László Sólymos: Našou prioritou v zelenej ekonomike je manažment odpadov

Slovensko môže ponúknuť svoje skúsenosti so zelenými budovami či vodným hospodárstvom, hovorí minister životného prostredia LÁSZLÓ SÓLYMOS (Most-Híd). Na otázky portálu EurActiv.sk odpovedal cez email.

zelená ekonomika, László Sólymos
László Sólymos. FOTO-TASR (Martin Baumann)

V ktorej oblasti zelenej ekonomiky, ktorá je témou konferencie Transition to the Green Economy (T2GE), sa môže Slovensko učiť od európskych partnerov?

Vzhľadom na to, že problematika zelenej ekonomiky v našej krajine veľmi nerezonuje, dá sa povedať, že by sme uvítali skúseností krajín, ktoré sa ňou zaoberajú systematicky a dlhodobo. Potenciál na čerpanie inšpirácie od európskych partnerov vidíme najmä v odpadovom hospodárstve, teda v predchádzaní vzniku odpadu, recyklácii, vývoji nových technológií na ich lepšie využitie a spracovanie odpadov. Ale tiež v prepojení spolupráce medzi výrobným a štátnym sektorom pri nastavovaní výrobkovej a spotrebiteľskej politiky, ale aj v spolupráci na úrovni samotnej štátnej správy – medzi jednotlivými ministerstvami, najmä hospodárstvom a životným prostredím.

V ktorej oblasti môže Slovensko svoje skúsenosti ponúknuť?

Hoci na Slovensku zatiaľ nie je táto oblasť komplexne riešená, naša krajina dosiahla veľa na ceste k ozeleňovaniu hospodárstva. Slovensko môže ponúknuť svoje skúsenosti napríklad pri výstavbe zelených budov, ale aj v oblasti energetiky, obnoviteľných zdrojov energií či vodného hospodárstva pri zabezpečovaní kvality vôd alebo protipovodňovej ochrane.

V prípade životného prostredia je (prioritou) najmä otázka manažmentu odpadov.

Štát by si mal vybrať, ktoré oblasti zelenej ekonomiky bude podporovať. V ktorých má Slovensko najväčší potenciál?

Otázka nestojí tak, že štát určí, ktoré vybrané oblasti bude podporovať. Ak hovoríme o prechode na zelené hospodárstvo, tak sa to musí udiať na všetkých úrovniach – od individuálnej až po globálnu. Pre každú z týchto úrovní je potrebné nastaviť systém opatrení a ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Nedá sa podporovať len určitá oblasť a ostatným nevenovať pozornosť, pretože politiky zamerané napríklad na inovácie, alebo efektívnejšie využívanie zdrojov sú rovnako dôležité ako šírenie povedomia a vzdelávanie. Pokiaľ sa jednotlivé nastavené politiky a opatrenia v nich nebudú komplementárne dopĺňať, tak o systémovej zmene, ktorú potrebujeme, sa dá ťažko hovoriť. Každopádne, je možné stanoviť priority pre jednotlivé oblasti, ktoré sa budú postupne napĺňať. V prípade životného prostredia je to najmä otázka manažmentu odpadov, hlavne predchádzanie ich vzniku.

Úroveň recyklácie komunálneho odpadu na Slovensku je šesť percent. V roku 2020 to má byť podľa európskej legislatívy 50 percent. Čo plánuje envirorezort urobiť pre to, aby Slovensko svoj záväzok splnilo?

Najprv mi dovoľte poopraviť číslo, týkajúce sa úrovne recyklácie komunálneho odpadu. Podľa metodiky, ktorú používa Slovensko na výpočet recyklácie komunálnych odpadov pre účely reportingových povinností voči Európskej komisii, je za uplynulý rok úroveň recyklácie komunálnych odpadov vrátane kompostovania 20,11 percent. Práve pre to, aby SR plnila záväzky, ktoré jej vyplývajú z európskej legislatívy, pripravilo ministerstvo nový zákon o odpadoch. Ním sme nastavili viaceré mechanizmy tak, aby sme sa dostali na čísla, ktoré určujú európske smernice.

Novými pravidlami sme určite priniesli viac transparentnosti do celého systému (manažmentu odpadov na Slovensku).

Nový zákon o odpadoch účinný od tohto roku čelí veľkej kritike. Zabezpečí podľa vás nový systém, ktorý zaviedol, dosiahnutie európskeho záväzku – 50 percent recyklácie?

Samozrejme, nie je to ľahký zákon. Ide o širokú problematiku, ktorá sa dotýka mnohých zainteresovaných subjektov, a preto zmeny určite nevyhovujú všetkým. Ale novými pravidlami sme určite priniesli viac transparentnosti do celého systému. Hlavný dôraz kladú na triedený zber, kde má Slovensko najväčšie medzery, preto zákon prináša v tejto oblasti asi najviac zmien, ktoré, paradoxne, mnohí vnímajú ako čosi „zlé“ a v praxi neuplatniteľné. Už dnes vieme, že sú v ňom aj slabšie miesta, ale tieto nedostatky sa dajú odstrániť a vylepšiť novelou. Takže znovu zopakujem – nová legislatíva bola jediným možným riešením, ako Slovensko môže zabezpečiť napĺňanie záväzkov voči EÚ a nový zákon o odpadoch tento potenciál určite má.

Debatu ku klíme chceme otvoriť na októbrovom summite Európskej rady.

poslednom rozhovore pre EurActiv.sk ste označili za najdiskutovanejšiu otázku v reforme Systému obchodovania s emisiami (ETS) podiel emisných kvót, ktoré majú ísť na aukciu a na bezodplatnú alokáciu. Aký je v tejto veci postup slovenského predsedníctva?

Tak ako iné elementy je to stále predmetom širšej diskusie na úrovni pracovnej skupiny Rady pre životné prostredie a akákoľvek zmena v pomere si bude vyžadovať rozhodnutie na najvyššej politickej úrovni, teda na úrovni Európskej rady. V rámci pracovnej skupiny máme 16. septembra v pláne hovoriť o otázkach bezodplatného prideľovania emisných kvót skleníkových plynov. Ďalšou témou budú návrhy týkajúce sa referenčných úrovní (tzv. benchmarks) a odvetní ohrozených únikom uhlíka (carbon leakage). Debatu ku klíme chceme otvoriť na októbrovom summite Európskej rady.

Mimovládky ako Transport & Environment tvrdia, že cieľ znížiť emisie v sektoroch mimo ETS o 30 percent nebude stačiť pre obmedzenie otepľovania na 1,5 – 2 stupne Celzia, ako sa to píše v Parížskej dohode. Považujete tento európsky cieľ za dostatočný?

V súčasnej dobe ho považujeme za dostatočne ambiciózny, pretože korešponduje so záväzkom Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 40 percent (medzi rokmi 1990 a 2030 – pozn. red.). Je ale pravda, že ak by sme sa mali zamerať na 1,5 stupňa Celzia, tak v tomto horizonte je tento cieľ nedostatočný. Ak Európska rada prijme vyšší redukčný záväzok do roku 2030, tak sa tým zvýši aj 30 percentný záväzok emisií v sektoroch mimo ETS.

V Bratislave ste sa stretli s francúzskou ministerkou životného prostredia Ségolène Royalovou. Do Bratislavy pricestovala ako predsedníčka COP 21 po tom, ako Čína a Spojene štáty ratifikovali Parížsku dohodu. Únia stále ratifikáciu nedokončila. Ministerka tento týždeň vyzvala členské štáty, aby na bratislavskom summite oznámili termíny pre národné ratifikácie. Na čom ste sa dohodli s Royalovou?

Dohodli sme sa, že zo svojich pozícií – Slovensko ako predsednícka krajina Rady EÚ – budeme tlačiť, na čo najrýchlejšiu ratifikáciu Parížskej dohody tak na celoeurópskej, ako aj na národných úrovniach.

T2GE: Transition to the Green Economy

Konferenciu Transition to the Green Economy (T2GE), ktorá sa konala pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ, zorganizovali Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia s podporou z programu Horizont 2020. Partnermi konferencie boli Pedal Consulting, Motion Zone, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Európska environmentálna agentúra a Veľvyslanectvo Nórska na Slovensku. Konferencia bola podporená z Nórskych fondov. Mediálnymi partnermi konferencie sú portály EurActiv.com a EurActiv.sk. Sponzormi boli, ICL, Burson Marsteller, VinylPlus a Tarkett.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA