László Sólymos o znižovaní emisií: Cieľ pre Slovensko je veľmi ambiciózny

Slovenské predsedníctvo vedie rokovania o návrhu na obmedzenie emisií v sektoroch mimo ETS ako doprava, budovy, pôdohospodárstvo a lesníctvo. Na otázky EurActiv.sk odpovedal šéf envirorezortu LÁSZLÓ SÓLYMOS emailom.

ETS nariadenie o spoločnom úsilí CO2 emisie
Minister životného prostredia László Sólymos. FOTO-TASR (Martin Baumann)

Ako ministerstvo životného prostredia, respektíve slovenské predsedníctvo hodnotí návrh Európskej komisie k znižovaniu emisií v sektoroch mimo Systému obchodovania s emisiami (ETS)? Konkrétne mám na mysli navrhovanú výšku národných cieľov a nástroje flexibility – možnosť využiť povolenky z ETS a pripísať si zníženie z emisií v pôdohospodárstve a lesníctve.

Je to veľmi ambiciózny cieľ, pretože pre Slovensko de iure znamená znížiť po roku 2020 emisie v sektoroch mimo ETS až do výšky 25 percent oproti roku 2005 (25 percent je súčtom 13-percentného zvýšenia, ktoré umožňuje súčasná legislatíva platná do roku 2020, a 12-percentného zníženia do roku 2030, ktoré navrhuje pre Slovensko Komisia – pozn. red.).

Vítame zavedenie nových nástrojov flexibility, aj keď celkových 280 miliónov ton CO2 pre celú Európsku úniu v rámci emisií z využívania pôdy a lesov nepovažujeme za dostatočnú flexibilitu, ktorá by napomáhala väčšej podpore trvalo udržateľného manažmentu lesov a krajiny.

Čítajte aj: Únia má nový plán pre znižovanie emisií. Je deravý, tvrdia aktivisti

Ľutujeme, že nemáme možnosť zapojiť sa aj do druhej flexibility, ktorá umožňuje využitie emisných povoleniek z ETS. Takýmto spôsobom by sme mohli v prípade potreby lepšie využiť redukčné úsilie v ETS sektoroch namiesto znižovania emisií mimo ETS sektorov.

Aký je cieľ slovenského predsedníctva vo vzťahu k tejto legislatíve počas druhého polroku 2016?

Vzhľadom na to, že Európska komisia predstavila návrh iba minulý týždeň, a vzhľadom na jeho komplexnosť s veľkým vplyvom na ekonomiku sa táto otázka nedá uzavrieť v krátkom čase.

Čítajte aj: Klíma aj odpady. Slovenské predsedníctvo bude pod drobnohľadom aktivistov

Chceme venovať dostatok priestoru na preskúmanie dopadovej štúdie k predmetnému návrhu nariadenia. V tomto budeme vyvíjať veľkú aktivitu. V septembri by sa mali uskutočniť tri až štyri zasadnutia na úrovni pracovnej skupiny Rady EÚ, ktoré budú preskúmavať články nariadenia. Na októbrovú ministerskú radu plánujeme zaradiť diskusiu k návrhu Komisie podľa orientačných otázok, ktoré stanoví slovenské predsedníctvo.

Ktoré body v rámci diskusie o reforme ETS po roku 2020 budia v Rade najväčšiu diskusiu? Slovenské predsedníctvo si v tejto legislatíve dalo za cieľ dosiahnuť všeobecný prístup v Rade EÚ.

Najdiskutovanejšou otázkou môže byť aj podiel emisných kvót, ktoré majú ísť na aukciu a na bezodplatnú alokáciu. V súčasnosti je stanovený 57:43, avšak nie je jasná metodológia.

Ďalšou témou sú sektory, v ktorých hrozí uhlíkový únik (carbon leakage). A veľa sa hovorí tiež o dvoch fondoch – inovačnom a modernizačnom. Prvý má podporiť inovácie v nízkouhlíkových priemyselných technológiách a procesoch ako aj projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v EÚ.

Modernizačný fond je určený pre členské štáty s nízkymi príjmami – s HDP menším ako 60 percent priemeru EÚ v roku 2013, a má prispieť k znižovaniu emisií pomocou podporných projektov, osobitne v sektore energetiky. A, samozrejme, je tu tiež otázka flexibility, teda možnosť transferu z ETS do sektorov mimo ETS kvót a naopak.

Čítajte aj: Norbert Kurilla: Brexit môže znamenať vyššie emisné ciele pre Slovensko

REKLAMA

REKLAMA