Belohorská: Pacient potrebuje “farmaceutický komfort”

Europoslankyňa Irena Belohorská sa angažuje v parlamentnej skupine "Poslanci proti rakovine". EurActiv sa s ňou zhovarál na onkologickom pacientskom seminári v Bratislave, kde prenášala.

Irena Belohorská (interview)
http://euractiv.sk
  • Ste členkou skupiny MAC (MEPs against cancer). Aké reálne možnosti má táto parlamentná skupina na ovplyvňovanie relevantných európskych politík, to znamená dostávať boj proti rakovine do povedomia?

Výhoda tejto skupiny je, že ide naprieč celým politickým spektrom, že to nie je aktivita nejakej politickej strany, jednej, prípadne dvoch. Druhá výhoda je, že sú tam nie len zdravotníci, ale že sú tam niektorí, ktorí majú k tomuto ochoreniu svoju väzbu, jednoducho vidia zlé výsledky v svojej ktrajine. Čiže záujem je rozdelený do rôznych záujmových skupín. Dôležité je, že tá skupina je veľká, pravdepodobne z týchto pracovných skupín je jedna z najväčších a dosť silná svojim vplyvom.

  • Veľa sa hovorí o tom, že medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely pokiaľ ide o úspešnosť liečby, pokiaľ ide o mieru prežitia. Aký je ten nástroj, ktorý môže Európska únia poskytnúť na riešenie týchto nerovností, je to nejaká celoeurópska stratégia, alebo celoeurópska informačná kampaň, alebo aké sú tie nástroje?

Nástroje sú rôzne opatrenia, ktoré sa robia na celoeurópskej úrovni a samozrejme sa potom rozplývajú v mnohých iných nariadeniach alebo v iných ustanoveniach, napríklad o cezhraničnom pohybe zdravotníckych pracovníkov a pacientov. Aj výzva, ktorú sme s profesorom Adamou posielali Európskej komisii, aby bola zriadená špecifická “Task force”, teda aby bola určená skupina, ktorá bude mať v sebe aj zastúpcov Komisie, aj zástupcov Rady, aj zástupcov EP, aby došlo k nejakému riešeniu, aby sme stále neopakovali určité frázy a z roka na rok neposúvali štatistiku. Pretože ak sa stále hovorí, že sa EÚ snaží vyrovnávať tie rozdiely, ľudské rozdiely v ekonomike, v poľnohopsodárdstve v iných stratégiách, aby sme toto isté dokázali aj v medicíne a v jej výsledkoch. My dnes nevieme hodnotiť úspešnosť liečby. Úspešnosť liečby je vlastne prežitie pacientov. My dnes len vidíme, že je príliš veľa mŕtvych v novej dvanástke a na diagnózy, ktorým sa dá predísť. Pravdepodobne sa tam podieľa viac vecí. Prevencia, prevencia v širšom slova zmysle, aj spomínané pesticídy. Potom sekundárna prevencia, priamo mamografie, kolonoskopie a iné prehliadky a aj rýchlosť liečby. Aby nebolo medzi diagnostikou a liečbou dlhé obdobie, lebo tam sa nám zase posúva schopnosť vyliečenia pacienta.

  • A čo tento časový posun medzi diagnostikovaním a nasadením liečby v praxi spôsobuje?

Treba presvedčiť médiá, aby stále neopakovali, že máme veľa nemocníc, pretože to sú staré uzávery. My sme mali veľa nemocníc, už v dnešnej dobe máme možno zlú profilizáciu niektorej nemocnice, možno sú tam zbytočné lôžka. Dnes v mnohých lekárskych disciplínach sa prechádza na tzv. jednodňovú chirurgiu a rýchle výkony. Veď vidíme, Dara Rollins nebola po cisárskom reze jedenásť dní v nemocnici ako sme my predtým bežne držali pacientky, lebo každý si už povie, že doma má lepší komfort aj ako pacient. Možno máme málo lekárov vyčlenených práve na tieto prevencie. Vidím čo sa na niektorých tých preventívnych centrách robí a ja si nemyslím, že je dobré posilňovať len samoplatcovskú sféru, lebo aj privátna sféra môže mať zmluvy s poisťovňami. Možno prevencia víde poisťovňe viac tie roky, kedy by boli silné kampane ale v závere potom ušetria. A to už nehovorím o ušetrením utrpenia a bolesti.

  •  Ako hodnotíte dostupnosť onkologickej liečby na Slovensku?

Znovu. Lekári vedia, čím majú liečiť, oni vedia veľmi dobre. My máme špičkových onkológov. Nemám prehľad vo všetkých odboroch hoci viem, že máme super kardiológov, super detských lekárov, ale môžem povedať, že v onkológii problematiku poznám, máme špičkových lekárov, ktorých nám veľakrát aj závidia. Ale, a tu sa dostávam k tomu ale, dostupnosť liekov musí byť, poisťovňa ju musí prioritne zabezpečiť. Ja som veľmi spokojná, že mám informácie, že aj poisťovňe onkologickú liečbu už berú inak ako ju možno brali. Ale pacient potrebuje “mať famaceutický komfort”, to znamená nie len to cytostatikum ale kedže vieme, že je tam silná nausea, vracanie, hnačky aj lieky na tieto prípady. Ja netvrdím, aby sa pacientom s onkologickými ochoreniami dávali špeciálne šampóny, alebo kozmetické výrobky, ktoré sa predávajú v lekárňach, ale aby to, čo súvisí s liečbou mal v tejto ťažkej životnej a ekonomickej situácii hradené. Onkologický pacient by mal dostať všetko, čo mu patrí tak ako to bolo možno niekedy v minulosti.

  • Bola vymenovaná nová komisárka, ktorá deklaruje svoj záujem nanovo predložiť smernicu o cezhraničnej zdravotníckej starostlivosti. Je priama súvislosť medzi mobilitou pacientov a onkológiou?

Je a práve to je tá vec. Je to spomenuté aj v našom oslovení Komise ohľadom “Task force”, pretože sa to týka vytvorenia tzv. referenčných centier v rámci Európskej únie,  ktoré sa venujú niektorým raritne sa vyskytujúcim chorobám. Sú niektoré onkologické diagnózy, ktoré sa vyskytujú v malej miere, takže to je veľmi dôležité, aby sa to liečilo v týchto centrách pretože lekári možno s takýmto prípadom prídu do kontaktu len raz za nejakú dobu a možno nemajú skúsenosti v jej liečbe.

  • Myslíte si, že je šanca presadiť smernicu ešte v tomto volebnom období?

Ja verím, že áno, že sa to podarí. Bolo jasne vidieť, že nová komisárka je veľmi aktívna a že sa bude snažiť.

REKLAMA

REKLAMA