Murko: Odpad môže byť zdrojom bohatstva

Liberálna poslankyňa EP, Mojca Drčar Murko, si myslí, že najlepší systém správy odpadov vyvinulo Holandsko. Paradoxne za špecifický problém rodného Slovinska v oblasti recyklácie považuje malú rozlohu krajiny. Podľa nej odpad dokáže byť zdrojom bohatstva. Drčar Murko pôsobí ako členka Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Mojca Drčar Murko
Mojca Drčar Murko (ALDE)
  • Pani Murko, v súčasnosti je Slovinsko predsedníckou krajinou a teda lídrom EÚ. Má vaša rodná krajina ambíciu stať sa aj lídrom v oblasti životného prostredia, recyklácie obalov a manažmentu zdrojov?

Žiaľ nemôžem povedať, že by bolo Slovinsko lídrom. V určitých oblastiach výrazne zaostávame, vidieť to napríklad na miere recyklácie. Náš priemysel je schopný recyklovať len 6-8 percent odpadov a to nie je naozaj mnoho. Na druhej strane nie sme na tom v rámci EÚ najhoršie. Myslím si, že najväčšou výzvou, ktorá stojí pred nami, je zvýšiť percento recyklovaného odpadu a lepšie integrovať systém hospodárenia s ním. Ak chceme recyklovať, najskôr musíme vyriešiť otázku efektívneho zberu a separovania. Slovinsko čerpá inšpiráciu vo viacerých krajinách EÚ. Niektoré z recyklačných schém kladú dôraz na obyvateľov, iné na priemysel. Vo všeobecnosti však možno povedať, že domácnosti sú komplikovanejším prípadom, pretože musia nakladať s viacerými druhmi odpadu súčasne.

  • Povedali ste, že odpad vyprodukovaný v domácnostiach je najväčším problémom. Podľa môjho názoru je to však len vec výberu správneho prístupu…

Áno, samozrejme. Niektoré krajiny EÚ kladú dôraz na systémy zberu a separácie, ktoré pracujú automaticky. Myslím však, že pre krajiny, ktoré ešte len hľadajú správne riešenie, by bolo najlepšou voľbou vytvoriť schému, ktorá by v sebe spájala nástroje z viacerých krajín. Z čoho som však znepokojená, je fakt, že bez snahy zo strany vlády a úradov, bez stimulovania obyvateľov k robeniu toto alebo tamto sa nič prevratné neudeje. Problémom nie je neexistencia technológie, máme ich dokonca viacero. Dnes veľmi jednoducho nainštalujete zložité mechanizmy schopné separovať, no problémom zostáva nevedomosť obyvateľov o spôsobe ich fungovania, nevedomosť o potrebe separácie odpadov. Odpoveďou pre spoločnosť je, že je to potrebné robiť pre životné prostredie, pre nás samotných, pre ochranu zdrojov, ale rovnako aj pre klimatické zmeny. Existuje viacero čerstvých odhadov, ktoré vypovedajú o tom, ako výrazne dokáže správny manažment odpadov redukovať emisie CO2.

  • Dovoľte mi vrátiť sa čiastočne k prvej otázke. V čom teda vidíte hlavnú príčinu neexistencie environmentálneho správania sa spoločnosti v Slovinsku?

Takže, kľúčovým je vymaniť sa z dedičstva komunizmu, prebrať všetku európsku legislatívu a stať sa modernou spoločnosťou. Myslím, že otázkou je, či bude náš prístup k odpadom kompatibilný s európskymi zákonmi alebo nie. Pred nami je posledný rok, počas ktorého máme výnimku a ktorý keď skončí, budeme musieť napĺňať všetky záväzky. Túto skutočnosť zdieľame s ostatnými nováčikmi v EÚ, teda aj so Slovenskom. Vrátim sa však k vašej otázke. Myslím, že v uplynulom roku povedomie spoločnosti o životnom prostredí narástlo, nie je však dostatočne veľké. Máme pred sebou veľa práce. Musíme o týchto témach veľa hovoriť v školách, musíme vychovávať mladých ľudí, budovať prvky občianskeho povedomia. Príčinou neexistencie environmentálneho správania v nových členských krajinách EÚ je nedostatok užitočných informácií, ktoré je možné aplikovať doma a vôbec kdekoľvek.

  • Ak teda už existuje nejaká forma environmentálneho vzdelávania, je systematická a cielená alebo príležitostná a náhodná?

Zatiaľ je stále príležitostná a ad hoc. Dúfam však, že sa čoskoro stane súčasťou systémov vzdelávania; takáto myšlienka sa mi pozdáva. Samozrejme, získavame skúsenosti, využívame najlepšie techniky, ale každý začiatok je ťažký – musíte robiť veľa vecí súčasne. Na druhej strane, lepším príkladom je priemyselná sféra. Dokážeme celkom efektívne motivovať firmy, máme veľa prostriedkov ako podporovať ekodizajn širokej škály produktov, od obalov až po elektrické zariadenia. Môžete tiež vidieť, že súkromné spoločnosti začínajú preberať zodpovednosť za celý životný cyklus produktov, ktoré predávajú. V tomto okamihu je dôležitá komunikácia. Ak mám hovoriť o svojej krajine, o Slovinsku, aktuálnou výzvou je získať veľkú väčšinu verejnosti pre to, aby sa stala toho súčasťou. Na európskej úrovni môžeme pripraviť výborné legislatívne texty, ale dokonca aj najkvalitnejšie zákony musia mať svojich nasledovníkov, ktorí budú pripravení uvádzať ich do každodenného života.

  • A čo osvetové kampane? Hovoríte verejne obyvateľom Slovinska o recyklácii a manažmente zdrojov?

Nejakú kampaň sme mali, myslím však, že by sme ich potrebovali viac. Niesla sa v znamení myšlienky „ekologických ostrovov.“ Každý ostrov mal svoju farbu a obyvatelia sa učili, ktorý typ odpadu prináleží k akému z nich. Tento príklad nám ukazuje, čo je dôležité – komunikovať transparentne a zreteľne. Občania musia vedieť, že správny zber odpadu sa vykonáva jeho prinesením na konkrétne miesto. Druhou dôležitou vecou je, aby spoločnosť vedela, čo sa deje s odpadom po jeho zbere. Kampane ako táto by sa mali organizovať častejšie.

  • Ako sa vyrovnávajú s odpadmi veľké slovinské mestá? V čom vidíte najväčšie prekážky?

Snažíme sa, aby veľké mestá integrovali systémy správy odpadu. Napríklad v Ľubľane sme boli svedkami veľkých investícií. Inšpirovali sme sa modelmi v iných veľkých mestách, najmä v severoeurópskych. Narazili sme však na jeden problém, ktorým sú spaľovne odpadov. Sú súčasťou týchto schém, pričom za nimi stojí myšlienka premeny „odpadu na energiu.“ Ľudia si však myslia, že musia byť škodlivé, takže z nich nie sú veľmi nadšení. Pre našu krajinu je myšlienka spaľovní nová, pretože doteraz sme neprevádzkovali žiadnu. Verejnosť sa obáva ich dopadu na životné prostredie a ľudské zdravie. Je ťažké presvedčiť ich o opaku. Druhým problémom je rozloha našej krajiny. Je jasné, že na malom území nemožno prevádzkovať všetky typy zariadení. Preto ani nemôžeme prevziať modely z veľkých krajín, kde rozloha prináša nákladovú efektívnosť. Toto je náš špecifický problém.

  • Čo teda navrhujete?

Akokoľvek, musíme myslieť v dlhodobom časovom horizonte a rozhodnúť sa, ktoré riešenia sú z hľadiska investovania v Slovinsku citlivé a ktoré nie. V rámci frakcie ALDE pracujem ako tieňová spravodajkyňa pre návrh rámcovej smernice o odpadoch. V rámci svojich aktivít som sa stretla s mnohými delegáciami z celej Európy. Naučila som sa od nich, že odpad môže pre Európu predstavovať zdroj bohatstva. Má svoju trhovú hodnotu, môže byť vyvážaný a predávaný. Napríklad Čína kupuje veľa európskeho odpadu, zvlášť niektoré jeho druhy.

  • Zaujímal by ma váš osobný názor. Spomínali ste, že najlepším riešením je kombinácia rôznych prístupov. Na druhej strane mnoho firiem venujúcich sa manažmentu odpadov tvrdí opak, že najlepšie je vybrať si a uplatniť jeden model a pokúsiť sa o jeho čo najčistejšiu formu. Ak by ste sa teda mali rozhodnúť pre model jednej krajiny, ktorý by to bol?

Bude to môj subjektívny názor, ale povedala by som, že Holandsko. Využívajú veľmi veľa stimulov, napríklad skombinovali stimuláciu občanov s technologickou efektívnosťou. Možno povedať, že toto je príklad riešenia, ktoré funguje efektívne. Súčasne však za dobrý príklad považujem aj Belgicko. Je veľmi ťažké ukázať na jeden príklad, ktorý je najlepší. Môžeme spísať celý zoznam príbehov o úspechu: Dánsko, Švédsko, Nemecko a podobne. Ale Holandsko dosahuje naozaj obdivuhodné výsledky! Asociácia holandských spracovateľov odpadu, ktorí spravujú predovšetkým komunálny odpad, je veľmi aktívna aj na poli legislatívy. Je bežné, že dokáže predvídať dopady konkrétnych návrhov v krátkom čase po tom, ako sa jej dostanú do rúk. Môžeme a mali by sme sa na ich príklade učiť.


Rozhovor bol pripravený počas Kongresu Pro Europe v Prahe (15.-16. máj 2008).

REKLAMA

REKLAMA