Europoslanec, ktorý vyšetruje emisie: Európskym automobilkám hrozí osud Nokie

Nokia úplne zmeškala vývoj od telefónov k smartfónom. To isté sa stane automobilovému priemyslu, varuje GERBEN-JAN GERBRANDY. Holandský europoslanec (Democraten 66, ALDE) je členom výboru pre životné prostredie a vyšetrovacieho výboru vo veci automobilových emisií.

gerbrandy, emisný škandál
Gerben-Jan Gerbrandy. FOTO-EP

S akými posolstvami ste prišli na bratislavskú konferenciu Transition to the Green Economy?

Mojím hlavným posolstvom bolo, že nemáme na výber. Tak či onak, svetové hospodárstvo premeníme na trvalo udržateľné. Otázka nie je, či to urobíme, ale skôr kedy a ako. Keďže vieme, že sa to stane, musíme si byť vedomí, že k tomuto cieľu smerujeme a že sme zjednotení. Je to najväčšia výzva, akej čelí ľudstvo. Terorizmus a všetky ďalšie výzvy sú ničím v porovnaní s obrovskou výzvou udržať sa v prirodzených limitoch planéty. Pre to, aby sme smerovali k udržateľnému hospodárstvu, musíme spolu silno držať – inštitúcie, biznis, akademici a ďalší aktéri. Potrebujeme veľa kreativity. Nie je to len o expertoch, ktorí navrhnú krajšie, udržateľnejšie výrobky. Je to spoločenských, behaviorálnych zmenách.

Prechod k zelenej ekonomike by sa mal uskutočniť naprieč Európskou úniou. Nie sú však rozdiely medzi členskými štátmi priveľké? Niektoré sú pokročilejšie. Napríklad Holandsko má veľa elektrických áut či patentov na zelené technológie. To nie je prípad Slovenska.

Naposledy som bol v Bratislave pred 20 rokmi. Vidím neuveriteľný rozdiel. Rozdiely medzi Bratislavou pred 20 rokmi a teraz sú oveľa väčšie ako medzi Holandskom pred 20 rokmi a teraz. Slovensko má schopnosť ísť dopredu oveľa rýchlejšie.

Kde vidíte rozdiely?

Po meste. A jediné, čo som doteraz urobil, bola prechádzka z hotela na konferenciu. Nehovorím, že to nebude ťažké. Po prvé, nemáme na výber. Investície si musíme rozmyslieť dvakrát. Sú v súlade našimi dlhodobými cieľmi pre udržateľnú ekonomiku? Alebo vyhadzujeme peniaze na veci, ktoré neskôr nebudú mať žiadnu hodnotu? Spomenuli ste elektrické autá. Sú technologicky nadradené spaľovacím motorom. Sotva potrebujú údržbu, palivo je oveľa lacnejšie.

Čo sa týka elektrických áut, Holandsko je v rámci EÚ lídrom. Akému typu štátnej podpory za to vďačíte? Pretože presne o tom teraz diskutujeme na Slovensku.

Fiškálne stimuly. Musím však povedať, že nie vždy boli inteligentné. Pretože holandská vláda minula doslova milióny na motivovanie zákazníkov, aby si kúpili hybridné autá, ktoré prejdú s elektrickou batériou len 30 kilometrov. To nie je veľký pokrok pre životné prostredie. Musíme ísť ďalej. Len kupovať elektrické autá nepomôže. Mali by sme ich vyrábať.

Slovensko je mimochodom jedným z najväčších svetových výrobcov automobilov na hlavu.

To je dobré. V Holandsku autá nevyrábame. Tu vidíte, že vnímanie výhody môže byť iné.

Onedlho si už nebudete kupovať auto, aby ste prešli z bodu A do bodu B. Auto sa stane skôr počítačom.

Prečo je dôležité vyrábať autá?

Nezarobíte peniaze a nevytvoríte pracovné miesta len tým, že budete nakupovať veci mimo Európy. Nie je to tak dávno, čo sme všetci mali mobily značka Nokia. Bolo ťažké predstaviť si, že v blízkej budúcnosti Nokia zbankrotuje. Ale za veľmi krátky čas iPhone od Apple úplne obsadil trh. Nie cez zásahy štátu alebo preto, že bol udržateľný, ale jednoducho preto, že tento produkt bol pokročilejší ako Nokia. Nokia úplne zmeškala vývoj od telefónov k smartfónom. To isté sa stane automobilovému priemyslu. Onedlho si už nebudete kupovať auto, aby ste prešli z bodu A do bodu B. Auto sa stane skôr počítačom. Koncept dopravy sa úplne zmení.

Potrebujeme nato nejaký typ podpory od EÚ?

To nemá nič spoločné s podporou. Treba kreatívne myslenie. Ako sa zmenia produkty? Ako sa zmenia požiadavky ľudí? Keď budeme mať autonómne autá (bez vodiča), nebudete potrebovať vlastné auto. Cez aplikáciu a spred svojho domu si budete môcť objednať auto o niekoľko minút. Nebudete mať problémy s parkovaním. Bude to auto pre každého. To znamená úplnú zmenu podnikateľského modelu celého automobilového priemyslu. Od tohto sveta nemáme tak ďaleko. Ak skombinujeme kreativitu s oveľa väčšou udržateľnosťou, udrieme klinec po hlavičke.

To hovorí aj americký prognostik Jeremy Rifkin. Holandsko podľa vás urobilo chybu, keď priamo podporilo zákazníkov. Mali by sme podporovať výskum a nechať výrobcov robiť si svoju prácu?

Jednoznačne. A vlády tu hrajú veľkú úlohu. Jednou z ich úloh je investovať do infraštruktúry. Ak nemáte dobíjacie stanice, ľudia nekúpia elektrické autá. Existuje mnoho vecí, ktoré môže urobiť štát.

Takmer všetci výrobcovia automobilov nejako podvádzajú.

Kým naša ekonomika ozelenie, musíme sa vysporiadať s fosílnymi palivami a emisiami z áut. Ste členom vyšetrovacieho výboru ku škandálu Volkswagenu. Vyšetrovanie pokračuje. Aký je váš názor a aké môžu byť dôsledky vyšetrovania?

Po prvé, je dôležité, že už sme zistili, že Volkswagen nebol jediný, kto podvádzal. Takmer všetci výrobcovia automobilov nejako podvádzajú, aby ľahko prešli emisné testy a uvádzajú na cesty autá, ktoré vypúšťajú mnohonásobne viac NOx a ďalších nebezpečných látok. Nie je to izolovaný prípad Volkswagenu. To je závažný problém. Po druhé, vidíme, že národné vlády veľmi silne kryjú svoj domáci automobilový priemysel.

Prečo ich kryjú?

Pretože potrebujú chrániť domácich autovýrobcov. Ale to je v konečnom dôsledku veľmi hlúpa, krátkodobá politika. Všetci vieme, že musíme prinútiť priemysel stať sa kreatívnejším, zelenším, inteligentnejším a tak ďalej. Jeden zo spôsobov je určiť emisné štandardy. Tým, že im to prejde a necháme ich prejsť testami, ktoré nezodpovedajú skutočným emisiám, nevyvíjame na priemysel tlak. Čo znamená, že nakoniec ho technologicky prekonajú autá odinakadiaľ, ktoré budú oveľa konkurencieschopnejšie.

V roku 2008 zbankrotovali automobilky v Detroite. My všetci sme vtedy hovorili: Oni to nepochopili; my sme vyrábali oveľa palivovo efektívnejšie autá; Američania si zvykli na lacnú ropu a teraz čelia dôsledkom. Áno, boli sme múdrejší, to Európska legislatíva prinútila autá k palivovej efektívnosti. Ale po rokoch vidíme, že národné spoločnosti – ale ani Európska komisia – netlačili automobilový priemysel ku konkurencieschopnosti.

Buď bude firma zajtrajška udržateľná, alebo nebude.

Tvrdíte, že ide o európsku konkurencieschopnosť namiesto potrestania automobiliek, ktoré porušujú pravidlá?

To nemá nič spoločné s trestaním. Keď sa pozriem na investície do čistých, zelených technológií, Čína je svetový šampiónom. Európa veľmi rýchlo zaostáva. Všetci chceme predávať Číne európske autá. Čínske mestá majú obrovský problém s kvalitou ovzdušia, takže chcú čisté autá. Jediným riešením je uviesť na tamojšie cesty autá s nulovými emisiami. Čo znamená, že musíme priemysel prinúť vyrábať autá s nulovými emisiami. Aj tak to nakoniec všetko skončí pri konkurencieschopnosti. V mnohých sektoroch už teraz „konkurencieschopný“ znamená „čistý“. Bude to tak vo všetkých sektoroch. Buď bude firma zajtrajška udržateľná, alebo nebude.

Na začiatku septembra ratifikovali Parížsku dohodu Čína a Spojené štáty. Približujeme sa k 55-percentnému prahu. Kde je EÚ? Vstúpi klimatická dohoda do platnosti bez toho, aby bola EÚ nevyhnutnou ratifikujúcou stranou?

Pre Európu je to veľké poníženie. Všetci máme výhovorky – časovo veľmi náročné schvaľovacie postupy a tak ďalej. Ak je toto jediný problém, v poriadku. Ale všetci vieme, že niektoré krajiny v Európe nechcú ratifikovať Parížsku dohodu. Sú iné ako len procedurálne dôvody pre spomalenie procesu ratifikácie.

O ktorých krajinách hovoríte?

Napríklad o Poľsku.

Ale Poľsko povedalo, že Parížsku dohodu ratifikuje.

Hovoria veľa vecí. Ale všetci vieme, že by sa tešili, keby Parížska dohoda nebola. Takže im neprekáža ten proces spomaliť. Ale ide to o niečo viac. Je to príklad, ako Európa spomaľuje, kým zvyšok sveta zrýchľuje. Vždy sme sa považovali za lídra v boji s klimatickými zmenami. A stále ním môžeme byť v niektorých aspektoch. Ale je to príklad spomalenia. Pozrite sa na moju krajinu – Holandsko. Vysvitlo, že v roku 2015 sme vypustili o päť percent viac CO2 ako v roku 2014. Musíme ísť s emisiami zásadne dolu, smerom k nule v roku 2050.

Ako možno vysvetliť ten nárast?

Využívali sme viac uhoľných elektrární ako rok pred tým. Z tých však musíme spustiť. Radšej dnes ako zajtra. Pretože externalizované náklady sú oveľa vyššie ako peniaze ušetrené zo spaľovania uhlia.

Najväčšou výzvou bude urobiť z Rady EÚ, ktorej teraz predsedá Slovensko, fungujúcu inštitúciu.

Slovenské predsedníctvo trvá do konca roka. Čo bude dovtedy najhorúcejšou témou v oblasti obehovej ekonomiky?

Najväčšou výzvou bude urobiť z Rady EÚ, ktorej teraz predsedá Slovensko, fungujúcu inštitúciu. Teraz je rada nefunkčná inštitúcia. Nejde dopredu. Len stúpa na brzdu.

Môžete povedať príklad?

Práve sme dokončili vyjednávania o kvalite ovzdušia, veľkom európskom probléme. Musíme ju zvýšiť. Komisia prišla s návrhom, Parlament v podstate súhlasil. A Rada ho zásadným spôsobom oslabila. Napríklad tým, že vynechala celý poľnohospodársky sektor, zatiaľ čo ten je obrovským zdrojom znečistenia.

Nemá Rada len iný názor? Vy hovoríte, že je nefunkčná.

Nie. Voči občanom máme povinnosť zabezpečiť im čistý vzduch. Asi 700-tisíc ľudí ročne zomiera predčasne pre zlý vzduch. Keby tí ľudia zomierali v teroristických útokoch alebo na cestách, bolo by to šokujúce. Päťsto miliónov Európanov by nás okamžite nútilo to zmeniť. Ale keď ide o kvalitu vzduchu, hovoríme, nie, pre náš priemysel je to príliš ťažké. To je blbosť. Máme povinnosti a Rada už nie je akcieschopná.

Za obehovou ekonomikou nie sú len ekologické dôvody. Ale aj ekonomické a geopolitické.

Toho sa bojím aj v súvislosti s obehovým hospodárstvom. Európa vyrába len 30 percent zdrojov, ktoré spotrebuje. Takže 70 percent je dovážaných. Všetci vieme, aké nebezpečná je závislosť na rope a plyne z Ruska. Za obehovou ekonomikou nie sú len ekologické dôvody. Ale aj ekonomické a geopolitické. Od slovenskej vlády očakávam, že Radu zmení na funkčnú inštitúciu.

Na zelenšiu inštitúciu.

Už z definíciu to znamená aj zelenšiu. Pretože to je jediná cesta vpred.

T2GE: Transition to the Green Economy

Konferenciu Transition to the Green Economy (T2GE), ktorá sa konala pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ, zorganizovali Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia s podporou z programu Horizont 2020. Partnermi konferencie boli Pedal Consulting, Motion Zone, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Európska environmentálna agentúra a Veľvyslanectvo Nórska na Slovensku. Konferencia bola podporená z Nórskych fondov. Mediálnymi partnermi konferencie sú portály EurActiv.com a EurActiv.sk. Sponzormi boli, ICL, Burson Marsteller, VinylPlus a Tarkett.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA