Zo storočia antibiotík do storočia vakcíny

S novými trendmi celosvetového turizmu a obchodovania, rastúcou mobilitou Európanov a podceňovaním dôležitosti očkovania sa téma prevencie dostáva opäť do pozornosti odborníkov v zdravotníctve, ako aj laickej verejnosti.

Kateřina Pospíšilová
Dr. Kateřina Pospíšilová (GSK Slovensko)

Dr. Kateřina Pospíšilová je expertkou farmaceutickej spoločnosti GlaxoSmithKline Slovensko pre otázky prevencie a vakcinácie. Pravidelne sleduje aktuálne celosvetové trendy v tejto oblasti a o problematike infekčných ochorení, rizík i prevencie sa zhovárala s EurActiv.sk.

  • WHO v svojej poslednej výročnej správe poukazuje na rýchle tempo šírenia sa infekčných ochorení. Hrozia svetu pri vyspelosti súčasnej medicíny a pokroku v lekárskych vedách epidémie, ako boli v minulosti napríklad morové, alebo cholery?

Je potrebné si uvedomiť, že tak ako je dnešný svet navzájom prepojený, ešte nebol nikdy v histórii. Len vlani prepravila letecká doprava 2,1 miliardy pasažierov, hranice prakticky neexistujú. Tým samozrejme vzrastajú možnosti, ktoré vedú k rýchlemu medzinárodnému, ale aj medzikontinentálnemu šíreniu infekčných chorôb a narastá aj možnosť pre vznik epidémii vo svete. Nové infekčné ochorenia sú identifikované s nevídanou rýchlosťou, podstatne rýchlejšie ako v minulosti. Podľa WHO od 70. rokov minulého storočia každý rok bola zistená nová infekčná choroba. Hrozbou sú aj infekcie známe už po stáročia – záškrt, cholera, čierny kašeľ.

Dnes poznáme 40 úplne nových infekčných chorôb, ktoré predošlým generáciám známe neboli, napr. AIDS, SARS, Marburg, Ebola. Bolo by však naivné sa domnievať, že žiadne nové infekcie sa nevyskytnú. Rovnako je tu veľké riziko epidémií. Počas posledných 5 rokov WHO zaznamenala 1100 epidémií na celom svete.

  • Globálny turizmus, ale aj medzinárodný obchod sú teda rizikom zavlečenia infekcii do iných častí sveta. Necestovať by bolo riešením, ale dosť nerealistickým…

Pri každej ceste do vzdialených i menej vzdialených destinácií by sa ľudia mali zoznámiť s  rizikami. Zvlášť pred cestami do exotických krajín je nevyhnutné sa informovať, či nejde o oblasti s výskytom malárie nie je nutné užívať antimalariká, prípadne, či sa nevyžaduje niektoré očkovanie. Do mnohých krajín sa bez očkovania proti žltej zimnici nedostanete. Určite by som odporúčala očkovania proti hepatitíde A – napríklad aj do obľúbených destinácií v  Chorvátsku, Turecku, Egypte. Ďalej je to očkovanie proti žltačke typu B, besnote, cholere a týfusu, pokiaľ sa chystáte do exotickejších destinácií. Riziko ochorenia sa znižuje dodržiavaním základných hygienických  opatrení, požívaním dostatočne tepelne spracovanej potravy a pitím balenej vody.

  • Ktoré ochorenia sa môžu stať z hľadiska ťažko kontrolovateľného šírenia rizikové pre Európu, prípadne pre náš región?

Ako som uviedla, masívna letecká doprava a stále väčšia obľuba cestovania do exotických, často aj rozvojových krajín, prináša riziko zavlečenia infekcie do našich krajín. K vypuknutiu epidémie tak postačuje niekoľko hodín, alebo dní. Infekčné ochorenia, ktoré sa vďaka pravidelnému očkovaniu u nás už nevyskytujú, sú problémom v mnohých krajinách, hlavne z rozvojového sveta. Príkladom sú choroby, ako detská obrna, záškrt, čierny kašeľ, osýpky, rubeola.

Málokto vie, že každé štvrté dieťa na svete nie je očkované proti 6 základným chorobám (osýpky, detská obrna, čierny kašeľ, záškrt, tetanus a tuberkulóza), a že napríklad na osýpky na svete umiera každú minútu jedno dieťa. Vo vyspelých krajinách, kde sú deti bežne očkované proti 10-11 infekčným chorobám, dochádza k podceňovaniu významu vakcinácie, pritom je to jediná možnosť efektívnej obrany pred infekčnými ochoreniami. Ako príklad možno uviesť Veľkú Britániu, Japonsko, Švédsko, kde v 80. rokoch došlo k poklesu vakcinovaných proti čiernemu kašľu o desiatky percent . To následne viedlo ku vzniku stoviek až tisícov klinických prípadov a ku niekoľkým desiatkam úmrtí v týchto krajinách. Tiež hrozby z minulých storočí sa za určitých okolností môžu stať aktuálnymi v našich podmienkach – napríklad mor známy zo stredoveku vypukol v roku 1994 v Indii. Alebo cholerové epidémie sa pravidelne vyskytujú v afrických krajinách a štátoch Latinskej Ameriky.

  • Vo svete rezonuje téma vtáčej chrípky.  Za posledné roky WHO zaznamenala asi 200 úmrtí. Je to však podstatne menej, ako je počet obetí HIV, či novej vlny tuberkulózy. Prečo teda dôvod pre obavy? Ide o nejaký zvláštny biologický prípad?

Všetci poprední svetoví vedci sa zhodli v jednej veci – hrozba vzniku celosvetovej chrípkovej pandémie z vtáčej chrípky pokračuje a otázkou nie je, či k pandémii dôjde, ale skôr, kedy to bude. Pokúsim sa o krátke vysvetlenie, prečo tieto obavy vznikajú a prečo vlády všetkých krajín sa na toto nebezpečie starostlivo pripravujú.

“Všetci poprední svetoví vedci sa zhodli v jednej veci – hrozba vzniku celosvetovej chrípkovej pandémie z vtáčej chrípky pokračuje a otázkou nie je, či k pandémii dôjde, ale skôr, kedy to bude.”

Každý rok dochádza u chrípkového vírusu k drobným genetickým zmenám, tzv. antigenovým driftom, vďaka ktorým sa chrípkový vírus rozšíri do celého sveta a spôsobí sezónne chrípkové epidémie. Odhaduje sa, že každoročne 3-5 miliónov obyvateľov tejto planéty prekoná chrípku s komplikáciami a 250 000-500 000 ľudí jej podľahne.

Každých 10-50 rokov vzniká  nový chrípkový vírus, s ktorým sa súčasné ľudstvo doteraz nestretlo a nemá proti nemu žiadne protilátky. Preto sa tento vírus veľmi rýchlo šíri do celého sveta a postihne 25-50% svetovej populácie. Existujú dve teórie, akým spôsobom tento nový virus vzniká. Prvá teória predpokladá výmenu  genetického materiálu medzi ľudským a vtáčím chrípkovým vírusom. Takto vznikol vírus H2N2 , ktorý vyvolal pandémiu chrípky v roku 1957. Druhá teórie predpokladá, že nový vírus môže vzniknúť postupnou mutáciou vtáčieho chrípkové vírusu. Len nedávno sa potvrdilo, že chrípkový vírus H1N1 , ktorý spôsobil devastujúcu španielsku chrípku v roku 1918, počas ktorej zomrelo až 50 miliónov ľudí, vznikol priamou mutáciou vtáčieho chrípkového vírusu. Vedci navyše zistili, že týmto druhým spôsobom vzniká vírus oveľa agresívnejší, preto existujú oprávnené obavy z vtáčej chrípky H5N1. Zatiaľ síce na vtáčiu chrípku zomreli necelé dve stovky ľudí, ale je potrebné zdôrazniť, že za normálnych okolností je vtáčí vírus chrípky pre človeka nepatogénny. To, že sa ľudia môžu nakaziť od hydiny alebo divokých vtákov, svedčí o jeho narastajúcej agresivite a prebiehajúcich mutáciách. WHO pred niekoľkými rokmi vypracovala Globálny plán pripravenosti na pendémiu a na základe tohto plánu  jednotlivé krajiny vypracovali svoje národné pandemické plány. Väčšina vlád vyspelých krajín sa už predzásobila  antivirotikami, mnohé rokujú o nákupe vakcíny. WHO zriadila sklad s antivirotikami a s vakcíou H5N1 pre rozvojové krajiny.

  • Klimatickými zmenami môže dôjsť aj k posunu fytogeografických pásiem, na ktoré sú viazané živočíšne druhy, ktoré sú aj hostiteľmi parazitov. Je reálne, že budeme musieť na Slovensku používať antimalariká? V minulosti sme na východnom Slovensku ojedinele už zaznamenali výskyt malárie šírenej  komármi z rodu Anopheles.

Keď sa pozrieme, aké zmeny v klíme prebiehajú v poslednej dobe, je možné  aj šírenie malárie do pásiem, kde sa za normálnych okolností nevyskytuje. V posledných rokoch pozorujeme v Českej republike premnoženie kliešťov a ich sťahovanie sa do vyšších nadmorských výšok. Vzhľadom na to, že kliešte sú nosičmi vírusu kliešťovej encefalitídy a borelióz, narastá tak aj počet týchto ochorení a bohužiaľ aj úmrtí.

  • Prečo sa stráca účinnosť štandardných liekov na viaceré z ochorení rozšírených  v treťom svete? Napríklad pri malárii to bol v minulosti chinín…

Vzrastajúca rezistencia na antibiotiká a antivirotiká predstavuje ďalší celosvetový problém. Penicilín objavil Fleming v roku 1928 a jeho široké uplatnenie nastalo od roku 1942. Ale už v roku 1946 Fleming varoval pred narastajúcou rezistenciou. Napríklad v jednej nemocnici vo Veľkej Británii bolo už v roku 1946 14% baktérii Staphylocococcus aureus rezistentných na penicilín, dnes ich je rezistentných viac ako 95%.

Inhibícia rastu alebo smrtiaci efekt antibiotík viedol k vyselektovaniu rezistentných (teda odolných) mikróbov. Pod rezistenciu sa podpísala selekcia a paradoxne aj rozšírenie a nadmerné predpisovanie antibiotík,  alebo poddávkovanie či krátka doba ich užívania.

“Tak ako 20. storočie bolo právom nazývané storočím antibiotík, 21. storočie je nazývané storočím vakcinácie.”
Kateřina Pospíšilová, expertka GSK

Ďalším dôvodom je fakt, že často rovnaké antibiotiká alebo antivirotiká sa používajú i u zvierat alebo rastlín, čo dáva príležitosť k výmene  rezistentných génov a rýchlejšiemu šíreniu. Ako u baktérií a vírusov, tak aj u parazitov, kam patria prvoky maláriovce vyvolávajúce maláriu , sa môže vyvinúť rezistencia. Od roku 1976 sa Plasmodium falciparum rezistentné na chinín rozšírilo do celého sveta. Dnes nie sú vzácnosťou organizmy rezistentné na  bežné lieky, často sa musia používať kombinácie liekov a vzácne antibiotiká, čo vedie nielen k obrovskému nárastu nákladov na liečbu , ale aj nárastu úmrtí na jednotlivé infekčné ochorenia.

  • Ako sa teda budú liečiť infekcie, na ktoré nezaberajú klasické lieky a antibiotiká? Ako reaguje farmaceutický priemysel na nové zistené ochorenia? Črtajú sa napríklad nové skupiny širokospektrálnych liekov, ako boli v minulosti sulfónamidy, či antibiotiká? Nie sú to však skôr preteky chorobami a rezistenciou?

Samozrejme je tu veľký tlak na vývoj nových antibiotík a antivirotík. Vývoj takého lieku však trvá rádovo 12 rokov a následne počas niekoľkých rokov môže vzniknúť na daný liek rezistencia, ktorý je potom prakticky neuplatniteľný. Tlak je aj na racionálne používanie liekov  a pacienti i lekári sa budú musieť naučiť,  že rada bežných infektov sa musí zvládnuť bez liečenia antibiotikami.

Osobne som zástankyňou prevencie. Pokiaľ existuje možnosť chrániť sa pred chorobou očkovaním, je to lepší variant, ako čakať na ochorenie mikróbmi, ktorý môže byť rezistentný na bežné lieky. Tak ako 20. storočie bolo právom nazývané storočím antibiotík, 21. storočie je nazývané storočím vakcinácie.

REKLAMA

REKLAMA