Keby bol zvoz odpadu transparentný, všetci majú naše senzory

Slovenská spoločnosť waste:it (Sensoneo) prišla so snímačmi, ktoré merajú zaplnenosť kontajnerov. O technológii, ktorá sa dostala do finále Start Up Awards 2015, rozpráva pre EurActiv.sk konateľ MARTIN BASILA.

Martin Basila, odpady, waste:it, internet vecí
Martin Basila. FOTO-waste:it

Ako funguje vaša technológia?

Tak, ako funguje sonar v ponorke na úrovni ultrazvuku, my tiež meriame vzdialenosť nášho senzora od kopy smetí. To môže byť aj šatstvo, elektroodpad, alebo voda. Vyšleme ultrazvuk, ten sa vráti a my vieme, za akú dobu. Senzor je umiestnený navrchu a podľa toho, ako dlho letí vlna, vieme zistiť vzdialenosť. Primitívna fyzika. Unikátni sme v tom, že senzory vedia spolu komunikovať. Iba jednému povieme, ty budeš master – šéf. Ten si zozbiera údaje a odošle ich nám. Zaujímavé je, že to robíme esemeskami. Tie prejdú aj z jaskyne. Stačí len minimálny signál.

Takže teoreticky nepotrebujete internet.

My vôbec nepoužívame internet.

odpady, internet vecí, waste:it

Ale asi je potrebný na mobilnú aplikáciu.

Áno. Dáta prejdú do nášho cloudu (úložiska na sieti). Odtiaľ sú poskytované manažérom zvozov, koncovým zákazníkom, ktorí si to monitorujú, alebo aj občanom, ktorí môžu sledovať zaplnenie vo svojom okolí. Malo to veľký ohlas napríklad v Nitre, mesto si na tom vie urobiť PR ako smart city. Aplikácia môže napríklad upozorniť, že ak máte veľa papieru z Ikey, nechoďte doľava, ale doprava, lebo kontajner vľavo je už plný. V Nitre to manažér zvozu aktívne využíva. Vyvezie len plné kontajnery, alebo pošle malé auto, ale nie veľké auto na slepo.

Vzdelaním ste informatik. Ako ste k myšlienke senzorov v smetiakoch dospeli?

My sme informatická firma, robíme väčšie projekty. Vlani sme napríklad riešili koncovku e-Healthu, ktorý považujem za vynikajúci projekt. Dúfam, že bude naplno prevádzkovaný. Študoval som automatizáciu a robotiku, mám vzťah k hardvéru aj k umelej inteligencii. Môj strýko je výborný hardvérista. Vznikla taká situácia, že som si zarobil peniaze – v Trenčíne som si otvoril piváreň s malými pivovarmi, lebo to mi tam chýbalo. Tam sme sa stretávali aj s ľuďmi od odpadov. Povedali sme si, že prázdne miesto na mape je meranie zaplnenosti kontajnerov. Časom sme zistili, že kedysi to skúšali Švajčiari aj Fíni. Ale bola hodená rukavica, ja som ju hodil strýkovi. Ja som sa staral o celkovú architektúru, on sa staral o vývoj hardvéru. Neskôr sa pridal kolega Dano Szaraz, ktorý sa staral o vývoj softvéru. Za dva mesiace sme už testovali prvý prototyp v Trenčíne, potom v Nitre. Najskôr vyzeral snímač ako krabica od topánok, teraz vyzerá ako cigaretová škatuľka. Získali sme Nitru, ktorej sa to zapáčilo, a dokupuje si ďalšie senzory. PR nám robí manželka Andrea.

Na koľkých kontajneroch sú senzory v súčasnosti nainštalované?

V Nitre ich je 110, v Prahe 60. Niekoľko ich je v Topoľčanoch a Trenčíne. Spolu sú asi na 200 kontajneroch. Našim cieľom je mať ich tisíce.

Platí, že čím viac je senzorov nainštalovaných v jednom meste, tým väčšie sú úspory?

Treba mať v meste pokrytý istý typ kontajnerov. Nitra má senzory vo všetkých veľkokapacitných kontajneroch, kam musíte poslať špeciálne veľkokapacitné auto. Inak by muselo auto prejsť po všetkých 110 kontajneroch, takto ide len po 50 alebo 20. V Bratislave teraz riešime sklo. Zvozová firma sleduje, či nie je plast alebo papier preplnený, a potom to hlási. Ale do skla nevidí, tam nevie človek ani hlavu strčiť. Ľudsky sa to nedá monitorovať. Sklo je ideálny kandidát na monitorovanie snímačmi.

Alebo je dobré mať pokrytú istú mestskú časť, ako bratislavská Záhorská Bystrica alebo Vajnory. Už tam je priama úspora. Nejdem cez celé Vajnory, neblokujem všade dopravu.

Zvážanie je primárne cyklické, zvážajú sa aj prázdne kontajnery.

Tvrdíte, že vaša technológia dokáže zefektívniť zvoz komunálneho odpadu. Je zvážanie na Slovensku až také neefektívne?

Zvážanie je primárne cyklické, zvážajú sa aj prázdne kontajnery. Nehľadí sa na to, či ich treba vyviesť. Dnes sa zvážajú kontajnery a nie odpad. V meste to možno až tak nevidno, ale vezmite si elektroodpad. Najväčší zvozca elektroodpadu v Česku má asi dvetisíc kontajnerov po celej krajine. A vôbec netuší, keď im tam niekto nahádže päť vysávačov, alebo keď tam nemajú nič. Dynamika plnenia sa nedá predpovedať. Firma si platí za každý vývoz. Keď pošle zvozcu k prázdnemu kontajneru, premrhá desiatky eur. Ide o stovky kilometrov, ktoré treba najazdiť. Keď si to celé dáte na úroveň mesta, deje sa to isté, len omnoho častejšie. Každý deň sa vyváža kontajner, ktorý môže byť prázdny.

V meste neviete predpovedať zaplnenie skla. Či bude alebo nebude párty, či niekto vyhodí alebo nevyhodí veľa pohárov od zaváranín. Plasty a papier majú nejaký trend, ale sú tam veľké výkyvy.

Peniaze to teda šetrí najmä firmám, ktoré zvážajú odpad.

Nielen. Môže to byť firma, ktorá zváža a snaží sa optimalizovať svoje zvozy. Ale veľakrát si to chce skontrolovať príijmateľ služby, mesto alebo napríklad obchodný reťazec, ktorý platí za zvoz. Chcú si skontrolovať, či to bolo spravené. Veľakrát sa na to zvozca vykašle. Ale príjmateľ služby netuší, či to urobil alebo nie.

Musíte bývať vedľa kontajnera alebo ich obiehať na bicykli, aby ste videli, či ho vyviezli alebo nie.

Takže je to málo transparentné.

Vôbec to nie je transparentné. Musíte bývať vedľa kontajnera alebo ich obiehať na bicykli, aby ste videli, či ho vyviezli alebo nie.

Hovoríme aj o organizáciách zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zber odpadu financujú?

Áno, veľké OZV sú komerčným subjektom. Vyberajú poplatky od výrobcov obalov. Lenže oni platia za vývoz, nie za tonáže. Aj oni chcú vedieť, či bol kontajner zaplnený aspoň na 70 percent, nechcú platiť za nič. Ani mesto netuší, či bol odpad naozaj vyvezený. So zvozcom si dohodli paušál, povedzme tisíc vývozov mesačne alebo ročne. Ale čo ak je ich v skutočnosti len 500?

Takže váš systém vnáša do zvozu odpadu nákladovú transparentnosť.

Pre koncového zákazníka, ktorý si za zvoz odpadu platí. Ale v prípade Nitry nejde ani tak o transparentnosť – lebo oni sami seba nemusia kontrolovať – ako o optimalizáciu vývozu. V západnom svete problém nevidíme. Ale tu, v strednej Európe sa jej zvozcovia boja. Boja sa, že jedného dňa bude chcieť mesto vidieť, či naozaj zváža, čo má. A vtedy sa môže odkryť pravda, ktorá nie je príjemná.

Na vašej webstránke píšete, že môže dôjsť k úspore 15 – 30 percent. Z čoho tieto čísla vychádzajú?

Zatiaľ to vieme na základe konkurencie. Vo Fínsku pôsobí firma, ktorá predáva službu optimalizácie trás. Nekupujete si senzor, ale službu. Vyzbierajú za dva roky od investorov 30 miliónov eur, takže ten biznis má potenciál. Oni tvrdia, že znížia náklady na zvoz o 50 percent. Náš odhad je konzervatívnejší.

Čoskoro ideme do Južnej Kórey. Evidujeme záujem z Japonska a Číny.

Máte na Slovensku konkurenciu?

Na celom svete vnímame troch konkurentov. Vieme, že máme najmenší senzor. Takže sa hodí aj do malých smetiakov v meste. Je možné sledovať, či sa neprepĺňajú, aby potom neboli znechutení turisti alebo nebol poškodený biznis v okolí. Vo svete neexistuje ani náš dvojitý senzor – s dvoma lúčmi. Máme konkurenciu, ale to je dobré, lebo to znamená, že trh je živý.

Je o to záujem. Rokovali sme s Cambridge University a s anglickými mestami. Čoskoro ideme do Južnej Kórey. Evidujeme záujem z Japonska a Číny.

Expandujete do zahraničia. Ale prečo pre vás nie je zaujímavé rozšíriť technológiu v Nitre, aby mohlo dôjsť k vyššej nákladovej úspore?

Nitra je dobre nastavená. Ak si kúpi nové stojisko, už má automaticky naše snímače. Diskutujeme o skle. Riešime aj Hlohovec, ktorý sa na to pozerá z hľadiska monitorovania. Riešime sklo v Bratislave. Máme pilotné projekty v Trenčíne, Topoľčanoch, Zvolene. Tunajší trh je pomerne malý. A zvozcovia sa trochu boja, že sa im uvidí do kariet. Ak mesto vlastní zvozovú spoločnosť, je to v poriadku. Ale ak je dodávateľ komerčný, stretávame sa skôr s odporom. V západnom svete je to normálnejšie.

Keby bolo všetko tip-top transparentné, tak majú senzory všetci nainštalované.

Máte pocit, že náklady na zvoz odpadu alebo náklady spojené s komunálnym odpadom nie sú reálne vykazované? V rozhovore pre EurActiv.sk to povedal riaditeľ NATUR-PACKu Michal Sebíň.

Keď vidím debaty so zvozcami, tak keby bolo všetko tip-top transparentné, tak majú senzory všetci nainštalované. Pretože môžu ušetriť peniaze. Je tu pomerne veľký odpor. A jeden z dôvodov je, že to asi má zostať netransparentné. My sa tu trápime s pár stovkami kusov senzorov v nejakom meste a bojujeme so zvozovou spoločnosťou. Vezmite si, že teraz sa snažíme obchodovať s Čile a Argentínou. Santiago má sedem miliónov obyvateľov, Buenos Aires dvanásť. Radšej tú energiu venujem niekomu, kto má aj záujem ma počúvať a vidí prínos.

Prezident Andrej Kiska vás zobral špeciálom do Čile. Aký význam má pre vás takáto cesta?

Nikdy som si nepomyslel, že by som na takú cestu mohol ísť. Ani sme nikdy neplánovali pomoc ani dotácie od štátu. Mali sme skôr predsudky, že štát veľmi nefunguje. A toto mi poopravilo myslenie. Štát, hlavne Slovak Business Agency (SBA), nás veľmi podporuje. Vďaka nej sme boli v Liverpooole na podujatí o obehovom hospodárstve, máme prvého partnera a podali sme prvé dve prihlášky do verejného obstarávania. To bolo pred dvoma mesiacmi a už obchodujeme. Bolo fantastické, že nás tam poslali. Funguje to tak, že vám uhradia náklady na cestu a ubytovanie. Ale hlavne sa o tom dozviete. Najbližšie ideme do Južnej Kórey a Izraela, a všade nás štát podporuje.

Jedného dňa nám zavolali z prezidentskej kancelárie. Chvíľu sme to rozdýchavali a samozrejme sme to privítali. Keď vás prezident dovezie do nejakej krajiny, otvorí vám to dvere. Boli sme schopní hovoriť priamo so zástupcami Buenos Aires, 12-miliónového mesta. Ako keby sa s nami bavili zástupcovia Česko-Slovenska. V Santiagu de Chile sme sa tiež rozprávali s ľuďmi, ktorí by sa s nami možno inak nebavili.

Chválili ste Slovak Business Agency, ktorá zorganizovala predraženú konferenciu TechMatch.

To bol problém. Ale máte tam iks oddelení a iks ľudí. Tí ľudia si nezaslúžia, že nejakí idioti chceli urobiť veľký biznis na veci, ktorá sa inak robí za desatinu ceny. Podľa mňa je to veľká škoda. SBA veľmi dobre funguje, stále nás pozýva na konferencie, na niektorých aj vystúpime. Pomáhajú nám aj ďalším. Možno veľa podnikateľov sa na nich teraz vykašle, lebo si povie, že sú to výpalníci. Ale je veľká škoda, že kvôli trom idiotom sa im kazí meno.

Dnes je módnym výrazom inteligentné mesto (smart city). Máte pocit, že ste súčasťou väčšieho trendu? Dá sa vaše riešenie uplatniť aj v iných oblastiach?

My sme jeden z kamienkov. Nepáči sa mi, keď sa hovorí, že inteligentné mesto je o mobiloch. Smart city je o tom, že biznis rád robí svoj biznis v danom meste, že občan tam rád vychováva svoje deti a rád tam pracuje. To je súbor technológií – prázdny smetiak, perfektne premyslená dopravná infraštruktúra v meste, čisté ovzdušie, ktoré sa monitoruje.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA