Za múrmi Kremľa sa sankciám nik nesmeje

Oddelenie politickej časti Asociačnej dohody a jej skorý podpis boli ústretovým krokom voči dočasnej ukrajinskej vláde, vraví eurokomisár Füle. EÚ mala neustále snahy konzultovať dopady asociačnej dohody aj s Moskvou. Zásah ruských vojakov na Kryme úniu aj napriek náznakom prekvapil.

Štefan Füle
http://euractiv.sk

Komisár EÚ pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle poskytol 31. 3. rozhovor pre EurActiv.cz. Uverejňujeme mierne krátenú verziu rozhovoru. Celé znenie v českom jazyku nájdete tu.

Prečo Európska únia podpísala s dočasnou ukrajinskou vládou len „politickú časť“ asociačnej dohody a za ako dlho sa počíta s podpisom zvyšku?

Ide o  jednoznačné vyjadrenie záväzku voči Ukrajine. Sme pripravení naplniť a podpísať celú dohodu, až príde správny čas a budú vytvorené tie správne podmienky. Je to jednoznačný signál pridruženia Ukrajiny k EÚ za situácie, kedy dochádza k nelegálnej anexii Krymu zo strany Ruska. Podpis sme rozdelili do dvoch častí. S ukrajinskou stranou sme sa zhodli na tom, že k podpisu zvyšnej časti by malo prísť bezprostredne po prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia 25. mája.

Čo keď voľby vyhrá niekto, kto ju nebude chcieť podpísať?

To samozrejme záleží na ukrajinskej strane. Dohodu dojednávali dve strany a na oboch z nich záleží, či budú vo vzájomnom záväzku pokračovať a či dohodu následne tiež ratifikujú. Lopta je teraz na ukrajinskej strane a záleží iba na nich, či potenciál dohody naplnia.

Nemôže čiastočný podpis dohody v budúcnosti spôsobiť na ukrajinskej scéne skôr komplikácie? Nebolo by múdrejšie počkať na novú ukrajinskú vládu, ktorá by už mala dostatočne silný mandát?

Žiadne komplikácie to nespôsobí. Týmto krokom sme vyšli v ústrety požiadavku nového ukrajinského premiéra Jaceňuka, ktorý chcel podpísať asociačnú dohodu celú a čo najskôr.

Mimochodom, odmietam pochybnosti o legitimite jeho vlády. Vznik kabinetu odsúhlasilo asi 85 % poslancov, to znamená ústavná väčšina ukrajinského parlamentu, ktorý vzišiel z predchádzajúcich parlamentných volieb. Hlasovania sa zúčastnili i niektorí poslanci Strany regiónov. Takže žiadne pochybnosti nie sú namieste.

Naznačovali ste, že EÚ v podstate vyriešila požiadavku ukrajinskej strany bez toho, aby na celú dohodu príliš tlačila. Bol to jediný dôvod, prečo rozdeliť  podpis na dve časti?

Asociačná dohoda je zložitá a obsahuje celý rad záväzkov. Nová vláda by mala dostať príležitosť ich všetky reflektovať. Nie je tiež od veci, že dostaneme viac času na pokračovanie konzultácií s ruskou stranou.

Čoho sa tieto konzultácie týkajú?

Obecne sa týkajú vzťahu medzi DCFTA (obsiahla a komplexná dohoda o voľnom obchodu, ktorá je súčasťou asociačnej dohody – pozn. red.) a Colnou úniou. Respektíve ide o dopad asociačných dohôd s našimi susedmi na susedov našich susedov.

Dá sa stretnúť s názorom, že je to určitý diplomatický triumf Ruska. EÚ totiž dlho odmietala, aby sa ruská strana miešala do bilaterálnych vzťahov medzi úniou a Ukrajinou.

To by som rád opravil. My sme vždy ruskú stranu na jednania o dopadoch asociačnej dohody s Ukrajinou pozývali. Mali sme totiž informácie o rôznych výhradách hlavne v ekonomickej oblasti a chceli sme v dialógu s Ruskom tieto špekulácie vyvrátiť. Minulý rok vo februári v Moskve zasadala ruská vláda spoločne s celou Európskou komisiou. A tam sme prvý krát na najvyššej úrovni vysvetľovali náš pohľad na vzťah asociačných dohôd a Colnej únie. Zároveň sme Rusku ponúkli ďalšie rokovania o týchto záležitostiach.

Máme záujem, aby mohli naši partneri vo Východnom partnerstve aj naďalej využívať tradičné vzťahy, ktoré s Ruskom majú. Rusku sme zároveň ponúkli hlbšiu spoluprácu pri zladení regulačného rámca medzi Európskou úniou a vznikajúcim projektom Eurázijskej únie. Nepočuli sme ale žiadnu pozitívnu odpoveď. Prvýkrát Rusko pozitívne reagovalo na túto ponuku až na poslednom summite EÚ-Rusko.

S čím ale Rusko prišlo – respektíve s čím po konzultáciách s ruským prezidentom prišiel ukrajinský prezident Janukovyč – to boli trojstranné konzultácie medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom. Takúto konzultáciu sme odmietli. Dohoda bola zjednaná medzi Európskou úniou a Ukrajinou a závisí na týchto dvoch stranách, aby sa na jej aspektoch dohodli bilaterálne.

Nemala byť únia lepšie pripravená na to, čo prišlo krátko pred Vilniuskym summitom a hlavne po ňom? EÚ bola ruským postupom silne prekvapená. Nesvedčí to o nedostatočnej príprave v tak dôležitej medzinárodno-politickej otázke?

Ak máte na mysli to, že sme byli prekvapení vojenským zásahom na Kryme, organizovaním referenda za vysokej vojenskej prítomnosti a nelegálnou anexiou, tak tým snáď nebola prekvapená len EÚ. Tým bol prekvapený celý svet. Bolo to úplné pošliapanie všetkého, na čom stojí medzinárodné právo.

Nie je predstava, že sa Rusko v prípade Ukrajine bude za všetkých okolností držať medzinárodného práva, trochu naivná?

Vychádzam z toho, že je Ukrajina je suverénnym štátom, ktorý na základe helsinských princípov OBSE sám rozhoduje o svojom smerovaní. Rokovania medzi EÚ a Ukrajinou začali ako reakcia na ukrajinskú požiadavku vytvorenia základov pre bližšie vzájomné vzťahy. Nikdy sme k tomu nepristupovali tak, že by si Ukrajina mala vybrať medzi Moskvou a Bruselom. Nič také v dohode nie je a nič také za tou dohodou ani nestojí. Rusko si však s nami odmietlo sadnúť za rokovací stôl a namiesto toho začalo v lete prijímať jednostranné ekonomické opatrenia voči Ukrajine. O niektorých údajných negatívnych dopadoch týchto opatrení sme sa dozvedeli od ukrajinskej strany, keď prezident Janukovyč oznámil, že nie je pripravený dohodu  podpísať.

Európska únia nemala do poslednej chvíle ani náznak signálu o chystaných ruských krokoch?

My sme samozrejme mali určité informácie. V auguste a v septembri sme sa k tomu vyjadrovali pomerne jednoznačne. Nemali sme však informácie o všetkých opatreniach a nemali sme informácie o všetkých dopadoch na ukrajinské hospodárstvo. Okrem iného preto, že prezident Janukovyč a jeho ľudia tieto informácie chránili nielen pred nami, ale dokonca aj pred samotnými Ukrajincami.

Nemám na mysli iba obchodné opatrenia, ale aj inváziu na Krym. To je vec, ktorá sa neplánuje dva dni, ale ju treba nejakým spôsobom koordinovať. Európska únia nemala o niečom takom ani tušenie?

O tom by ste museli hovoriť s nejakým bezpečnostným expertom a nie so mnou. Chcel by som ale podotknúť, že keď máte podľa platných zmlúv na Kryme niekoľko tisíc vojakov, potom príliš veľké plánovanie nepotrebujete.

Tam ale prebiehala koordinácia aj na politickej úrovni. Ruská Štátna duma sa dokázala veľmi rýchlo legislatívne pripraviť, aby sa Krym mohol stať súčasťou Ruska…

Existujú signály, ktoré sme síce počuli a ktoré z rôznych dôvodov nechceli interpretovať tak, ako boli nakoniec realizované. Bol to prezident Putin, ktorý pred niekoľkými rokmi povedal, že najväčšou tragédiou 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu. Bol to prezident Putin, ktorý v roku 2008 na summite NATO-Rusko v Bukurešti na plenárnom zasadaní povedal, že je Ukrajina umelým štátom. A je to prezident Putin, ktorý prišiel s myšlienkou na vytvorenie Eurázijskej únie potom, čo sme našim partnerom na východe predložili možnosť  dojednania asociačnej dohody.

Tu by som chcel zdôrazniť, že nie je problém, keď na európskom kontinente vznikne ďalší integračný projekt, pokiaľ sa na ňom dobrovoľne zhodnú suverénne štáty. Problém by mohol vzniknúť vo chvíli, kedy sa tieto dve integračné zoskupenia začnú chovať ako konkurenti. Celej Európe by potom hrozilo vybudovanie obchodnej a politickej bariéry.

Takže sa Európe už zložil obraz o tom, čo chce prezident Putin dosiahnuť a čo je pre to schopný spraviť. Bude EÚ pripravená na podobný scenár, ktorý sa po podpise asociačnej dohody môže stať v Moldavsku a v Gruzínsku?

Ak sa pýtate na to, či vieme, že v Rusku máme partnera, ktorý je pripravený nedodržovať pravidlá hry – a tu sa odvolávam hlavne na helsinské princípy, ktoré tvoria základ európskej bezpečnosti – tak áno, teraz to už vieme. To je taktiež dôvod, prečo hlavy štátov EÚ prijali cielené sankčné opatrenia a prečo znovu a znovu zdôrazňujú, že je EÚ pripravená ďalej zájsť v sankčných opatreniach. V ďalšom kroku môžu prísť vybrané  ekonomické opatrenia s ďaleko výraznejším dopadom na Rusko.

To potom možno znamená, že si Európska únia uvedomuje, že doterajšie sankcie Rusko zatiaľ príliš tvrdo nepostihli a že si z nich zatiaľ Rusi nič nerobia.

S tím by som nesúhlasil. Sankcie pre nás boli vždy prostriedkom k tomu, aby som dostali partnera za rokovací stôl. Sankcie neboli nikdy samoúčelné a ich jediným cieľom nebolo niekoho potrestať. Rusko je krajina, ktorá sa snaží svoju prestíž cieľavedome budovať. Myslím si, že ho musí zaujímať, či sa z G8 znovu stáva G7. Musí ho zaujímať, či je rešpekt voči nemu vybudovaný na tom, že je pripravené použiť vojakov na ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva kdekoľvek a v rozpore s medzinárodným právom. Samozrejme počul som komentáre, že sa Rusko smeje tým či oným sankciám. Domnievam sa však, že prípadná gradácia sankcií a jednota členských zemí EÚ je niečo, čomu sa nik za múrmi Kremľu nesmeje.

Neobávate sa, že sa v prípade Moldavska a Gruzínska bude opakovať to, čo sa stalo s Ukrajinou, a že Rusko bude ďalej rozširovať svoje hranice?

Myslíte, či sa nebojím toho, že keď podpíšeme asociačnú dohodu, tak Rusko vtrhne do Moldavska a Gruzínska?

Tiež sme si nepredstavovali, že vtrhne na Krym.

Na niečo také nemôžeme brať ohľad a musíme to skrátka principiálne odmietnuť. Dúfam, že to Rusko pochopí.

REKLAMA

REKLAMA