Musíte zistiť, na čo má vaša krajina talent

Bolo by naivné domnievať sa, že obehové hospodárstvo iba vytvorí nové pracovné miesta, povedala pre EurActiv holandská strategička Diana den Held

Diana den Held
Zdroj: Nadácia Pontis

Na Slovensku je často obehové hospodárstvo vnímané ako nástroj na znižovanie emisií alebo úspory energií. Ako ho vnímate vy?

Pravdou je, že na koncepte obehového hospodárstva dnes pracujú rôzne skupiny ľudí a všetky prichádzajú so svojou vlastnou definíciou. Niektoré dokonca hovoria o energii z odpadu, čo znamená, že spália odpad na to, aby vytvorili energiu a považujú to za obnoviteľný zdroj energie. Naša skupina by povedala, že spaľujú hodnotné materiály, ktoré je potrebné znova použiť.

Rozdiely v definíciách môžu viesť k nedorozumeniam. Preto sa vždy pýtam na ambície. Čo chceme dosiahnuť? Chceme robiť veci "menej zle" a používať trochu menej fosílnych palív, chceme trochu menej detskej práce v našom dodávateľskom reťazci? Alebo chceme pozitívny prínos pre naše hospodárstvo, životné prostredie a ľudí zároveň?

Tento Triple top line princíp, je relatívne nová paradigma a ja úprimne nevidím takú ambíciu v iniciatívach obehového hospodárstva. Napríklad ak si prečítate správy nadácie Ellen MacArthur všimnete si, že mnoho vecí, o ktorých hovoria ako o sekundárnych výsledkoch by v podstate mali byť ich primárnou ambíciou. Je tu však aj mnoho spoločností, ktoré už pracujú na tomto princípe. Môj obľúbený príklad je AkzoNobel, ktorý vyvinuli farbu čistiacu ovzdušie.

Viniciatívach obehového hospodárstva sa venuje veľa pozornosti opätovnému využitiu materiálov. Všimla som si však, že v niektorých prípadoch je opätovné využitie len ďalší krok predtým, ako sa produkt opäť premení na odpad. V týchto prípadoch nejde o zabránenie vzniku odpadov ale len oneskorenie zničenia materiálov. To, čo svet potrebuje je, aby ľudia plánovali tak, aby udržali materiáli v obehu čo najdlhšie, a nie ničili ich trochu pomalšie.  

Ako ale motivujete spoločnosti, aby zmenili spôsob myslenia a takéto produkty navrhovali?

V súčasnosti producenti nakupujú materiály, aby z nich niečo vyrobili. Potom to predajú a materiál je fuč. Ale môžete tiež navrhnúť procesy takým spôsobom, že hodnota použitých materiálov, ktoré ste zakúpili sa nestratí a materiály, ktoré by ste za normálnych okolností stratili môžu byť znovu použité, alebo môžu byť zdrojom materiálu pre ostatných výrobcov. Neexistuje jediný top manažér, ktorý by nevidel tieto výhody. 

Problémom ešte je navrhovanie výrobkov so stanovenou životnosťou. Všetky produkty by mali mať „dátum spotreby,“ po ktorom už nie sú vhodné na použitie. Zákazníkom by bolo povedané, že po určitej dobe ich musia vrátiť a za to dostanú napríklad späť svoj depozit. Väčšina mobilných telefónov, ktoré dnes používame môžu fungovať po dobu 10 rokov, ale my ich používame možno rok alebo dva. Prečo ich teda nenavrhovať tak, aby sme ich mohli využívať iba rok či dva? „Dátum spotreby“ ale musí ísť ruka v ruke s dizajnom produktov, ktorý ich umožní rozobrať na jednotlivé časti, systémami spätného odberu ale aj tzv. materiálovými pasmi. To všetko treba zaviesť do praxe v rovnakom čase.

Môžete uviesť nejaké konkrétne príklady, ako by to mohlo fungovať?

V textilnom priemysle spolupracujeme napríklad so značkou Puma, ktorá už dnes má zavedený systém spätného odberu. Zákazníci môžu do obchodu vrátiť ale odhodiť staré oblečenie, hoci si nie som istá ako ich k tomu motivujú. H&M má podobný program, kde môžete priniesť akékoľvek staré oblečenie a dostanete poukážku na nákup nového oblečenia. Avšak nie som si istá ako zaručia kvalitu týchto materiálov. Systémy v textilnom priemysle treba ešte vyladiť

V priemysle sa môžete pozrieť na Maersk, ktorý má kompletný systém ako dostať materiály z lodí opäť do obehu. Hovoríme tu o 60 000 ton ocele na jednu loď!  Alebo sa môžete pozrieť na Philips, ktorý predávajú „svetlo ako službu“ a nedávno podpísali zmluvu s holandským letiskom Schiphol, v ktorom zabezpečujú osvetlenie ale sú vlastníkmi použitých materiálov počas trvania kontraktu.

Sú však produkty  špeciálne vytvorené zo zdravých materiálov na to, aby sa dali rozobrať a recyklovať dostupné aj pre bežných občanov? Nie sú napríklad príliš drahé?

Nie sú nevyhnutne len pre bohatých ľudí. Keď si ich kúpite vo fáze vývoja od malých výrobcov, tak áno, môžu byť drahšie. Keď sme napríklad začali vyrábať biosférické textílie pracovali sme s pomerne neznámou spoločnosťou so všetkými nákladmi na vývoj a výrobu. Bola to malovýroba takže spočiatku bolo tričká drahšie. Navyše sme ich vyrábali v Nemecku a nie v Číne. Ukázali sme však, že je to možné a teraz podobné veci robí Puma vo väčšom meradle a teda lacnejšie. Niekedy, keď vyvíjajú produkty menšie spoločnosti, tak sú drahšie. Akonáhle však vstúpi do procesu väčší partner, dostaneme sa opäť na normálne sadzby.

Nevzťahuje sa to ale na všetky produkty. Napríklad sme sa dozvedeli, že väčšina kozmetických firiem má najprv recept a potom po čase k predávaným výrobkom začnú pridávať rôzne zložky. Ich zoznam sa postupne rozrastá, pretože nikdy neuberú z pôvodných surovín. Keď prišli za nami a my sme urobili analýzu výrobku zistili sme, že namiesto 65 zložiek môžu rovnaký produkt vyrobiť so 17. Takýmto spôsobom enormne znížili svoje výrobné náklady.

Aké vidíte možnosti na uplatňovanie princípov obehového hospodárstva na Slovensku?

Prístup „od kolísky po kolísku“ vytvára pacované miesta. Na druhej strane však musíme byť realistickí, pretože viaceré pracovné miesta zaniknú. Ak už nebudeme potrebovať bane, baníci stratia prácu. To isté platí aj o recyklovaní textílií, pretože výrobcovia budú mať menej zákaziek. Bolo by naivné domnievať sa, že obehové hospodárstvo iba pridá pracovné miesta.  

Čo musíte urobiť ako prvé je pozrieť sa, aký má vaša krajina talent, čo je naozaj v jadre Slovenska. Nakladanie s materiálmi by napríklad mohlo byť príležitosťou pre Slovensko, ak by ste si ho dokázali vziať za vlastné. Môžete byť priekopníkmi a príkladom pre krajiny okolo vás. K dispozícii sú podporné fondy z EÚ a v spolupráci s inými krajinami môžete prísť na nové systémy. Holanďania sú napríklad známi svojou exportnou mentalitou. Veľmi by pomohlo ak by Slovensko dokázalo definovať aké chce byť a kvôli čomu chce byť známe. Talentovaní ľudia s užitočnými schopnosťami sú v každej krajine.

Pozadie

Diana den Held je holandská strategička pôsobiaca na Erasmus University v Rotterdame. Už 20 rokov sa venuje najmä uplatňovaniu princípov Cradle to Cradle® (C2C) do praxe.

Rozhovor vznikol počas Seminára o obehovej ekonomike, ktorý organizoval Business Leaders Forum a Nadácia Pontis.

REKLAMA

REKLAMA