Ohrozená konkurencia v zdravotníctve

O nebezpečenstvách, ktoré vidia súkromné zdravotné poisťovne v úsilí ministerstva zdravotníctva posilniť štátne poisťovne, sa zhovárame s prezidentom Združenia zdravotných poisťovní SR Igorom Dorčákom.

Igor Dorčák
Prezident Združenia zdravotných poisťovní SR a generálny riaditeľ ZP Dôvera Igor Dorčák
  • V čom spočívajú zásadné výhrady voči úvahe MZ SR, aby tzv. štátni poistenci museli byť povinne v jednej zo štátnych poisťovní?

To, ktorá zdravotná poisťovňa (ZP) poskytuje dobré zdravotné poistenie a ktorá nie, nech posúdi poistenec a nech sa slobodne rozhodne pre tú, ktorá mu najviac vyhovuje. Povinnosť zo zákona byť poistený v štátnej ZP je akoby tvrdením, že pre občanov je najlepšia konkrétna poisťovňa. Lenže podľa akých kritérií ? ZP, ktorá má poistencov istých zo zákona nemá motiváciu uchádzať sa svojou činnosťou o ich priazeň, tá, ktorá ich naopak nemôže mať, tiež nemá motiváciu.

  • Prečo si myslíte, že takáto zmena by priniesla v zdravotníckom systéme chaos?

Rozpočty ZP by sa stali neplánovateľné. Plánujeme minimálne na rok a kto vie dnes povedať, koľko ľudí v budúcom roku príde o prácu, získa prácu, pôjde do dôchodku, koľko študentov bude ďalej študovať alebo pôjde pracovať, koľko žien pôjde na materskú? ZP takto nemôžu plánovať príjmy. Od príjmov sa však odvíja plánovanie financovania zdravotnej starostlivosti. Nákup zdravotnej starostlivosti by sa stal prakticky nerealizovateľný a výrazne neefektívny, lebo ZP musí trvalo mapovať a reagovať na objektívne potreby svojich poistencov. Ako však bude ZP reagovať pri neustálych presunoch poistencov? Nielen súkromné, ale aj štátna, do ktorej budú musieť povinne prejsť. Veď príprava a uzatvorenie zmluvy je proces, ktorý sa počíta na týždne až mesiace.

Pre poistencov, poisťovne, poskytovateľov zo súčasného zákona vyplývajú rôzne ohlasovacie povinnosti. Navrhovaná zmena by priniesla dnes neodhadnuteľný nárast ich rozsahu.

  • Nepovažujete tento návrh za prekvapujúci, napr. v súvislosti s programovým vyhlásením vlády?

Je priamo v rozpore s programom vlády, ktorý vôbec nehovorí o povinnom presune poistencov do štátnych ZP ani o systéme s jednou ZP. Naopak, hovorí o rovnocennom postavení zdravotných poisťovní.

  • Ako by podľa vás mala vyzerať príprava takej závažnej zmeny systému?

Očakával by som analýzu pre a proti, analýzy dopadov na fungovanie systému. Nasledovať by mala odborná diskusia ľudí z poisťovní, ministerstva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Táto diskusia, vzhľadom na jej závažnosť a hĺbku by istotne trvala niekoľko mesiacov.

  • Hovoríte o finančných stratách v prípade prechodu na tento systém. V akých sumách by sa pohybovali a čím by vznikli?

Myslím si, že by sa zhoršil výber poistného z cca 98% na cca 93%, čo by znamenalo výpadok príjmov asi vo výške 3 miliardy korún. Neefektívnosť alokácie zdrojov pri nákupe zdravotnej starostlivosti by viedla k stratám rádovo v miliardách, iba ambulantná a ústavná starostlivosť predstavujú ročne asi  40 mld. Sk.

  • Prekvapivo sa objavila aj nápad vrátiť sa k jedinej poisťovni. V čom vidíte jeho riziká?

Pravdepodobný je jednoznačný diktát, ťažká alebo žiadna diskusia. Jediná poisťovňa by asi svoju pasivitu v hľadaní efektívneho vynakladania zdrojov presunula na lekárov a nemocnice.

Je pravdou, že 10 krajín z európskeho priestoru má systém s jednou ZP. Ani jedna z nich však neprešla pluralitným systémom aby sa vrátila späť na systém jednej ZP. Pluralitný systém ZP má väčší potenciál k skvalitňovaniu činnosti všetkých subjektov. Veď napríklad súčasťou súťaže poisťovní o poistencov je  nevyhnutnosť zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť, čiže dohodnúť  a uzatvoriť zmluvu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tí by pri existencii jednej poisťovne nemali na výber, nepodpísať by nemohli, lebo by prišli o pacientov. Dnes ak poisťovne nechcú, aby lekári svojim pacientom navrhovali prechod ku konkurencii, musia sa jej prispôsobiť. Tak sa systém financovania posúva k vyšším a vyšším úhradám. V systéme s jednou ZP by nebolo možné porovnávať a posúdiť alokáciu prostriedkov. Treba si uvedomiť, že dnes poisťovne práve pre súťaž o poistencov zjednodušujú komunikáciu a administratívu, robia aktivity v oblasti prevencie a podpory zdravia. Je isté, že ak by sa rozsah zdravotnej starostlivosti krytý verejným zdravotným poistením zúžil, poisťovne by svoju ponuku rozšírili a podstatne viac sa diferencovali. Prechod na jednu ZP by znamenal stratu súťaže v systéme ako základného prvku pre rast efektívnosti a kvality. Vo finančnom vyjadrení si trúfam odhadnúť jednorazové straty na miliardy a trvalé ročne tiež na miliardy.
 

  • Prečo považujete za rizikový nápad, aby štát garantoval platobnú schopnosť štátnych poisťovní?

Pretože čo už len možnosť uvažovať o finančných „dotáciach“ zo strany štátu zakladá predpoklad „mäkkého“ rozpočtovania, straty tlaku na efektívnosť. Pre pacientov to zdanlivo nemusí znamenať nič, v každom prípade to zaplatia oni v budúcnosti a to buď ďalšími zdrojmi do systému alebo obmedzením v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Pre verejné financie to predstavuje neplánované zvýšenie schodku. Pre poisťovne, ktoré musia hospodáriť bez garancie to prináša nerovnaké podmienky a môže to znamenať stratu ich konkurencieschopnosti.

REKLAMA

REKLAMA