Východná Európa žiada férové zastúpenie v Európskej zahraničnej službe

Premiéri krajín V4 prijali spoločný dokument, ktorý vyzýva k spravodlivému zastúpeniu nových členských krajín v štruktúrach novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. V rozhovore pre EurActiv to prezradil stály zástupca Slovenska pri EÚ, veľvyslanec Ivan Korčok.

Ivan Korcok I.
http://euractiv.sk

S Ivanom Korčokom sa rozprával Georgi Gotev.

Vaša krajina je členom V4 a vo štvrtok sa koná mini summit, na ktorom sa zúčastní aj predseda Komisie José Manuel Barroso. Viete nám priblížiť, o akých záležitostiach sa bude diskutovať?

Rovnako ako iné zoskupenia, aj my sme už zaviedli tradíciu stretávania sa pred summitmi Európskej rady. A sme veľmi radi, že sa teraz stretneme s predsedom Komisie. Očakávame, že sa zameriame najmä na otázky, ktoré sú predmetom summitu ako ekonomika a samozrejme stratégia EÚ 2020, ktorá má pre nás všetkých veľký význam. Toto budú témy rozhovorov.

Niektoré krajiny ako Francúzsko či Nemecko nie sú z týchto stretnutí V4 práve nadšené…

Nuž, stále zdôrazňujem, že my nie sme politický blok. Nie sme si vedomí týchto obáv, hoci sa z času na čas vyroja. Nikto ale neskúma dôležitosť spolupráce medzi Francúzskom a Nemeckom. My sme veľmi otvorení, postupujeme transparentne a ešte raz, sú tu aj ďalšie zoskupenia, ako Benelux, ktoré si vymieňajú svoje názory a predstavy. Pretože máme niekoľko postojov, ktoré nás spájajú…

A mnoho zhodných záujmov. Napríklad, v rámci EÚ 2020 sa zdá, že jednou z priorít V4 je vaša obava ohľadne adresovania boja proti chudobe podľa návrhu Komisie. Zjavne by ste boli radi, aby sa nahradil cieľom kohézie.

Nikto nemá problém s cieľom, ktorý sa zameriava na zlepšenie sociálnej dimenzie. Aj predseda Barroso povedal, „ako môžete svojich voličov zaujať stratégiou, pokiaľ nie je jeden z jej cieľov silne orientovaný na sociálny rozmer?“ Ale našou otázkou a pochybnosťou je, že situácia v rôznych krajinách je v otázke chudoby veľmi, veľmi odlišná. Zoberme si príklad Slovenska: podľa Eurostat a oficiálnych štatistík sme štvrtou najlepšie pôsobiacou krajinou, čo sa otázky miery chudoby týka.

Ale platy nie sú veľmi vysoké.

Presne. Takže porovnávanie je veľmi relatívne, a to je prvý bod. Po druhé, my vidíme alebo vnímame hlavný cieľ tejto stratégie ako vygenerovanie ekonomického rastu. Pretože iba pomocou toho môžeme financovať sociálny model. Takže zníženie miery chudoby je skôr výsledkom stratégie ako jeden z jeho nástrojov.

Nebola to skupina sociálnych demokratov [v Parlamente], ktorá žiadala tento cieľ ohľadne chudoby?

Možno, neviem. Ale reálne vidíme, že Komisia za to bojuje. Napokon, v otázke obsahu je to iniciatíva Komisie. Nemáme nič proti sociálne orientovaným cieľom, ale jej výsledkom by mala byť variovaná situácia v rôznych krajinách?

Myslíte si, že pána Barrosa presvedčíte, aby zaviedol cieľ ohľadne kohézie?

Myslím, že problémom je aj to, že jednoducho nemáte dosť času na prediskutovanie. Zaväzujeme sa k stratégii, ktorá určuje naše smerovanie na desať rokov. Prakticky sme však nemali čas, aby sme ju dostatočne prerokovali, prediskutovali s hráčmi na národnej úrovni.

Nie je to smiešne? Hovoríme tu o desaťročnej stratégii, ale krajiny mali tri týždne na to, aby prišli s nejakou pozíciou…

Toto je problém, na ktorý neustále poukazujeme. Nie je to pre dobro diskusie, ale ako môžete vytvoriť politické vlastníctvo? A preto veľmi podporujeme predstavu predsedu Európskej rady Van Rompuya a predsedu Komisie Barrosa. Tí hovoria, že potrebujeme prístup zhora-nadol, kde zapojíme premiérov, že oni sú vlastníkmi. Ale ako môžu byť vlastníkmi, pokiaľ nemali čas to prerokovať na národnej úrovni?

Čo hovoríte o cieli vyčleniť 3 percentá HDP na výskum a vývoj? To sa zdá byť pre Slovensko problém.

Samozrejme by sme na ten cieľ chceli vyčleniť viac prostriedkov. Kde vidíme problém je, že sa predpokladá použitie nielen verejných a štátnych prostriedkov, ale aj súkromných. Ako štát vytvárate podmienky tak, že súkromný sektor je viac ochotný sa zapojiť do výskumu a vývoja. Toto však môžete len ťažko významne ovplyvniť. Po druhé, pri cieli ohľadne výskumu a vývoja tvrdíme, že by nemal byť orientovaný na vstup, teda výdavky tri percentá, ale výstup- a to v tom zmysle, že na raste ekonomiky vidíte, čo ste investovali do výskumu a vývoja.

Je to tiež otázka absorpcie. Pre niektoré krajiny je ťažké skočiť na tri percentá, keď nie sú na absorpciu takýchto prostriedkov pripravené…

Presne, a v rozličných krajinách je odlišný výstup pre výskum a vývoj. Ale v základe, nepotrebujete žiadneho slovenského politika presviedčať o tom, aby vyčlenil viac prostriedkov.

Pri ďalšej oblasti, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, východoeurópske krajiny vo všeobecnosti volali po zavedení geografickej kvóty v náborovom procese. Obávajú sa teda, že budú nedostatočne zastúpené. Višehradská skupina v tomto ohľade vydala spoločný dokument…

Skutočne sme vytvorili Višehradský dokument o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Jednou z hlavných vecí, za ktoré bojujeme, je, aby tam bolo zmysluplné zastúpenie nových členských štátov. Chceme sa vyhnúť tomu, aby sme sa dostali do situácie, kedy budeme mať pochybnosti, že je to naša služba. Samozrejme to potrvá, kým služby vznikne a bude v prevádzke. Musíme však vidieť jasné smerovanie k tomuto cieľu a že je garantované delené vlastníctvo členských štátov v tejto službe.

Koľko Slovákov má vysokú pozíciu v Komisii? Koľko generálnych tajomníkov máte?

Žiadneho. Ani jediného. Krajiny, ktoré nedávno vstúpili, dostali preferenčnú kvótu. Tú sme dokonale splnili, ale nemáme generálneho tajomníka.

A toto je päť rokov po vstupe? Je to sklamanie?

Je to skutočne sklamanie.

A nechcete, aby sa toto opakovalo v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť?

Nechceme to, a samozrejme súhlasíme s tým, že tieto pozície sa budú rozdeľovať podľa zásluh. Nechceme mať umelú službu, ktorá bude fungovať na báze kvót. Chceme efektívnu službu, ktorá sa skladá z tých najlepších ľudí. Myslíme si, že týchto ľudí máme. Samozrejme, Slovensko chce prispieť v tých oblastiach, kde máme skúsenosti. Ako napríklad východné partnerstvo, či Balkán.

Stačí na to, aby sme mali silnú európsku zahraničnú politiku to, že budeme mať funkčnú službu?

Je to rozhodne niečo, čo by malo pomôcť implementovať a vykonávať politiku. Som však presvedčený, že hlavným ohniskom našej zahraničnej politiky je stále Rada pre zahraničné veci. A úlohou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá je výkonnou službou- nie inštitúciou ani politickým orgánom- je asistovať Vysokej predstaviteľke v uplatňovaní zahraničnej politiky. Služby je nástroj, nie cieľom a neznižuje to tlak na nás všetkých, aby sme v Rade zaujali odvážne stanovisko.

REKLAMA

REKLAMA