Monopol trhu s odpadmi neprospieva

Nemeckému trhu s odpadmi z obalov roky dominovala jediná organizácia. Po liberalizácii trhu „výrobcovia a domácnosti platia až o 60% menej ako za čias monopolu,“ povedal pre EurActiv.sk Martin Schürmann, konateľ spoločnosti Reclay group.

Martin Schürmann
Zdroj: Reclay

Nemecko má dlhoročné skúsenosti s odpadovým hospodárstvom založeným na rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré by malo od budúceho roka plne fungovať aj na Slovensku. Spočiatku bol nemecký systém nastavený tak, že zber a zhodnocovanie obalov z komunálnych odpadov zabezpečovala jediná entita. Existoval de facto monopol DSD – Zelený bod. Ako k tomu došlo a aké boli výhody a nevýhody?

Rozšírená zodpovednosť výrobcov obalov bola v Nemecku zavedená v 90. rokoch. Zákon odvtedy ukladá povinnosť výrobcom, alebo dovozcom,  postarať sa o všetky obaly z výrobkov, ktoré uvádzajú na nemecký trh. Aby bolo možné zabezpečiť  potrebné množstvo odpadov z obalov, ktoré výrobcovia musia napĺňať, bol vytvorený systém zberu odpadu paralelný s existujúcim systémom zberu komunálneho odpadu. To je to, čo v Nemecku nazývame duálny systém. Výrobcovia sú povinní zaplatiť licenčný poplatok a systém im na oplátku dodá potrebné recyklačné kvóty.

Ako ste povedali, pri zavádzaní systému tieto služby zabezpečovala iba jedna spoločnosť – DSD Zelený bod. Monopolný systém bol pre výrobcov navonok jednoduchší, pretože umožňoval rýchlejšiu orientáciu. Výrobcovia museli komunikovať len s jedným subjektom.

Avšak celý systém bol zbytočne predražený. Vypočítať si poplatky za označovanie výrobkov zeleným bodom, ktorý znamenal, že výrobca si plní svoje povinnosti, bolo nesmierne komplikované a netransparentné. Ceny totiž určoval iba monopol DSD. Ten určil koľko je potrebné investovať do zamestnancov, marketingu, či koľko treba dať zberovým spoločnostiam. Náklady tak predstavovali približne 2 miliardy EUR, alebo 100 EUR pre každú domácnosť.

Čo bolo hlavným dôvodom na zmenu systému? Bol to prirodzený proces alebo podobu systému ovplyvnili aj zásahy tretích strán ako je napríklad EÚ?

Zmena bola presadzovaná Európskou komisiou, ale aj domácimi hráčmi ako je napríklad Spolkový protimonopolný úrad (Bundeskartellamt), ktorý dozerá na pravidlá hospodárskej súťaže v Nemecku. Podľa zistení tohto úradu monopol výrazne zasahoval do voľnej súťaže, pretože zabraňoval ostatným organizáciám vstúpiť na trh. Bundeskartellamt sa preto rozhodol monopolnú štruktúru akceptovať iba do roku 2006.

V súčasnosti v Nemecku funguje 10 duálnych systémov, ktoré zabezpečujú viaceré organizácie, ako Reclay, Landbell, či BellandVision. Bývalý monopol však stále má až 44% podiel na trhu s odpadmi z obalov.

Dôležité je však povedať, že zrušením monopolu sa aj výrazne znížili náklady pre výrobcov a aj domácnosti. V súčasnosti platíme približne o 60% menej ako za čias monopolu.

Aké sú hlavné prvky nového systému?

Každý duálny systém sa najprv musí registrovať a preukázať, že dokáže zabezpečiť ročné zberové kvóty pre výrobcov, ktorých zastupuje.

Taktiež máme koordinačné centrum podobne, ako v Rakúsku. Potrebujeme ho, pretože každá organizácia  musí naplniť svoje kvóty na 100% a musí vyzbierať všetky kontajnery v oblasti za ktorú zodpovedá. Zberové spoločnosti vyzbierajú všetok odpad z obalov zo špeciálnych košov. Koordinačné centrum potom následne prerozdelí vyzbieraný odpad jednotlivým duálnym systémom na základe ich trhového podielu. Koordinačné centrum však napríklad nemá kompetencie v legislatívnej oblasti a nemôže ani prinútiť duálne systémy, aby uzavreli zmluvu s nevýhodným výrobcom.

Na rozdiel od Slovenska iba málo domácností používa špeciálne farebne odlíšené kontajnery. Tie môžete nájsť iba vo veľkých mestách. Väčšina obyvateľov má buď vlastné farebné kontajnery, alebo využívajú vrecový systém.

V novom slovenskom zákone o odpadoch budú hrať významnú úlohu najmä obce. Aká je ich úloha v Nemeckom systéme odpadového hospodárstva?

Duálne systémy, alebo schémy, sú plne zodpovedné za zber, triedenie a recykláciu obalov z komunálnych odpadov. Systém je plne financovaný z poplatkov výrobcov, ktoré som už spomínal. Úloha obcí je minimálna. Duálne systémy musia s obcami koordinovať len záležitosti, ako sú napríklad forma zberu, alebo to, či sa budú využívať žlté kontajnery, vrecia, či zberné dvory. Obce aj naďalej zodpovedajú za likvidáciu zmesového komunálneho odpadu, či biologicky rozložiteľného odpadu. To je však financované z miestnych poplatkov.

Slovenský návrh zákona o odpadoch, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní EÚ, sa zaoberá aj príspevkami zahraničných výrobcov, ktorí by chceli uviesť svoje výrobky na slovenský trh. V našom prípade si bude musieť dovozca založiť pobočku na Slovensku, alebo splnomocniť tretiu osobu, alebo spoločnosť ktorá prevezme jeho povinnosti. Ako to funguje v Nemecku?

V Nemecku to funguje veľmi jednoducho. Zákon hovorí, že zahraniční výrobcovia alebo dovozcovia sú tak isto povinní označiť svoj výrobok a tým prispievať do duálneho systému hneď pri dovoze daného výrobku. Výrobky môžu byť predávané na nemeckom trhu, iba ak sú obaly správne označené a registrované v duálnom systéme. Prispieva buď sám výrobca alebo dovozová spoločnosť. Napríklad veľké spoločnosti ako sú ALDI či Lidl si tak musia byť isté, že každý obal, ktorý predávajú je súčasťou danej schémy.

Až 90% všetkých obalov v Nemecku je súčasťou systému. Máme asi 40 000 veľkých výrobcov, ktorí si  plnia predpísané povinnosti. Samozrejme, že sa nájdu aj malí výrobcovia a distribútori, ktorí sa systému vyhýbajú. Ich trhový podiel je však veľmi malý a nepredstavujú tak riziko. Navyše sa duálnym systémom nevypláca uzavrieť zmluvu s malými špecializovanými dovozcami, ktorí dovážajú len minimum výrobkov. Administratívne náklady, by totiž prevýšili finančné príspevky malých firiem. Finančné príspevky za približne 10% odpadov z obalov tak zo systému unikajú.  

Pozadie

Martin Schürmann je spoluzakladateľom a konateľom spoločnosti Reclay Group, ktorá v Nemecku prevádzkuje 2 nezávislé duálne systémy na zber použitých obalov z komunálnych odpadov a 8 systémov pre priemyselné obaly.

Rozhovor vznikol 14. novembra počas kongresu Deň odpadového hospodárstva, ktorý každoročne organizuje spoločnosť Reclay Slovensko.  

REKLAMA

REKLAMA