Očkovanie je dogma

Predseda občianskeho združenia Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí o snahe zmeniť legislatívu po vzore niektorých krajín, aby očkovanie nebolo povinné a človek (predovšetkým rodič dieťaťa) mohol rozhodovať o tomto medicínskom zákroku, tak ako o každom inom.

Valentino Vranić
http://euractiv.sk

Aká je Vaša osobná skúsenosť s očkovaním, ktorá Vás priviedla k tomu, čo robíte v tejto oblasti?

Áno, bola to osobná skúsenosť. Žiaľ. Moja dcéra niekoľko hodín po očkovaní ochorela. Bola to kombinovaná vakcína, aj proti čiernemu kašľu. Ochorela práve na čierny kašeľ kvôli obsahu toxínu, ktorý produkuje baktéria Bordetella pertussis, a ktorý sa vo vakcíne nachádza. Je väčšinou v inaktivovanej forme, ale jeho časť môže byť aj v aktívnej forme, čo som sa dočítal vo vedeckej literatúre. Tá mi potvrdila to, čomu som sám neveril, že sa stalo – že to je z vakcíny. Klinicky bolo ochorenie mojej dcéry označené za čierny kašeľ. Mikrobiologické vyšetrenie, ktoré by mohlo preukázať pôvodcu, nebolo urobené. Skúsený lekár, ktorý videl stovky prípadov čierneho kašľa, ochorenie označil za čierny kašeľ a moja dcéra bola ako trojmesačná na izolačke v nemocnici.

Čiže lekári Vám nepotvrdili priamu súvislosť medzi očkovaním a rozvinutím choroby?

Boli robené odbery, nikdy sme sa nedozvedeli výsledky. My sme vtedy boli v Srbsku, tam sme nemali možnosť veľmi sa dožadovať, nemali sme tam zdravotné poistenie. Urobili sme nejaké vyšetrenia tu a úroveň protilátok bola na úrovni, ktorá zodpovedá očkovaniu, čo vlastne nepopiera reakciu na toxín, a lekárka odporučila ďalšie očkovanie. My sme dcéru už nikdy viac neočkovali ani ju nebudeme očkovať. Dozvedeli sme sa ďalšie zarážajúce veci, ktoré sa ľuďom neprezentujú, hoci sú dostupné, publikované a známe. Publikovali ich vedci – lekári, nie len nejakí ľudia, ktorí by z nejakých dôvodov mohli mať záujem na tom, aby sa prestalo očkovať. Tie nám dokonca potvrdila aj alergiologička na Kramároch, ktorá vyšetrovala, či dcéra môže byť ďalej očkovaná alebo nie. Nakoniec potvrdila, že môže, čo nás zarazilo. Ona nám potvrdila, že vždy boli medzi lekármi dva tábory, čo sa týka očkovania. Teraz prevláda jeden, ale v dejinách vedy vždy boli momenty, keď tie správne veci boli v menšine.

Zakladali ste Iniciatívu pre uvedomenie si rizík očkovania, odmietate očkovanie úplne?

Môj osobný názor je jedna vec a ciele, za ktorými bola založená Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania je vec iná. Iniciatíva v stanovách takéto niečo nemá. Cieľom iniciatívy je, aby očkovanie bolo dobrovoľné. To nie je iniciatíva proti očkovaniu, ale za jednu normálnu vec, aby človek mohol rozhodovať o tomto zdravotnom úkone ako hociktorom inom. Nie je dôvod, aby niečo takéto bolo vnucované. Na jednej strane sú riziká, ktoré tento úkon sprevádzajú, a ktoré môžu dokonca viesť k smrti pacienta, k trvalým následkom, alebo k alergiám, ktoré sú nevyliečiteľné. Na druhej strane to nie je nevyhnutné, lebo to nepredstavuje takú ochranu, ako sa prezentuje, ak vôbec. A ani iných to nechráni, aby sa nakazili. Vyskytujú sa napr. epidémie čierneho kašľa v plne zaočkovaných populáciách. Dávnejšie to opísala izraelská štúdia, ktorá ukázala, že tí, ktorí boli očkovaní proti čiernemu kašľu predstavovali rezervoár nákazy pre ostatných, lebo mali podklinické symptómy. Nikto nevedel, že majú čierny kašeľ, neizolovali ich a šírili to ďalej. To bolo preukázané. Náš názor je taký, že očkovanie má byť dobrovoľné aj pre pacienta, aj pre lekára. Ani lekár by nemal byť nútený štátom, aby naháňal ľudí sa očkovať.

Výhrada vo svedomí?

Povedzme lekár v Nemecku nie je nútený toto robiť. On sám zhodnotí situáciu a individuálne povie – „ja vás nebudem očkovať, lebo si myslím, že je to pre vás osobne riziko“.

Teda sú tu nejaké pochybnosti o efektivite vakcín a ich bezpečnosti. Aj pri iných liekoch sú zdokumentované, či nezdokumentované vedľajšie účinky a taká alebo onaká efektivita. Rozdiel oproti iným bežne používaným liečivám vidíte vy teda iba v tom, že podávanie vakcín je povinné?

Iným príkladom je tiež vitaminózna liečba, ktorá ale nie je tak drasticky sledovaná, nie sú ľudia za to prenasledovaní. Keď sa dieťa narodí, tak má povinne dostať nejaké vitamíny, o čom sú tiež pochybnosti – zvlášť vitamín K. My sa týmto nezaoberáme, ale to je tiež problém.

Očkovanie je medicínsky úkon, ktorý sa praktizuje na úplne zdravých ľuďoch, ktorí možno  ochorejú, možno neochorejú. Keby aj ochoreli, tak aké je riziko, že by dostali tú ťažšiu formu choroby, aké je riziko, že z toho budú nejaké následky… Ak sa to všetko zráta, tak nevychádza, že to riziko je väčšie ako priame riziko z vpichnutia vakcíny. Tam si už priamo koledujete o následky.

Máte prehľad, ako je to s povinnosťou v iných krajinách EÚ?

Vieme, že vo väčšine krajín EÚ očkovanie nie je povinné. V Taliansku a vo Francúzsku sú s tým problémy, tam sa nejaké očkovania vyžadujú, ale vždy sa je možné na základe nejakej výhrady tomu vyhnúť. Dokonca v Taliansku regionálne zákony v niektorých oblastiach zrušili povinnosť očkovania aj formálne, takže posúva sa to týmto smerom. Aj vo Francúzsku, kde sú očkovania povinné, je ich menej. Výnimkou sú bývalé socialistické štáty, ktoré pristúpili k EÚ.

Je nejaká krajina, kde sú všetky očkovania na báze dobrovoľnosti?

Spojené kráľovstvo, Nemecko, Rakúsko. To sú krajiny, kde v podstate žiadne očkovanie nie je povinné. Nemecko má prepracovaný zákon na odškodnenie tých, ktorí majú následky po očkovaní. Dokonca pripúšťa odškodnenie aj pri časovej koincidencii, kde ešte nie je ani preukázaná súvislosť s očkovaním. Je tam aj klauzula, že ak sa aj v budúcnosti preukáže, že to tak nebolo, peniaze sa nevracajú. Až takto ďaleko zachádzajú.

Čo sa týka Spojeného kráľovstva, tam už sto rokov nie je očkovanie povinné. To súvisí ešte s povinným očkovaním proti kiahňam. Ľudia zistili, že epidémie vznikali na miestach, kde sa očkuje, tak sa búrili (Wolfe and Sharp, 2002).

Čo teda hovoríte na argument, že možnosť nezaočkovať dieťa je bezpečná v populácii, ktorá je prevažne zaočkovaná?

To je častý argument zástancov očkovania, lebo týmto je veľmi ľahké emocionálne vplývať na ľudí a priviesť ich do rozpakov. Dokonca takto na ľudí útočia – „Akí ste, nedovolíte, aby vaše dieťa podstúpilo také malé riziko, aby ste ochránili tie chúďatká, ktoré sa nemôžu očkovať“. Ale to nikam nevedie. Existenciu tzv. kolektívnej imunity relevantné publikácie popierajú a jednou z nich je práve tá izraelská štúdia, kde preukázali, že deti, ktoré boli očkované šírili nákazu. Ak by neboli očkované, dostali by to s výraznejšími prejavmi a boli by izolované. Ale zase, aké je riziko tých chorôb, ktoré z nich sú nákazlivé, ktoré sa vyskytujú a aké reálne ohrozenie z nich plynie?

Chcete napadnúť vyhlášku MZ SR, ktorá stanovuje povinnosť očkovania na ústavnom súde. V akom štádiu je táto iniciatíva?

Hľadáme vhodný spôsob. Konzultovali sme zatiaľ vec s ministrom spravodlivosti a ešte čakáme na jeho vyjadrenie. Potom by sme sa rozhodli.

Úrad verejného zdravotníctva začal konať tak, že predvoláva ľudí. Ak by s tým niekto išiel na súd a príslušný právnik sa sťažoval, že to nie je v súlade s ústavou, sudca by už musel podať vec na ústavný súd. Mimochodom tých predvolaní je veľmi málo, pritom vieme, že ÚVZ vie o oveľa viac prípadoch. Oni predvolávajú selektívne niektorých, pravdepodobne, aby ich zastrašili.

Čiže prax je dnes taká, že rodičia nie sú plošne postihovaní, ak sa rozhodnú nedať zaočkovať svoje dieťa?

Nevieme o tom. Vieme v poslednom období o dvoch prípadoch predvolania, v oboch prípadoch sa rodičia nejako dohodli – že očkujú neskôr alebo, že niektoré očkovania nemusia, čo by zase teoreticky nemalo byť možné. Ale ak si aj zoberiete tú vyhlášku, v ktorej sú upravené jednotlivé očkovania, nie je presná a nestanovuje vo všetkých prípadoch presne dokedy je dané očkovanie potrebné urobiť. Sú tam nejaké väzby na iné očkovania a tie termíny nie sú jasné. Samotná vyhláška je neústavná, lebo ide nad rámec zákona a vyhlášky ako podzákonné akty nemôžu zasahovať do práv a slobôd.

Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nedeklaruje, že by malo v úmysle na povinnosti očkovania niečo meniť?

Oni sa slepo držia toho čo vyrobili – tejto vyhlášky. Robili to aj v minulosti pri pokuse o stanovenie spoplatnenia časti zdravotnej starostlivosti nariadením vlády a spor pred ústavným súdom prehrali.

Nie je možné, že ak aj táto iniciatíva uspeje, ministerstvo príde s návrhom zákona?

Nemyslím si, že to urobí, pretože ministerstvo bojovalo za to, aby sa to dostalo do vyhlášky. Inak by každá zmena v očkovacom kalendári musela ísť cez parlament, to by bol trochu problém, lebo by tu mohla byť nejaká verejná diskusia a to oni nechcú.

Samotná povaha očkovaní je taká, že sa často menia, prichádzajú nové, stále sa nejaké pridávajú a toto by museli otvárať veľmi často. Ja si myslím, že MZ by to nechalo tak. Prezentovalo by stále, že v zákone je to povinné, vo vyhláške by sa povinnosť nevyskytovala. Lekári by pravdepodobne dostali inštrukcie, aby ľuďom príliš nevysvetľovali, či je to povinné alebo nie a mnohí by konali sami. Aj v Austrálii napríklad si mnohí ľudia myslia, že očkovanie je povinné a združenia musia vysvetľovať, že očkovanie nie je povinné.

Ako hodnotíte úroveň diskusie o očkovaní na Slovensku a aké sú Vaše skúsenosti s prezentáciou tejto témy v médiách?

Dlho rokov sa o tom nesmelo hovoriť. Našim členom je aj MUDr. Jarábek, ktorý na problém upozorňoval aj predtým, špeciálne na problém vakcíny proti hepatitíde typu B. Záujem farmaceutického priemyslu robí svoje. MUDr. Štofko povedal pár vecí a mal problémy, takže nie je to populárne. Lekári, ako aj iní ľudia, ak robili niečo celý život, teraz to ťažko poprú alebo spochybnia. Boja sa to otvoriť. Ani mnohí rodičia nemajú záujem o tomto uvažovať, pretože takto majú dojem, že bremeno zodpovednosti nie je na ich strane, veď len konajú podľa zákona. Štát to nariadil, tak to musí byť dobré. Je to nespochybniteľné. Je to dogma. Tu sa dotýkame vecí, ktoré sú tak hlboko v ľuďoch ako viera. Oni chcú veriť, že to pomôže, že to je dobré a nechcú sa tým zaoberať. Je jednoduchšie to preniesť na niekoho iného. Má to mnoho spoločné skôr s nejakým kultom ako s vedou.

Koľko lekárov pripúšťa riziká očkovania, ak aj nespochybňuje ich účinnosť?

To by som musel hádať. Stretli sme sa s niekoľkými. Členmi našej iniciatívy sú aj lekári, niektorí sú exponovaní, niektorí nie. Našou členkou je aj lekárka, ktorá sa bála povedať kolegyni, že nechce očkovať, atď. Reakcie niektorých lekárov – to je už mimo každého kritéria. Prejaví sa zrazu neskutočná agresivita. Zvlášť keď je matka sama s dieťaťom. Robia enormný nátlak.

Na vašej stránke v súvislosti s prasacou chrípkou uvádzate: „Začíname veriť na náhody, deň po vyhlásení pandémie už existuje vakcína“. Čo sa Vám na tom zdá podozrivé?

Vám sa nezdá?

Pýtam sa…

Celá vec okolo prasacej chrípky je zvláštna. Vyzerá to takmer ako testovanie inteligencie ľudí, že ako budú reagovať. Dá sa na tom veľmi dobre zarobiť. Tak ako predtým na vtáčej chrípke. Teraz je to zvláštna koincidencia, ako keby si koordinovali činnosť. Počet nakazených ľudí na prasaciu chrípku a počet ľudí, ktorí zomreli, výsledky sú podobné tomu, čo poznáme pri obyčajnej chrípke, nie je tam vyššia úmrtnosť. A koľko prípadov potom popreli. Len tá prvá správa je vždy silnejšia. Až potom sa začali objavovať články v tlači spochybňujúce niektoré správy. Ľudia reagujú, to je ešte dobrý znak, že rozmýšľajú, že neprepadávajú takejto hystérii. Idea je, že štát kúpi vakcínu v počte koľko má obyvateľov a očkovanie v prípade bezprostredného ohrozenia je povinné…

REKLAMA

REKLAMA