Klimatické ciele by sme mali vylepšovať každých 5 rokov

Budúci týždeň sa v Paríži začína klimatická konferencia COP 21. O tom, čo od nej môžeme očakávať, sa EurActiv.sk rozprával s niekdajším šéfom francúzskych Zelených Briceom Lalondeom.

Brice Lalonde
(zdroj: Francúzske veľvyslanectvo v Slovenskej republike)

Tohtoročná konferencia OSN o zmenách klímy (COP 21) sa rýchlo blíži. Aký bude rozdiel medzi Kjótskym protokolom a jeho nástupcom?

Povedal by som, že sú 2 hlavné rozdiely. V prvom rade dnes už každý súhlasí, že niečo robiť musíme, kým v prípade Kjótskeho protokolu to boli iba vyspelé krajiny v Európe, USAJaponsko.

Druhým rozdielom je to, že národné príspevky sú už na stole. Takže už v predstihu vieme, aké budú záväzky, a aký bude výsledok. Zostáva to nejako namixovať. Uvidíme, ako bude celý mechanizmus fungovať.

Zmluvné strany mali do októbra oznámiť svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky (Intended Nationally Determined Contributions/INDC). Ako to s nimi vyzerá? Sú tieto návrhy povzbudivé?

Povzbudivé je to, že vôbec existujú. Myslím, že stále chýba India a niektorí veľkí hráči. Už teraz však vieme, že ak chceme udržať rast teploty do roku 2100 pod 2 %, tak to stačiť nebude. To, čo máme na stole, tento cieľ nespĺňa. Na tomto bude potrebné zapracovať. Ak sa máme v decembri dohodnúť, musia krajiny súhlasiť s vylepšením svojich záväzkov každých 5 rokov.

Nechávajú si krajiny v prípade svojich národných príspevkov pred rokovaním nejaké rezervy? Je teda priestor na to, aby sa zlepšili?

Áno, taký je vlastne plán. Posúdia sa záväzky a po každých piatich rokoch vylepšia.

Čo vravíte na čínsky príspevok?

Podľa mňa je veľkým krokom dopredu. Samozrejme by sme boli radšej, ak by Čína svoje snahy vystupňovala skôr, no musíme oceniť, že sa vôbec snažia. Čína je krajina, ktorá o klimatických zmenách nehovorí rada. Už teraz majú veľa znečistenia, ale chápu, že je to dôležité aj pre nich. 8 čínskych miest má dnes trh s uhlíkom. Veci sa tam teda dali do pohybu.

 Veríte tomu, že prídu s podstatným záväzkom, ktorý aj budú dodržiavať?

Verím tomu. Je to evidentné z ich príspevku, ktorý UNFCCC predložili. V ňom hovoria, že sa budú snažiť viac a rýchlejšie. Medzinárodná energetická agentúra (IAE) uviedla, že minulý rok sa emisie prvýkrát nezvýšili. Mohlo byť to byť v dôsledku toho, že Čína dosiahla svoj vrchol pri spotrebe uhlia.

Máme my v Európe vôbec právo na to, aby sme rozvojové krajiny žiadali o znižovanie emisií, keď sme sami znečistili planétu našim priemyslom?

Myslím, že Európa je jedným zo zoskupení, ktoré to s bojom proti klimatickým zmenám myslia najvážnejšie. Dvadsaťosmička je tiež vzorom pre snahy o vytváranie supranacionálneho mechanizmu. Európska komisia môže návrh urobiť kedykoľvek, keď o to členské štáty požiadajú.

Únia môže svojim členským štátom navrhnúť cestovnú mapu, čo OSN nemôže. Kjótsky protokol ukázal, že EÚ je skupina, ktorá robí najviac. Iste, každý má zodpovednosť, no Európa je lídrom v kladení dôrazu na túto tému.

Dá sa dosiahnuť európsky plán znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 %?

Je to veľmi ambiciózny plán, ale pravdaže je dosiahnuteľný. Raz keď s niečím začnete, tak sa to postupne stáva ľahšie. V každom prípade sa to musí spraviť.

Vedci tvrdia, že do konca storočia musíme uhlíkové emisie stlačiť na nulu. Nie je to veľmi ľahké dostať sa na nulovú hodnotu, ale je to dobrý štart aj pre iné oblasti. Európa je možno silným hráčom v klimatických politikách, ale nie v politike ako takej. Preto je pre ňu veľmi ťažké presviedčať ostatných hráčov, kam až sa dá zájsť.

Európa nikomu nemôže klásť podmienky a sama musí robiť to, čo povedala. To je jej problém. Je odsúdená na to, aby robila dobrú prácu.

Zelený klimatický fond ďaleko zaostáva za svojim cieľom. Predpokladáte, že sa mu napokon do roku 2020 podarí ročne vyzbierať 100 miliárd dolárov?

V žiadnom prípade. Myslím, že je nemožné, aby mal jeden fond ročne 100 miliárd dolárov. Ani by nebol schopný ich minúť. Takto to fungovať určite nebude. Zelený fond je len jedným z viacerých fondov. Je veľa fondov, ktoré nemajú veľa peňazí. Tieto spolu súperia.

Musíme sa seriózne zamyslieť nad tým, ako by mohli peniaze zo Severu nasmerovať na Juh v podobe investícií do rozvoja. Musíme tiež z verejných zdrojov vyvažovať súkromné peniaze a krajinám pomôcť s ich absorpciou, čo nie je ľahké.

Ako by vyzeral ideálny spôsob na vyzbieranie týchto peňazí?

Ideálne by boli okrúhle stoly, kde by každá krajina povedala, aké má potreby a plány. Zároveň by sa hovorilo s darcami a investormi, vrátane domáceho súkromného sektoru v každej z predmetných krajín. Ukázalo by to, kto a čo dokáže ponúknuť pre rozvoj. Takéto okrúhle stoly sa nikdy nekonajú. Vždy hovoríme postupne s jednou krajinou, investorom alebo inštitúciou. Je načase, aby sme ich zmiešali. S pomocou internetu a ďalších nástrojov to dokážeme.

Mohlo by niečo takéto sprevádzať konferenciu COP 21?

Nie. Je ťažké skĺbiť rozvoj a životné prostredie. Keď som bol vyjednávačom, tak mi ľudia z rozvoja pomohli porozumieť, ako to funguje. Pokiaľ nepoznáte krajinu, neviete komu veriť a neviete ani kto a čo robí, tak im nikdy nepomôžete. Je potrebné budovať dlhodobé vzťahy a dôveru, inak peniaze zamieria do niečieho vrecka. Na tomto je potrebné seriózne pracovať a Európa by to mohla, keďže je jedným z najväčších darcov.

Je nejaký plán B, ak by rokovania zlyhali?

Máme tu stále COP 22 v Marakéši. Hlavy štátov by mali začať už v Paríži. Jedná sa predsa o budúcnosť ľudstva na planéte, takže by to malo byť  záležitosťou hláv štátov. Pochopil som to tak, že prídu na začiatok parížskej konferencie a udelia vyjednávačom inštrukcie.

Čo sa týka plánu B, ani dohoda z Kodane nevznikla priamo na tejto konferencie (rok 2009), ale o rok neskôr. Veľa ľudí by to však sklamalo. Ľudia by mali veriť politikom a preto je v hre aj politický diskurz.

Horúcou témou súčasnosti je migrácia. Stáva sa, že podceňujeme prepojenie migrácie a klimatických zmien? Nechýba vám pri súčasnej debate o migračnej kríze environmentálny aspekt?

Samozrejme, analytikom v tomto smere často chýba potrebné vzdelanie. Politické strany tiež iba rozlišujú dobro a zlo. Uniká im tak prepojenie na geografiu, klímu či nedostatok vody. V Sýrii boli v rokoch 2006 až 2011 veľké suchá. Tie z polí vyhnali do Damasku približne milión farmárov. Tu stretli ďalších utečencov z Iraku a táto chudoba spôsobila terajšie nepokoje v Sýrii.

Bohužiaľ väčšina politikov o prírode nič nevie. Teraz je príliš neskoro reagovať na migračnú krízu. Teraz je potrebné zastaviť vojnu. Na to je však treba prestať so snahou o zosadenie Bašara Asada. S tým by sme mali byť veľmi opatrní obzvlášť po tom, čo sme videli, že zosadanie Kaddáfiho či Mubaraka veci len zhoršilo.

Pozadie

Brice Lalonde je bývalým francúzskym ministrom pre životné prostredie. V roku 1981 kandidoval v prezidentských voľbách. Dnes pôsobí ako špeciálny radca OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

V Bratislave sa Brice Lalonde objavil v septembri ako jeden z rečníkov francúzsko-slovenského semináru Zoči-voči klimatickým zmenám, ktorý spoločne organizovali SHMÚ, Francúzsky inštitút na Slovensku a Francúzske veľvyslanectvo v Slovenskej republike.

REKLAMA

REKLAMA