Klíma aj odpady. Slovenské predsedníctvo bude pod drobnohľadom aktivistov

Vrátiť právomoci členským štátom nepomôže občanom k lepšiemu životnému prostrediu, hovorí pre EurActiv.sk Jeremy Wates, šéf European Environmental Bureau, celoeurópskeho združenia zelených organizácií.

odpady klíma Wates EEB
Jeremy Wates. FOTO-EEB

Prečo ste sa rozhodli hodnotiť rotujúce predsedníctva v environmentálnych a energetických politikách, berúc do úvahy aj to, že trvajú len šesť mesiacov?

Môžu trvať len šesť mesiacov, ale myslíme si, že predsedníctva môžu mať vplyv na smer, ktorým sa Európa v tom čase uberá. Platí to aj po tom, ako Lisabonská zmluva vytvorila post predsedu Európskej rady.

Čo sa týka formácií Rady EÚ, kde sa pracuje na jednotlivých návrhoch, predsedníctvo môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu. Môže do programu rokovaní vkladať body a určovať, ako sa s nimi bude narábať. Aj keď predsedníctva niekedy nemajú vnucovať svoje vlastné názory, aj jednoduché rozhodnutie o tom, že rokovanie bude verejné, nie neverejné, môže byť ovplyvniť výsledok. Považujeme za veľmi užitočné upozorniť ich na začiatku, čo bude alebo by malo byť ich agendou, a na konci ich vyhodnotiť.

Hodnotíte predsedníctva na základe ich sľubov alebo vašich cieľov?

Len na základe našich cieľov. Keď robíme vyhodnotenie, je dôležité rozlišovať medzi snahou predsedníctva a výsledkami v danom návrhu. A niekedy ide o veľmi odlišné veci. Môžete sa pozrieť na vyhodnotenie holandského predsedníctva vo vzťahu k rokovaniam o revízii smernice o národných emisných stropoch (NEC) zameranej na boj so znečistením ovzdušia.

Je veľmi kritické.

Kritické k výsledku, ale Holandsko chváli za snahu dosiahnuť dohodu.

Hovoríte, že Holanďania sú dobrí diplomati, lebo sa zamerali na postup?

Áno, aj. Z pokroku v tom návrhu urobili politickú prioritu. Ľahko mohli povedať: Necháme to na nasledujúce predsedníctvo. Ale neurobili to. Tlačili a tlačili do poslednej minúty. Ale výsledok veľmi sklamal. Uznávame, že to nie je len v rukách predsedníctva. V prípade smernice o NEC hralo viacero veľkých členských štátov veľmi negatívnu úlohu a Holandsko skôr pozitívnu úlohu.

Je pravdou, že doteraz si európske inštitúcie neosvojili prístup, ktorý je dostatočne zameraný na občana. Zameriavajú sa skôr na firmy.

Považujete slovenský program za dosť ambiciózny?

Otázka nestojí tak, či je alebo nie je ambiciózny. Je to skôr o smere, ktorým ide. Čo sa týka myšlienky návratu moci z Bruselu, EÚ v skutočnosti priniesla obrovský prospech občanom cez prácu na otázkach životného prostredia. Vrátiť právomoci členským štátom – a toto vychádza z empirickej skúsenosti – nepomôže občanom k lepšiemu životnému prostrediu.

Ale je pravdou, že doteraz si európske inštitúcie neosvojili prístup, ktorý je dostatočne zameraný na občana. Zameriavajú sa skôr na firmy. Vôbec nič nemáme proti firmám ako takým, ale vidíme, že negatívne a spiatočnícke biznisy prevažujú nad progresívnymi. Slovenské predsedníctvo sa pokúša reagovať na obavy verejnosti ohľadom migrácie. Ale je tu aj úplne iná obava týkajúca sa životného prostredia, kde môžete pozorovať veľmi rozšírenú podporu verejnosti pre opatrenia EÚ; rozšírenejšiu, ako odpor verejnosti k opatreniam EÚ. Júlový prieskum Eurobarometer napríklad ukazuje, že 67 percent občanov EÚ chce environmentálne opatrenia na úrovni EÚ. Preto by to malo byť prioritou slovenského predsedníctva a vlastne všetkých európskych inštitúcií.

Vy vlastne tvrdíte, že súbežné ciele vrátiť moc členským štátom a robiť viac pre občanov môžu byť – v niektorých prípadoch ako životné prostredie – protichodné.

Môžu byť protichodné. Ako EÚ splní svoj sľub z Paríža vyvíjať – spolu s ostatnými – snahy obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia? Musí navrhnúť niekoľko veľmi konkrétnych a veľmi záväzných opatrení. To bude veľmi ťažké. Nechať to na členské štáty je úplne protichodné. Potrebujeme opatrenia na úrovni EÚ, aby splnila svoje medzinárodné záväzky. Potrebujeme, aby aj Komisia hrala silnú úlohu.

Je úplne nelogické, že samotná EÚ nenavrhuje zvýšenie cieľov odsúhlasených v októbri 2014.

Ak hovoríme zvlášť o Parížskej dohode, vašich Desať zelených testov pre slovenské predsedníctvo hovorí, že ciele by mali byť 60-percentné zníženie skleníkových plynov, 40-percentná úspora energie a 45 percent pre obnoviteľné energie do roku 2030. Sú to oveľa vyššie ciele ako rámec pre rok 2030, ktorý schválila Európska rada (40 – 27 – 27). Sú naozaj nevyhnutné pre naplnenie záväzkov EÚ?

Áno, sú. A je úplne nelogické, že samotná EÚ nenavrhuje zvýšenie cieľov odsúhlasených v októbri 2014. Bolo to pred Parížom. Vtedy svet zamýšľal obmedziť otepľovanie na dva stupne Celzia. Potom sme sa vrátili z Paríža a teraz je to „značne pod“ dva stupne a „vyvinúť snahy“ obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa. To je odlišný cieľ. Preto by mali byť aj špecifické ciele pre Európu odlišné.

Cieľ 40 percent pre zníženie emisií smeruje na nižšiu priečku rámca pre rok 2050 v rozsahu 80 – 95 percent, ku ktorému sa EÚ zaviazala pred niekoľkými rokmi. Cieľ 40 percent do roku 2020 smeruje k 80 percentám do roku 2050. Rozsah pre rok 2050 bol odsúhlasený v čase, keď bola akútnosť opatrení proti klimatickým zmenám menej jasná pre mnohých ľudí, aj keď už bola jasná pre väčšinu vedcov. Cieľ 60 percent možno v skutočnosti dosiahnuť prostredníctvom ďalších dvoch cieľov. Ak zvýšite energetické úspory o 40 percent a obnoviteľné energie o 45 percent, dostanete sa v podstate k zníženiu emisií o 60 percent.

Takže vy si myslíte, že je to úplne realistické a prijateľné aj pre tie členské štáty, ktoré zdôrazňujú konkurencieschopnosť EÚ ako vyšehradské krajiny.

Slovo ‘realistický’ je zaujímavé. Je realistické vstúpiť do sveta, kde teplota vzrástla o tri alebo štyri stupne? Ak mi niekto povie, že nie je realistické zastaviť nezvrátiteľné a katastrofické klimatické zmeny, spochybňujem ich racionálnosť. Musíme podporovať hlas rozumu a pokúsiť sa, aby politika odzrkadľovala vedu. Čo sa týka 40-percentného cieľa pre efektívnosť, existujú rešpektované výskumné inštitúcie ako Inštitút Fraunhofer, ktoré ukazujú, že je dosiahnuteľný nákladovo efektívnym spôsobom.

Stredná Európa je veľkým obhajcom jadrovej energie. Čo si myslíte o nej ako o zdroji energie, ktorý prispieva k čistejšiemu životnému prostrediu a vzduchu, ako ju snažia predstaviť?

Jadrovú energiu ako súčasť dlhodobého riešenia pre udržateľnú energetickú budúcnosť nepodporujeme. Aj medzi našimi členmi by boli rozdielne názory na to, ako rýchlo sa malo skoncovať s jadrovou energiou, do akej miery môžu existujúce jadrové reaktory slúžiť ako premosťovacia technológia. Ale je to technológia založená na vysoko rádioaktívnych a toxických materiáloch. Pre dlhodobé vyradenie jadrových zariadení a uloženie rádioaktívneho odpadu neexistuje žiadne riešenie. Keby sme nemali žiadnu inú možnosť, bolo by to inak. Ale máme.

Existujú špinavé energie, ktorú sú menej špinavé ako iné špinavé energie.

Akú inú možnosť máme? Zemný plyn? K veľkému podielu obnoviteľných energií nemôžeme skočiť zo dňa na deň.

Samozrejme, existujú špinavé energie, ktorú sú menej špinavé ako iné špinavé energie. Zemný plyn by bol lepší ako uhlie a tak ďalej. Hovoríte, že nemôžeme skočiť zo dňa na deň. Ale pozrite sa, čo sa stalo v sektore obnoviteľných energií v Nemecku. Najsilnejšej ekonomike v Európe sa to podarilo pomocou politických rozhodnutí. Politickí lídri dokázali podporovať obnoviteľné energie napríklad prostredníctvom garantovaných sadzieb za dodávku elektriny do siete alebo špecifických cieľov. Menšie krajiny ako DánskoPortugalsko fungovali na obnoviteľných energiách niekoľko dní. Mali by sme podporovať technológie budúcnosti. Z uhlia a ďalších fosílnych palív musíme urobiť technológie minulosti. Ako budeme čakať do poslednej chvíle, Európa stratí konkurencieschopnosť voči iným častiam sveta.

Ale Nemecko teraz nahrádza jadrovú energiu uhlím.

Ale spaľovali by oveľa viac uhlia, keby nepodporovali veterný program. Vyberať si medzi jadrom a uhlím nie je veľmi príjemné. Vyberáte si medzi dvoma negatívnymi technológiami, pri ktorých sa negatívne aspekty dosť ťažko porovnávajú. S oboma zdrojmi treba skoncovať. Ale pre každú krajinu existuje iné riešenie, ako sa dopracovať k 100-percentnému podielu obnoviteľných energií.

European Environmental Bureau tvrdí, že jedna z priorít by malo byť „nastaviť vysoké ciele pre prevenciu a recykláciu v rámci revízie legislatívy EÚ o odpadoch.“ Prečo je to také dôležité?

Nastavením vysokých cieľov pre prevenciu a recykláciu v podstate znižujete množstvo odpadu, ktoré smeruje do skládok a spaľovní. A to je dobré pre zmierňovanie následkov klimatických zmien, vytváranie pracovných miest a zníženie závislosti na dovoze. Dá sa to dosiahnuť v relatívne krátkom čase. Potrebujete vhodnú infraštruktúru pre opätovné použitie a recykláciu, ale nie nevyhnutne veľké investície do kapacít. Z veľmi nízkeho podielu recyklácie komunálneho odpadu je možné prejsť na veľmi vysoký podiel za veľmi krátky čas. Napríklad Ľubľana za desať rokov zvýšila podiel recyklácie z veľmi nízkej úrovne na dnešných vyše 60 percent.

Slovensko stojí presne pred touto výzvou. Dnes recykluje len šesť percent komunálneho odpadu, kým cieľ pre rok 2020 je 50 percent.

To môže byť výzva, ale nie je to nemožné. Ak sa to podarilo v Slovinsku, prečo nie na Slovensku? Je to skôr o politickom rozhodnutí, ako si chceme usporiadať spoločnosť takým spôsobom, aby to viedlo k významnej tvorbe pracovných miest a hospodárskemu úžitku.

Politická vôľa je dôležitejšia ako peniaze.

Keď hovoríte, že to nie je otázka veľkej infraštruktúry, hovoríte tiež, že to nie je primárne otázka peňazí?

Politická vôľa je dôležitejšia ako peniaze. Infraštruktúra môže byť na začiatku relatívne jednoduchá. Je to v prvom rade o pravidlách, ako ľudia narábajú s odpadom, napríklad ako odpad separujú a výrobky znovu používajú. Naopak, ak výrobky opätovne nevyužívate či nerecyklujete, odpad skončí v spaľovni alebo na skládke. Firmy postavia veľké spaľovne a keď sú už postavené, treba ich zásobovať. Zafixujete sa k jednej technológii a vznikne vám lobby proti zníženiu množstva odpadu. A potom máte menej motivácie predchádzať tvorbe odpadu. Vznikne začarovaný kruh.

Aký bude dopad brexitu na európske environmentálne a energetické politiky vo všeobecnosti a na Parížsku dohodu zvlášť?

Všetko závisí na tom, ako európski lídri – z ostatných 27 členských štátov, z Rady EÚ, z Európskeho parlamentu a z Európskej komisie – zareagujú na vyvíjajúce sa udalosti. My vidíme príležitosť. Kým oni – vrátane slovenskej vlády – hovoria, „Potrebujeme nový prístup, nový príbeh,“ nepočujem, že by hovorili, aby bol nový prístup založený na princípoch udržateľnosti. Tieto témy sa nemusia páčiť niektorým firmám. Ale sú populárne v iných. Lídri by mali podporiť biznisy budúcnosti, nie minulosti. A, čo je najdôležitejšie, sú populárne u verejnosti, pretože predstavujú víziu Európy, ktorá sa stará o práva ľudí.

REKLAMA

REKLAMA