Katastrofálne podfinancované zdravotníctvo

Milan Dragula, prezident Slovenskej lekárskej komory, hovorí o problémoch a možnostiach slovenského zdravotníctva.

dragula
Milan Dragula, prezident SLK
  • V čom vidíte pozitíva a negatíva slovenského zdravotníctva v porovnaní s inými modelmi v Európe? Ktorý Vás osobne, pán profesor, najviac inšpiruje?

Pozitívom slovenského zdravotníctva je jeho dostupnosť, kvalifikovaný personál a pomerne lacná prevádzka, čo súvisí s nízkym ohodnotením pracovnej sily v zdravotníctve. Negatívom sú katastrofálne malé zdroje financií, zlá organizácia zdravotníctva ako celku a zlá riadiaca práca. Možno najviac mi imponuje model zdravotníctva vo Francúzsku, ale každý model má svoje negatíva.

  • Ako vnímate možné zmeny, keď budú paralelne fungovať poisťovne nie jednotne ako akciové spoločnosti, ale ako štátne inštitúcie a súkromné akciové spoločnosti? Myslíte, že nastanú komplikácie pri vzťahu poisťovne – lekári?

Nevidím žiaden problém paralelného fungovania štátnych poisťovní a súkromných poisťovní. Pre fungovanie oboch typov nie je rozhodujúce vlastníctvo, rozhodujúci sú ľudia a systém riadenia. Nevidím možné väčšie konflikty ako doposiaľ.

  • Čo je potrebné riešiť podľa Vás v zdravotníctve na úrovni európskych inštitúcií (Komisia, Parlament, generálne riaditeľstvá) a ktoré témy by mali ostať výlučne v kompetencií národných vlád?

Občan Európskej únie má právo na rovnako kvalitnú zdravotnú starostlivosť vo všetkých členských štátoch.

Občan Európskej únie má právo na rovnako kvalitnú zdravotnú starostlivosť vo všetkých členských štátoch. Preto sa európske inštitúcie musia zaoberať kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zjednotiť ju v indikátoroch kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sa zdravotné systémy jednotlivých členských štátov dali porovnávať a aby bolo možné urobiť korekcie. Národným vládam zostanú na starosti preventívne programy, zamerané na špecifiká jednotlivých štátov tak, aby sa dĺžka a kvalita života a zdravia postupne vyrovnávali. Ostáva im úloha efektívneho regulátora.

  • Aké je postoj komory a lekárov na intenzívnejšie využívanie generík oproti originálnym liekom?

Nemám problém použiť rovnako účinné generiká ako originálne lieky. Nie som si však istý, že všetky generiká spĺňajú kritériá originálnych liekov. Musím sa priznať, že pri tom množstve liekov, ktoré sú na trhu, strácam prehľad.

  • Fínske predsedníctvo upozorňovalo na viaceré protirečenia si európskych politík hlavne s témou zdravia. Pri tejto príležitosti zverejnilo publikáciu „Zdravie vo všetkých politikách / Health in All Policies“. Neprotirečia si niektoré naše národné politiky rovnako, napríklad v oblasti produkcie vín a liehovín, slabou kampaňou pre biopotraviny a pod.? Aké druhy preventívnych kampaní by si najviac zaslúžili pozornosť?

Zdravotníctvo ovplyvňuje kvalitu zdravia len asi v 17%, ostatné závisí od spôsobu života, stravovania, genetiky, životného prostredia… Národná zdravotná politika u nás v podstate absentuje, napríklad dotovanie zdravých potravín, presadzovanie zdravého životného štýlu… V rámci národnej politiky je potrebné stanoviť priority (napríklad kardiovaskulárne ochorenia – patrí nám „popredné miesto“) a ovplyvňovať ich cielenou propagandou, ale aj preferovaním zdravého spôsobu života, nielen mediálne. Na to je potrebné uvoľniť aj finančné zdroje.

  • Majú podľa Vás prostriedky vyčlenené do priorít a opatrení súvisiacich so zdravím, infraštruktúrou zdravotníctva v regiónoch, informatizáciou a vzdelávaním zdravotníkov šancu byť účelne využité v samostatnom programe venovanom tejto agende? Očividne viaceré z opatrení budú spadať pod iné programy EÚ.

Okrem informatizácie zdravotníctva, ktoré určite spadá do viacerých oblastí informatizácie spoločnosti, je pri žalostnom podfinancovaní zdravotníctva a jeho veľmi nízkej materiálnej vybavenosti potrebné venovať zdroje samostatne v kapitole zdravotníctvo. Aj v predošlých programoch sa aj vďaka absencii samostatného programu zdravotníctvu dostalo žalostne málo.

  • Slovensko žiada „voľný prístup k pracovnému trhu starej EÚ-15“. To sa dotkne zdravotníckeho personálu, zvlášť lekárov a skúsených sestier. Ich vzdelanie stálo tento štát nemalé peniaze. Neobávate sa úniku mozgov z nemocníc a polikliník a bude sa s tým vedieť naše zdravotníctvo vysporiadať?

Napriek tomu, že voľný prístup k pracovnému trhu starej EÚ až na výnimky neexistuje, odchod kvalifikovaného personálu zo slovenského zdravotníctva je na dennom poriadku.

Napriek tomu, že voľný prístup k pracovnému trhu starej EÚ až na výnimky neexistuje, odchod kvalifikovaného personálu zo slovenského zdravotníctva je na dennom poriadku. Neriešenie problémov slovenského zdravotníctva počas dlhých rokov vyháňa lekárov a sestry za lepšími pracovnými podmienkami a ohodnotením. SLK na to upozorňuje v priebehu mnohých rokov, ale kompetentní si zakrývajú oči. No bude ich mať kto liečiť?!

REKLAMA

REKLAMA