Zdravotníctvo nie je pravé alebo ľavé

Zlého lekára v našom systéme nič neodhalí, hovorí prezident Asociácie súkromných lekárov MUDr. Ladislav Pásztor, MSc.

Ladislav Pásztor
Zdroj: TASR

Tvrdíte, že sme dnes svedkami poklesu vplyvu Ministerstva zdravotníctva. Je to dôsledkom ďalších trendov, ktoré spomínate – rastu vplyvu zdravotných poisťovní a finančných skupín – alebo je to ich príčina?

V rezorte chýbajú vízie. Ministerstvo musí hrať v rezorte prvého hráča. Namiesto toho túto rolu prepúšťa iným, buď z nedostatku kvalifikovaných pracovníkov na ministerstve, ale najmä preto, že tu chýba niekto, kto by dal rezortu jasný obraz kam sa máme pohnúť. Najlepší príklad sme mali, keď sa zrodil návrh výnosu Ministerstva zdravotníctva o tom, že ak zdravotná poisťovňa nedokáže naplniť minimálnu verejnú sieť poskytovateľmi, tak ju nemusí dodržiavať. Tak načo nám je minimálna verejná sieť, ktorá je ešte aj zle postavená? Je postavená na kraje a nie na okresy. Celé slovenské zdravotníctvo však funguje na okresnom princípe a vždy tak fungovalo. Toto je iba jeden príklad. Šikovne to využívajú vo svoj prospech zdravotné poisťovne aj iné lobistické skupiny v zdravotníctve a tak sa do legislatívy dostávajú aj také prvky, ktoré posilňujú postavenie zdravotných poisťovní v systéme. Tie však takúto úlohu vôbec nemajú. Sú finančnou inštitúciou, ktorá má zabezpečiť efektívne použitie toho čo občan odvedie v povinnom zdravotnom poisťovní a za to majú efektívne nakúpiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Oni však len využívajú ten priestor, ktorý im dáva ministerstvo.

Ministerstvo vedú politici a politickí nominanti. Je to teda chýbajúcou víziou politických strán pre oblasť zdravotníctva?  

Absolútne. Ak napríklad robí Ministerstvo víziu slovenského zdravotníctva do roku 2020, no veď to je už za chvíľu. Bol som na jednej veľkej konferencii lekárskych špecialistov z privátnej praxe, kde nám nemecký kolega prezentoval, ako to bude vyzerať v ich krajine v roku 2025. Mali už údaje, koľko tam budú mať lekárov, akú budú mať vekovú štruktúru, aké choroby budú mať pacienti. Presne toto nám v slovenskom zdravotníctve absolútne chýba. Keď príde nová vláda, zasadne niekto, kto sa práve v ten deň zobudil, že je minister a až potom začne niečo riešiť. Máme pred voľbami. Chceme si sadnúť s každou stranou a povedať im, že neexistuje zdravotníctvo pravé, ľavé, čierne alebo biele. Politický vplyv tam vždy je, ale ak máme robiť dobré zdravotníctvo, tak nemôžeme zamieňať funkciu štátu. Dnes pokojne povieme, že za posledné tri roky sme dali do štátnych nemocníc 702 miliónov eur. Prečo nič nedostane ambulantný súkromný sektor? Toto nie je otázka jednej politickej strany, nie je to len KDH. Pozrime sa na SMER. Valentovič tu bol chvíľu a potom bol chvíľu Raši. Ani jeden nemal čas na vytvorenie vízie.

Kritizujete, že sa dnes nazerá na lekárov a medicínu čisto ekonomickým spôsobom. Akými mechanizmami sa to dá obmedziť?

Výsledkami liečby. Poviem príklad. Ak miniem na pacienta, ktorý má vysoký tlak tisíce eur a nedosiahnem, že sa jeho tlak stane optimálnym, tak som robil zlú medicínu. Toto však v slovenskom zdravotníctvo nikto neodhalí. Každý totiž pozerá na to, koľko u mňa pacient bol, koľko som na ňom „nabodoval“, koľko mi zaňho zdravotná poisťovňa zaplatí, koľko som predpísal liekov a koľko som mu naordinoval laboratórnych vyšetrení. To však nie je podstatné. Podstatné je, aby mal ten pacient optimálny krvný tlak, aby bol spokojný so svojou zdravotnou starostlivosťou. Ani jedno ani druhé nikto nesleduje. Musíme sa zamerať na výsledky liečby. Pozrite sa na preventívne prehliadky. Nikto nevyhodnotil koľko sme vlastne zachytili rakoviny hrubého čreva v rámci toho, že ročne investujeme do testov na odhalenie skrytého krvácania v stolici. Toto je medicínsky pohľad – aby som bol hodnotený podľa toho, že tento rok som mal optimálnu hodnotu krvného tlaku u 40 % svojich pacientov a ak to zvýšim na 50 % tak mám dostať odmenu za to a nie za to, že mu napíšem o 20 eur menej liekov.

Čiže veríte, že ak bude jasné kto má liečebne dobré výsledky, tak to zmení nazeranie na lekárov?

Treba zmeniť samotné nazeranie, aby som nebol hodnotený podľa toho koľko som predpísal liekov a koľko som poslal pacientov na vyšetrenie. Toto sú všetko parametre, ktoré síce treba brať do úvahy, ale ak nebudeme zameraní na výsledky, nikam sa nedostaneme. Výsledkom je možné dať kvantitatívne parametre.

Čo si myslíte návrhu zverejňovať informácie o jednotlivých lekárov s výsledkami, pochybeniami a ďalšími informáciami, podľa ktorých by si pacient vyberal?

To je úplný nonsens. Ak si otvoríte stránku mojich spoločností www.magnetickarezonancia.sk tak je tam každý lekár a každý asistent so svojou fotkou. Staval som to tak ako keď si človek pozerá hotel, do ktorého ide na dovolenku. Pozrie si kde je, aká je recepcia a čo ho tam čaká. Táto stránka je postavená tak isto. Tam si môžete pozrieť, ktorý asistent a lekár Vás vyšetrí. Zoznam má byť na to, aby sme si vedeli vybrať kvalitného poskytovateľa. To je však otázka rovnakého prístupu k starostlivosti. Toto môže fungovať v Bratislave, no má nejakú šancu vybrať si zdravotnícke zariadenie aj teta vo Svidníku? To o čom sa tu bavíme, je už úplné popretie základného princípu. Všetci rozmýšľame hlavne o Bratislave. Tu si môžem vybrať či pôjdem na Kramáre, či pôjdem do Ružinova … A tetka vo Svidníku? Keď povieme, že nemocnica vo Svidníku je taká a taká, tak tú tetku traumatizujeme. Ona kam má ísť? Ak hovoríme o výbere poskytovateľa  – dobre, ale kde ho máme? Slovensko nie je len Bratislava alebo Košice. Rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti je základný princíp každého solidárneho zdravotného poistenia. Môžem si síce vybrať operatéra, ale ako ho ohodnotím? Ak niekto robí samé ťažké zákroky, bude mať viac komplikácii, bude mať väčšiu úmrtnosť, ako ten ktorý bude len odoberať nechty.

Ja nemám problém s tým, aby sme hodnotili lekárov, ale stavať nejaké ligové tabuľky, že tento je najlepší a tento najhorší je úplne iluzórne. Dajú sa porovnávať univerzity, napríklad fakulty. Ak si ale pozriete posledné výsledky hodnotenia zdravotnej poisťovne Dôvera, tak ja by som rád zobral tých hodnotiteľov do niektorej z tých nemocníc, nehovorím o žiadnej konkrétnej. Chcel by som ale vedieť, či keby tam aspoň raz niektorý z tých hodnotiteľov prišiel, či by si tam dal aspoň odtrhnúť necht. Asi ani to nie.

V súvislosti s diskusiou o potieraní korupcie v zdravotníctve hovoríte o radikalizácii diskurzu voči lekárom, ktorá má vplyv na efektivitu liečby pretože sa vytráca dôvera. Nie je to symptomatické pre celú spoločnosť?  

To je to najhoršie, čo sa v slovenskom zdravotníctve deje, a to sa nenapraví. Ak liečim ako obvodný lekár dvadsať rokov nejakú rodinu úspešne a sú so mnou spokojní, tak odo mňa má acylpyrín úplne iné účinky ako od lekárnika pri preskripcii, ktorého nikdy v živote nevideli a vyberie, čo je najlacnejšie. Veď choďte do potravín a povedzte predavačke nech vám dá najlacnejší chlieb. A my sa tu bavíme, že koľko mohol pacient ušetriť. Čo je on nesvojprávny? Nechajme to na ňom, koľko chce minúť na zdravotnícku starostlivosť a dajme mu na výber. Základným princípom je, že lekár je liek. Keď vám dám krásnu červenú lentilku, liečim vás dvadsať rokov a poviem, že toto vám odstráni bolesť z hlavy, tak Vám ju tú bolesť odstráni.

Treba teda pacientov vzdelávať?

Treba ľudí vzdelávať v tom, aby pacient mohol byť aktívne spolupracujúci vo svojej liečbe. Doktrína medicíny sa absolútne sa mení. Kedysi bol lekár Boh. Pacient nemal žiadnu šancu dostať sa k nejakým informáciám. Lekár rozhodoval o jeho bytí a nebytí. A keď sa náhodou opýtal, tak mu lekár povedal, že „čo sa staráte, však jak som doktor“. Teraz sa to mení. Pacient dnes príde ku mne a je niekedy vzdelanejší, vie viac o konkrétnom príznaku ako lekár, pretože nad tým sedel hodiny. Má nejaký problém, tak to naštuduje.

Pacient, ktorý je presvedčený, že som mu dobre stanovil diagnózu, že som mu predpísal správne lieky, je ochotný dodržiavať aj životosprávu a celá liečba je aj efektívnejšia. Nie je to o tom, že lekárnik vydá najlacnejší liek. Ak dnes lekárovi pacient neverí, tak si nájde ďalšieho, a ďalšieho a potom na tom systém prerába, lebo to hradia zdravotné poisťovne. Najhoršie však je, že sa pri tom nelieči.

Lekár teda nemá informovaného pacienta vnímať ako hrozbu?

Naopak.

Pozadie

Rozhovor vznikol na konferencii "Transparentnosť v slovenskom zdravotníctve".

REKLAMA

REKLAMA