Naučiť ľudí triediť odpad môže trvať aj generácie

Recyklovať musíme učiť najmä deti, tvrdí Hana Nováková, generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva spoločnosti ENVI-PAK.

Hana Nováková
Zdroj: ENVI-PAK

Nový zákon o odpadoch zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Čo to presne znamená? Funguje takýto systém niekde v zahraničí? Prečo je lepší ako náš súčasný systém?

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje vo väčšine štátov Európskej únie. Medzinárodné spoločnosti majú práve odtiaľ skúsenosť, že iba takýmto prístupom sa dajú dlhodobo efektívne (či už objemovo alebo finančne) dosahovať výsledky, ku ktorým ich viaže európska legislatíva prostredníctvom národných zákonov. Výrobcovia na Slovensku sa dlhodobo snažili presadiť tento systém. Ich cieľom bolo, aby sa peniaze, ktoré platia do systému, vynakladali na to, na čo sú naozaj určené. Recyklačný fond doteraz túto úlohu neplnil.

Doteraz výrobcovia prispievali do recyklačného fondu, ako bude triedený zder financovaný od nového roka?

Keď sme v minulosti žiadali recyklačný fond, aby nám objasnil, akým spôsobom sa vypočítavali príspevky výrobcov, nedostali sme žiadnu odpoveď, preto je možné predpokladať, že nebol stanovený jednoznačný vzorec na ich výpočet. Nový systém prináša iný prístup. Výrobcom, ktorí uvádzajú na trh výrobky končiace v komunálnom odpade, ukladá povinnosť hradiť reálne náklady na zber tohto odpadu na komunálnej úrovni v plnej výške

Sú teda nútení starať sa aj o komunálny a nielen priemyselný odpad, ktorý je „čistejší“ a jednoduchší na zber.

Určite áno. Výrobca podľa doteraz platného zákona má povinnosť plniť limity zhodnocovania recyklácie. Tie sú stanovené na sklo, plasty, kovy, papier a drevo. Nový zákon pridáva jednu povinnosť navyše, ktorou je plniť zberový podiel. Je to veličina, ktorá vyjadruje objem odpadu vyzbieraného na komunálnej úrovni. Podľa vzorca v zákone si musí každý výrobca vypočítať, aký má byť tento jeho podiel.

V miere triedenia odpadu je Slovensko na chvoste rebríčka v rámci EÚ. Momentálne je to na úrovni 8 %, do roku 2020 to má byť 50 %. Podarí sa nám to? Ako k tomu má prispieť nový zákon?

Ťažko sa dá povedať, či túto hranicu dosiahneme. Ministerstvo životného prostredia ešte nestanovilo, akým spôsobom sa bude tých 50 % vypočítavať. Existujú totiž štyri spôsoby a ministerstvo musí určiť, ktorým z nich Slovensko preukáže dosiahnutie tohto čísla. Závisí to od toho, či bude alebo nebude zarátavať bioodpad alebo to bude spočívať iba na komoditách – sklo, papier, plast, kov. Až keď budeme poznať spôsob výpočtu, budeme vedieť odhadnúť, či sme schopní dosiahnuť tento cieľ.

Pre sklo by sme tento cieľ určite dosiahli. Zásadný problém máme s papierom, plastom a kovovými obalmi. Počítame teda s tým, že po účinnosti nového zákona o odpadoch potečú peniaze výrobcov práve na miesta, kde sú potrebné. Dnes smerujú skôr do priemyslu, no v budúcnosti budú určené najmä na triedený zber komunálneho odpadu. Dá sa preto predpokladať, že sa zvýšia príspevky výrobcov do tejto sféry zberu.

Medzi verejnosťou nie je téma triedenia odpadu veľmi populárna. Ako plánujete motivovať občanov?

V roku 2010 sme robili prieskum, kde sa ukázalo, že ľudia chápu triedenie odpadu ako spoločenskú zodpovednosť. Ťažko však zistíte skutočnú pravdu, pretože vám na otázku, či odpad triedia, odpovedia, že určite áno, no realita je úplne iná. Preto je našou stratégiou ovplyvňovať rodičov a starých rodičov prostredníctvom detí. Naozaj to zaberá a vidíme výsledky v mestách a obciach kde robíme takúto systematickú osvetu. Nie je to však otázka jedného ani dvoch rokov. Zžiť sa s týmto návykom trvá generácie.

Výrobcovia si svoje limity budú plniť prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Čo sa stane, ak niektorá  OZV nedokáže plniť ciele svojich výrobcov?

Príde o autorizáciu. OZV je veľmi prísne regulovaná zákonom. Musí fungovať na neziskovom princípe a všetky peniaze výrobcov, ktoré do nej prídu, majú presne určené svoje použitie. Nemôžu byť rozdelené ako zisk alebo použité na iné účely ako odpadové hospodárstvo.

Počet obcí je však obmedzený. Čo sa stane, ak niektorá OZV vyzbiera viac odpadu ako tie ostatné a pre ne už neostane dostatok odpadu na to, aby naplnili svoj limit?

Zákon na to myslí. Hovorí o koordinačnom centre, ktorého úlohou je koordinovať činnosť OZV.

OZV sa navzájom dohodnú, za akú cenu odpad odkúpia?

Áno je tu táto možnosť, jedna má možnosť ponúknuť odpad na predaj, iná má možnosť kúpiť.

Má aj možnosť neponúknuť?

Áno, má, avšak musí triedený zber v obciach financovať. Čiže ak financuje viac, bude to pre jej výrobcov drahšie. Preto sa bude každá OZV snažiť nájsť rovnováhu, aby peniaze zo strany výrobcov boli použité na účel druhej strany – na financovanie triedeného zberu . Systém bude fungovať, ak bude na oboch stranách približne vyrovnaný.

Odpad by mal byť lacnejší. Triedený odpad by mali preplácať OZV a obce tak majú dôvod motivovať občanov k väčšej recyklácii. Na ktoré nejasnosti v zákone by si mali dávať obce pozor?

Táto otázka má dve roviny. V prvom rade, zatiaľ máme legislatívne rámce v podobe zákona, ktorý nemôžeme brať ako príručku. Niektoré nastavenia ostávajú na trhu a subjektoch na ňom pôsobiacich, ako tieto rámce splnia. Niektoré sú veľmi podrobné, iné sú stanovené voľnejšie. Dôležité však je, že do slovenského právneho poriadku implementujeme overené európske procesy.

V novom zákone je nastavenie systému triedeného zberu komunálneho odpadu postavené na troch subjektoch – organizácii zodpovednosti výrobcov, obci a zberovej spoločnosti. Musia sa dohodnúť, ako budú na lokálnom trhu fungovať. Dnes s  mestami a obcami diskutujeme o tom, ako funguje triedený zber práve u nich. Už teraz potrebujeme s nimi hovoriť o nastavení štandardov zberu, pretože ich budeme ako výrobcovia musieť hradiť. Ostáva  ešte veľmi veľa procesov, čo sa musia nastaviť. Nový zákon prináša do slovenského odpadového hospodárstva veľa nového, z čoho máme aj obavy, ale zároveň nový zákon vnímame ako veľkú príležitosť pre nastavenia štandardného prostredia.

Druhou rovinou je to, aby sa obec správne rozhodla už v prvom kroku pri výbere organizácie zodpovednosti výrobcov a zberovej spoločnosti . Ak si nevyberie správneho partnera, minimálne na rok sa dostane do vzťahu, ktorý bude musieť tolerovať. Preto pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve by mala s týmito subjektmi rokovať o tom, čo bude v reálnej zmluve, aké náklady jej bude OZV hradiť a v akej výške. Je dôležité mať zadefinované financie ale aj to, ako bude triedený zber v obci konkrétne fungovať.

Obce teda musia vedieť, koľko ich triedený zber stojí. Čo ak niektoré zberové spoločnosti tvrdia, že zber je zadarmo?

Nič nie je zadarmo. Ide len o to, že keď obec v minulosti robila verejné obstarávanie, povedala, že obstaráva odpadové hospodárstvo. V tom momente si definovala, čo to pre ňu zahŕňa, pričom pred takými desiatimi rokmi mohli triedený zber úplne vynechať. Z toho potom mohlo vyjsť, že triedený zber je zadarmo. Ak ho však obec prevádzkuje, je súčasťou nákladov v rámci ostatného odpadového hospodárstva. Preto komunikujeme aj so zberovými spoločnosťami a snažíme sa vyčísliť tieto náklady..

Čo sa stane s obcami, ktoré sa so žiadnou OZV nedohodnú? 

Môže sa stať, že obec bude mať vysoko neefektívny triedený zber. Ak má veľa kontajnerov, ale sú prázdne, je takýto systém enormne drahý a žiadna OZV nebude mať záujem s takou obcou spolupracovať. Nedostane od nej žiadny odpad, ale náklady budú pre ňu vysoké. Vtedy sa môže stať, že takáto obec zostane v losovaní a niektorej OZV bude pridelená. Vtedy môže OZV vykonať v obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu, dať obci návrh nápravných opatrení a ak ich obec neakceptuje môže OZV preplácať iba obvyklé náklady. Sú to náklady porovnateľných obcí v danom regióne. Aj z tohto dôvodu je pre všetkých zúčastnených – mesto/obec, OZV a zberovú spoločnosť – výhodnejšie sa na spoločnom systéme triedeného zberu v danej lokalite dohodnúť.

Pozadie

Hana Nováková je generálnou riaditeľkou a predsedníčkou predstavenstva spoločnosti ENVI-PAK, ktorá pre svojich klientov zabezpečuje zber, zhodnotenie alebo recykláciu odpadov z obalov a zároveň na Slovensku podporuje rozvoj triedeného zberu.

Rozhovor vznikol počas konferencie Samospráva a triedený zber 2015, ktorú spoločnosť ENVI-PAK každoročne organizuje.

REKLAMA

REKLAMA