Nie je úlohou politikov motivovať kariérne voľby dievčat

Kým v prípade plačúceho Baracka Obamu média hovorili o empatii, v prípade Hillary Clintonovej v slzách naopak o hysterickej žene, hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.

Jana Žitňanská
Zdroj: TASR

Komisia už dlhšie upozorňuje, že muži stále zarábajú v priemere viac ako ženy na podobných pozíciách. Podľa prieskumov sú najohrozenejšou kategóriou v rámci platovej nerovnosti najmä pracujúce matky. Komisia však nedávno stiahla návrh smernice, ktorá mala celoeurópsky presadiť lepší balans medzi pracovným a rodinným životom. Ako vnímate rozhodnutie Komisie? Čo plánuje EP v tejto oblasti ďalej robiť?

Tento návrh bol už dlho zablokovaný viacerými členskými krajinami, čiže Komisii nič iné ako ho stiahnuť nezostávalo. V tejto chvíli musíme počkať na nový návrh od Komisie.  Z vyjadrení pani komisárky Jourovej je zrejmé, že téma rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami jej leží na srdci. Myslím si, že vzhľadom na priebeh rokovaní o predchádzajúcom návrhu bude musieť Komisia rešpektovať nielen subsidiaritu krajín ale aj zohľadniť stanovisko EP – skĺbiť to nebude jednoduché. Sama som zvedavá, s čím príde.

Dievčatá si častejšie vyberajú povolania, ktoré síce majú dôležitý spoločenský význam sú však platovo nižšie ohodnotené. Ako dokážeme dievčatá lepšie motivovať, aby si vyberali kariéru aj vo výrazne mužských sférach a naopak? Mali by sme vôbec?

Podľa mňa by sme mali urobiť všetko, aby každé dievča ale aj chlapec sa mohol slobodne rozhodnúť pre povolanie, kde naplní svoj talent, bude sa realizovať. Na začiatku bude stačiť ak my ako spoločnosť nebudeme odrádzať, škatuľkovať, posudzovať.

Navyše nemyslím, že je úlohou politikov silene motivovať kariérne voľby dievčat. Priznám sa, že nie som celkom stotožnená s tým, že hovoríme len o tom, čo by mali dievčatá študovať. Momentálne sa diskusia v Európskom parlamente vedie o tom, že dievčatá potrebujú študovať technické smery. Samozrejme, že by mali – za predpokladu, že je to to, čo si samé želajú. Hovorme ale jedným dychom aj o mladých mužoch a o tom, že sú povolania, kde sú veľmi potrební a je ich stále málo – napríklad ako učitelia alebo opatrovatelia. 

Ste podpredsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť, v ktorom sa však nachádzajú iba dvaja muži. Prečo si myslíte, že to tak je? Sú ženské otázky len vecou žien?

Je to skôr otázka na poslancov než na mňa. Je ale pravda, že na zasadnutiach výboru rovnako ako aj na iných fórach, ktoré sa týkajú práv a postavenia žien je zastúpených viac žien než mužov. To, že sú vo výbore ženy vo veľkej prevahe je podľa mňa jednak výsledkom politickej dráhy viacerých poslankýň – ich voliči si ich zvolili práve preto, že veľmi intenzívne pracujú s otázkou postavenia žien v spoločnosti. Je preto len prirodzené, že si vybrali tento výbor.

Z pohľadu absencie mužov sa ponúka niekoľko dôvodov: niektorí to jednoducho necítia ako problém, ktorému sa treba venovať. Na základe osobných rozhovorov viem, že viacerí si tému zlepšenia postavenia žien spájajú s radikálnymi feministkami, ktoré častokrát stavajú svoje tvrdenia viac na pocitoch a obavách než na faktoch, obviňujú všetko mužské už len z princípu, a preto sa dotyční tej téme vyhýbajú.

Som ale presdvedčená, že by práci výboru ako aj téme samotnej prospelo, ak by v ňom malo záujem pracovať viac kolegov. A to najmä preto, že ak sa má v spoločnosti viac hovoriť o právach žien – musíme o nich hovoriť spoločne muži aj ženy. Z tém ako násilie na ženách alebo sociálne zabezpečenie matiek sa nesmie stať okrajová záležitosť, ktorej sa venujú len ženy samy pre seba. Je to prirodzene záležitosť celej spoločnosti.

Zo svojej osobnej skúsenosti, aký bariéram čelia ženy, ktoré chcú vstúpiť do politiky?

Jednak sú to také tie skryté dôvody, ktoré žiadny muž-politik nevyriekne nahlas, ale mnohí si to myslia. A síce, že ženy sú v politike dobré akurát tak v čase kampane kvôli bilboardom. K takémuto imidžu političiek žiaľ prispievajú aj niektoré médiá, ktoré riešia viac ako je dotyčná oblečená, či je "trendy", "sexy" namiesto toho, aby informovali o jej názoroch, návrhoch, postojoch. Pamätám si na jeden dokument na tému rozdielneho prístupu médií k politikom a političkám. Kým v prípade plačúceho Baracka Obamu média hovorili o empatii, v prípade Hillary Clintonovej v slzách naopak o hysterickej žene.

Veľkou nevýhodou politiky pre ženy – matky je fakt, že ide o "žrút" času. Ak si chcete poctivo vykonávať svoj mandát musíte tráviť veľa času v teréne medzi ľuďmi, cestovať, stretávať sa, rozprávať a najmä počúvať.

Patríte k odporcom kvót pre ženy v dozorných radách firiem, tak ako to navrhovala Komisia. Prečo a akým iným spôsobom môžeme zvýšiť počet žien v rozhodovacích pozíciách?

Ku kvótam pre ženy sa dlhodobo staviam veľmi zdržanlivo. Existujú desiatky známych a úspešných dobrovoľných iniciatív na úrovni firiem a inštitúcií, ktoré fungujú pri zvyšovaní počtu žien vo vysokých funkciách. Radšej uprednostním pomalú, prirodzenú zmenu pomerov vo firmách, ako kvóty na počet žien v dozorných radách. Toto riešenie je síce zdanlivo "okamžité a silné", no veľmi dobre vieme, že nie je problém dosadiť do funkcie ženu, len preto, že je ženou.

Ak hľadáme cesty na lepšie uplatnenie potenciálu žien – pracujme na flexibilite zlaďovania rodinného a pracovného života, na uľahčení podmienok firemným škôlkam a hovorme o úspešných firmách, ktoré sa už dnes pýšia úspešnými ženami vo vedení. Hoci je to pomalšia cesta, je to pre mňa z dlhodobého hľadiska omnoho stabilnejšie a poctivejšie riešenie ako kvóty.

Navyše v debatách sa stále točíme okolo podnikov kótovaných na burzách. O čom a kom to vlastne hovoríme? Na Slovensku o dvanástich firmách? To naozaj je to najdôležitejšie keď sa bavíme o postavení žien v spoločnosti? Pre mňa je dôležitejšie riešiť problémy bežných žien, učiteliek, zdravotných sestier, mám opatrovateliek a vôbec mám, ktoré sú za svoje materstvo štátom viac trestané ako podporované.

Pozadie

Jana Žitňanská (NOVA) je od júla 2014 poslankyňou Európskeho parlamentu, kde patrí medzi Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Je podpredsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Rozhovor vznikol v rámci série EU Stakeholder Brunch na tému „Ženy v politike- Prečo na tom záleží,“ ktoré zorganizoval 12. novembra portál EurActiv.sk a o.z. EuroPolicy s podporou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Heinrich Böll Stiftung Praha a Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA