Nórsky minister: Nechráňme znečisťovateľov, ale investujme do budúcnosti

VIDAR HELGESEN, nórsky minister životného prostredia, hovorí o ambicióznej klimatickej politike, ktorá potrebuje silnejšie záväzky, a o podpore zelených investícií a zelených technológií. V Bratislave mal prejav na konferencii Transition to the Green Economy.

Vidar Helgesen
Vidar Helgesen, nórsky minister pre klimatickú politiku a životné prostredie (v strede). FOTO-T2GE

Klimatický summit v Paríži mal byť zlomovým bodom globálnej klimatickej politiky. No hneď po jeho ukončení sa ozvali hlasy, že nenaplnil politické ambície, nedal odpoveď na výzvy, ktorým čelíme. Ako ho vnímate vy?

Musíme rozlišovať medzi ambíciami a záväzkami. Ambície, ktoré vzišli z Paríža, sú vysoké. Nie len v potvrdení cieľa zastaviť globálne otepľovanie na hranici dvoch stupňov Celzia, ale aj v stanovení indikatívneho cieľa udržať otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Problémom je, že ak sa pozriete na záväzky v národných programoch, nestačia ani na dvojstupňový cieľ. Krajiny musia ponúknuť viac. V roku 2018 budú plány revidované, a v 2023 vyhodnotené výsledky. Vlády budú musieť prísť s vyššími cieľmi. To bude testom globálnej klimatickej politiky. Napriek tomu bolo to, čo sme videli v Paríži, veľmi povzbudzujúce, a nielen kvôli politickým záväzkom. Tento víkend uviedli Američania a Číňania dohodu z Paríža do platnosti na národnej úrovni. To je zlomový bod. Nič také sme napríklad po Kjóte nevideli.

Čína je dnes najväčším investorom do solárnej energie.

Hlavnými producentmi skleníkových plynov sa stávajú veľké rozvojové krajiny. Niektoré namietajú proti prísnym emisným limitom, obávajú sa ich negatívneho vplyvu na ekonomický rast. Čo môžu urobiť rozvinuté krajiny? Mali by im pomôcť nájsť iné cesty k udržateľnému rastu?

Je príliš zjednodušujúce povedať, že vlády rozvojových krajín nesúhlasia s prísnymi emisnými limitmi. Čína je dnes najväčším investorom do solárnej energie. Za päť rokov sa dostala z prakticky nulového stavu na pozíciu svetového lídra. Niektoré rozvojové krajiny sú menej ambiciózne, niektoré plánujú investovať do uhoľných elektrární, a to by sťažilo dosiahnutie plánov z Paríža. Takže áno, rozvinuté krajiny môžu niečo urobiť – mobilizovať financovanie klimatických plánov. Dohoda z Paríža bola možná aj preto, že jej súčasťou bolo klimatické financovanie. Potrebujeme ho viac – z verejných financií i súkromných investícií.

EÚ je silným obhajcom efektívnej globálnej klimatickej politiky. Jej pozíciu však oslabujú niektoré členské krajiny, ktoré nesúhlasia s prísnymi emisnými limitmi. Protichodné sú však aj niektoré z jej vlastných politík – napríklad podpora biopalivám. Akú úlohu má zohrávať environmentálna politika voči ostatným?

Sme na križovatke. V minulosti sa na environmentálne otázky občas hľadelo ako na ohrozenie hospodárskeho rastu. Dnes aj niektoré z najväčších medzinárodných spoločností dávajú jasne najavo, že udržateľnosť je výhodná pre ich biznis a od vlád žiadajú daňové režimy, ktoré by stimulovali zelené investície, a regulácie, ktoré by tlačili na environmentálne udržateľné správanie. Vlády si musia uvedomiť – a už si to do istej miery uvedomujú – že ak chcú byť budúcimi víťazmi, potrebujú politiku vytvárania zelenej ekonomiky.

Politici si musia uvedomiť, že kto trvá na včerajších riešeniach, je budúcim porazeným.

Veľmi dobrým príkladom je európsky automobilový priemysel, ktorý európskej klimatickej politike nezohral veľmi progresívnu úlohu, a mal pravdepodobne trochu priveľký vplyv na Európsku komisiu. Teraz, keď sa boja konkurencie elektromobilov z Ameriky a Číny, menia stratégie, začínajú produkovať elektrické autá a od EÚ a členských krajín žiadajú vytvorenie nástrojov, ktoré by spotrebiteľom uľahčili výber zelených alternatív. Podobné zmeny vidíme vo finančnom sektore, zásadné zmeny sa dejú v energetike. Ak to spojíte s digitalizáciou, robotizáciou a automatizáciou, vidíte potenciál veľkých zmien smerom k zelenej ekonomike. Politici si musia uvedomiť, že kto trvá na včerajších riešeniach, je budúcim porazeným. Mali by sme sa menej zaoberať ochranou znečisťujúceho priemyslu z minulosti, a viac prípravou budúcnosti.

Spomínali ste dôležitú úlohu súkromných investícií pri tvorbe zelenej ekonomiky. Niekedy ich však brzdí nízka miera či dlhá doba návratnosti. Je to priestor pre angažovanie sa verejných inštitúcií?

Každá krajina musí nájsť svoj vlastný spôsob podpory zelených investícií a európska politika by mala byť tvorená ich spoločným prienikom. Vlády môžu vytvoriť daňové režimy, ktoré by stimulovali správne vzorce správania a trestali tie zlé na princípe „znečisťovateľ platí“. Daňové stimuly ako nórsky model podpory elektromobilov skutočne fungujú. Okrem toho môžu vlády vytvárať správne regulácie. Sprísnenie environmentálnych regulácií je výhodné pre zelenšie firmy. Potrebujeme tiež verejné investície – do výskumu a vývoja, inovácií, pomoci pri zavádzaní výsledkov výskumu do praxe. To všetko pomôže mobilizovať súkromné investície, no podoba daňového systému je úplne zásadná.

Máme signály, že v roku 2023 budú elektrické automobily cenovo konkurencieschopné s klasickými spaľovacími.

Elektromobily majú na nórskom trhu silný podiel. Ambíciou vašej vlády je, aby po roku 2025 neboli v Nórsku predávané žiadne nové autá na fosílne palivá. Ktoré opatrenia v minulosti vám pomohli dostať sa do pozície, v ktorej si môžete stanoviť tak ambiciózne ciele?

V súčasnosti má 28 percent nových predaných áut elektrický alebo hybridný pohon. Ich podiel bude rásť. Dôležité je, že máme vysoké automobilové dane a poplatky – registrácia, DPH. Ich zníženie dáva elektromobilom veľkú výhodu. Okrem toho majú bezplatné parkovanie, nulové cestné poplatky, znížené poplatky na trajektoch a ďalšie výhody. Ak to skombinujete s klesajúcimi cenami elektromobilov, je jasné, že ich podiel rastie. Máme signály, že v roku 2023 budú elektrické automobily cenovo konkurencieschopné s klasickými spaľovacími. Cieľ pre rok 2025 je tak dosiahnuteľný. Poviem to jednoducho: benzínové a dieselové motory sú vecou minulosti. Okrem toho, ak niekto šoféroval elektrické auto vie, že je to omnoho krajší zážitok. Nórsky príklad je teda o správnych stimuloch, cene a trendoch.

Krajiny, ktoré dnes majú nižšie automobilové dane, budú musieť vytvoriť podporné schémy pre elektromobily, a prispôsobiť zdaňovanie áut princípu „znečisťovateľ platí“.

Hovorili sme o cenách, daniach a podobne. Myslíte si, že používanie zelených technológií je aj vecou zmeny správania, pohľadu na spotrebu, otázku vlastníctva, či spôsobu života?

Mali by sme podporovať iniciatívy vedúce k uvedomelej spotrebe. Ekonomika zdieľania, spoločné využívanie automobilov a podobne idú presne týmto smerom. Nemám veľkú vieru v schopnosť vlád „vzdelávať ľudí“, mali by sme však podporovať trendy, ktoré už existujú. V oblasti verejného vzdelávania sa ukazuje ako dôležité vzdelávanie detí – učebné osnovy, praktické aktivity na školách. Recyklácia a manažment odpadu urobili v Nórsku veľký krok vpred aj vďaka tomu, že deti vzdelávali svojich rodičov.

Pozrite sa na klimatické zmeny – čím dlhšie budeme čakať, tým drahšie budú následky.

Je zelenší životný štýl, využívanie zelených technológií, závislý od bohatstva krajiny?

Pozrite sa na klimatické zmeny – čím dlhšie budeme čakať, tým drahšie budú následky. Záplavy predstavujú obrovské náklady a majú negatívne spoločenské dopady. Ak teda budeme investovať dnes a zmeníme aj daňové systémy tak, aby sa znečisťovanie stalo drahším, a zelený životný štýl lacnejším, nemusí to nutne znamenať veľké finančné výdavky. Vyžaduje si to ale politickú odvahu, politické líderstvo a, áno, určité investície na začiatok, ktoré môžu byť vyššie než zvyčajne. No z hľadiska návratnosti, a do toho musíme započítať aj zníženie environmentálnych rizík, sa určite oplatia. Okrem toho, ak hovoríme o investíciách, nemusíme myslieť masívne zmeny z roka na rok. Je však treba stanoviť smerovanie, ktoré dá investorom aj domácnostiam predvídateľné prostredie. Ak napríklad v Nórsku povieme, že v roku 2025 nechceme žiadne nové autá na fosílne palivá, každý chápe, že by možno nebolo najmúdrejším krokom, kúpiť si zajtra dieselové vozidlo. To sú signály, ktoré menia vzorce správania.

T2GE: Transition to the Green Economy

Konferenciu Transition to the Green Economy (T2GE), ktorá sa konala pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ, zorganizovali Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia s podporou z programu Horizont 2020. Partnermi konferencie boli Pedal Consulting, Motion Zone, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Európska environmentálna agentúra a Veľvyslanectvo Nórska na Slovensku. Konferencia bola podporená z Nórskych fondov. Mediálnymi partnermi konferencie sú portály EurActiv.com a EurActiv.sk. Sponzormi boli, ICL, Burson Marsteller, VinylPlus a Tarkett.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA