EurActiv.de Daniel Toast.

REKLAMA

REKLAMA