Ženy akceptujú svoju “druhoradosť” v štruktúre moci

Základným atribútom demokracie je rovnosť. Napriek tomu sú ženy u nás chápané a samy sa chápu viac ako objekt politiky, hovorí politologička Darina Malová.

Darina Malová
Zdroj: Univerzita Komenského v BA

Na Slovensku máme 20 % žien v NR SR, žiadnu vo vláde. Nemajú o politiku záujem ženy alebo je problém inde?

Výskumy potvrdzujú, že ženy majú menší záujem o politiku ako muži. Najčastejšie sa to vysvetľuje ako dôsledok pretrvávania tradičných rodových rolí, respektíve stereotypov, podľa ktorých muž ako živiteľ rodiny má väčší priestor, aby sa mohol venovať verejným úlohám a ženy zostávajú viac v pozadí, lebo sa starajú o rodinu. Rodové stereotypy takto vytvárajú neformálnu štruktúru moci, čo vedie k tomu, že ženy akceptujú svoju druhoradosť‘, t.j. podradenosť, pokiaľ ide o ich rovnoprávnu účasť na politike.

Neznamená to však, že na Slovensku sa ženy nezapájajú do verejnej sféry, naopak, práve vo verejnom sektore ich pracuje najviac, takmer 60%. K politike však majú ženy viac výhrad a označujú ju za prevažne mužskú záležitosť. Pritom, základným atribútom demokracie je rovnosť, ale podľa prevládajúcich kultúrnych stereotypov sú ženy u nás chápané a samy sa chápu viac ako objekt politiky. Rovnosť, pokiaľ ide o ich prístup k vzdelaniu a sčasti aj k práci, nedokázali –zatiaľ- pretaviť aj na rovnosť v politike.

Najväčšie relatívne zastúpenie žien má Slovensko v Európskom parlamente. Prečo je to tak?

Súvisí to najmä s tým, že nielen občania – voliči, ale predovšetkým politické strany, považujú voľby do Európskeho parlamentu za tie posledné, na ktorých záleží, a preto umožnia kandidovať aj aktívnym a úspešným ženám zo svojich radov. Určite je táto voľba zo strany mužských lídrov politických strán podmienená aj úvahou, že z pohľadu reálneho vplyvu na politiku na Slovensku, majú jednotliví poslanci a poslankyne snáď najmenšiu možnosť zasahovať do diania v ich vlastnej strane alebo v reálnej politike, preto im tak radi otvárajú pomyselné dvere do Bruselu.  

Štúdie naznačujú, že ženy a muži majú vo verejných politikách odlišné preferencie. Aké sú dôsledky nerovnomerného zastúpenia žien v politike?

Medzinárodné komparatívne výsledky ukazujú, že najmä v menej rozvinutých krajinách zvýšenie podielu žien na politickom rozhodovaní znamená aj väčšiu pozornosť politikám, ktoré ženy viac zaujímajú, respektíve trápia a súvisia s najmä rozvojom zdravotníctva, školstva a sociálnej politiky, čiže presne tých oblastí, ktoré sú u nás dlhodobo zanedbávané a podfinancované.

Možno po výraznejšom vstupe žien do politiky by sa zlepšili práve tieto oblasti, ale túto súvislosť však možno len predpokladať, lebo na Slovensku nemáme relevantné dáta, ktoré by presne zachytili rozdiel v politických preferenciách a nielen vo všeobecných postojoch mužov a žien.

Akými opatreniami by sme mohli zvýšiť účasť žien na veciach verejných?

Existujú dva typy riešení, ako je možno zvýšiť zapojenie žien do politiky. Prvým je postupná cesta zápasov o rovnoprávnosť, ktorú prešli ženy v tzv. západnom svete. Práve ich úspechy však nakoniec priniesli aj tzv. rýchlu cestu, ktorú predstavujú kvóty. Napríklad vo Švédsku však kvóty boli prijaté až vtedy, keď sa spoločnosť zmenila vo vzťahu k ženám a požiadavka rodovej rovnosti sa stala kultúrnou normou, ktorá pomáha prekonávaniu rodových stereotypov. V iných krajinách, kde sa kultúrne stereotypy každý deň potvrdzujú a reprodukujú v reálnom živote, je zavedenie kvót odmietané ako nástroj, ktorý porušuje princípy zásluhovosti a nediskriminácie. Je to však falošné chápanie problému, ktoré bráni riešeniu rodovej nerovnosti.

Dostávame sa tak do začarovaného kruhu, z ktorého je možno vyjsť len v prípade posilnenia aktivít radových občanov, zameraných na rodovú rovnosť. Kľúčom by mohlo byť aj získanie podpory mužskej populácie pre túto hodnotu, lebo princípy rodovej rovnosti prinášajú nové hodnoty aj mužom, nielen ženám. Výskumy jednoznačne potvrdzujú, že zmiešané pracovné kolektívy sú nielen efektívnejšie, ale aj príjemnejšie.   

Čím vyššie sa pozrieme na akademickú hierarchiu, tým menej žien tam nájdeme. Existuje pomyslený sklenený strop aj na akademickej pôde?

Sklenený strop je prítomný aj v akadémii rovnako, ako aj v tých oblastiach verejného sektora, v ktorých pôsobí najviac žien, ale vedú ich muži. Znovu a znovu sa dostávame do zákutí fungovania neformálnych štruktúr moci, ktorú tvoria normy, zakotvené v rodových stereotypoch, ktoré hovoria o tom, že ženám sa nepatrí mať ambície na pracovisku, resp. takéto ambície spoločnosť odmieta. Ženám, ktoré takpovediac prekročia tieň vlastného rodu, to je spoločenské očakávania a uchádzajú sa o vyššie posty, často hrozia spoločenské sankcie, minimálne v podobe odsúdenia, ktoré začína posmechom, odsudzovaním, neprijatím a končí až vylúčením z danej komunity.

Pozadie

Profesorka Darina Malová je prodekankou pre medzinárodné vzťahy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vyučuje na katedre politológie. Venuje sa najmä otázkam politického vývoja na Slovensku a v strednej Európe, procesom európskej integrácie, problémom demokracie a záujmovým skupinám a občianskej spoločnosti.

Rozhovor vznikol v rámci série EU Stakeholder Brunch na tému „Ženy v politike- Prečo na tom záleží,“ ktoré zorganizoval 12.novembra portál EurActiv.sk  a o.z. EuroPolicy s podporou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Heinrich Böll Stiftung Praha a Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
REKLAMA

REKLAMA